Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/115/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému Š. Š.,

bývajúcemu v R., o vymoženie 466,03 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie [§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)] na základe

rozhodcovského rozsudku z 10. júna 2008 sp.zn. SR 12196/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený

rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 16. septembra 2013 č.k. -38 Okresný súd Rožňava

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a rozhodol o trovách exekúcie. Vychádzal

z toho, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba považovať

za spotrebiteľskú zmluvu. Dospel k záveru, že v danom prípade treba preto aplikovať právnu

úpravu obsiahnutú v ustanoveniach a nasl. o spotrebiteľských

2

zmluvách. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou zmluvného dojednania dodávateľa

a spotrebiteľa, je neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala

vo formulárovej zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľovi

bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená

podá žalobu na rozhodcovský súd. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť

právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom

na to nie je vykonateľný exekučný titul. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. decembra 2013

sp.zn. návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení

potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na prerušenie

odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, že oprávnenou nastolené otázky, ktoré

navrhovala predložiť na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len

„Súdny dvor“), sú zjavne neopodstatnené a irelevantné, nemajú základ v prejednávanom

spore. Pre úplnosť odvolací súd poukázal aj na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod

na prerušenie konania. Ďalej zdôraznil, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy vo forme prepísanej a 4 o rozhodcovskom

konaní, z ktorého dôvodu nemohol vec prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je oprávnený riešiť otázku existencie rozhodcovskej

zmluvy a jej platnosti a v nadväznosti na to aj spôsobilosť exekučného titulu počas celého

exekučného konania v každom jeho štádiu. Výslovný prejav vôle každej zo zmluvných strán,

aby určitý spor alebo spory neprejednával všeobecný súd, ale rozhodcovský súd, je

nevyhnutným predpokladom prejednania sporu v rozhodcovskom konaní, ktorý však v danom

prípade oprávnenou preukázaný nebol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ).

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2013 sp.zn.

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie,

ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2

písm. a/ ). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

3

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a je nepreskúmateľné.

Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra

2013 sp.zn. podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy:

1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ), . konali vo veci, v ktorej

sa už právoplatne rozhodlo ( ), . rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ), . sa v konaní

dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,

6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) predložiť prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2013 sp.zn. .

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca 2013 sp.zn.

a sp.zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp.zn. ) s tým, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a I ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. decembra 2013 sp.zn. podala

včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal najskôr, či je

dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá

istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp.zn. , , 3. júla 2013 sp.zn.

, 3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn.

a 6. augusta 2013 sp.zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa

navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (,

Exekučného poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný

návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp.zn. , zo 14. mája 2013 sp.zn. ,

, z 3. júla 2013 sp.zn. , z 3. júla 2013 sp.zn. ,

6. augusta 2013 sp.zn. a 6. augusta 2013 sp.zn. , a konštatuje, že

právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj

v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp.zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je

exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122

6

až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že

účinným od 9. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra

2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku

doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko

v danom prípade exekúciu zastavil uznesením zo 16. septembra 2013, kedy uvedené

ustanovenie nebolo platné ani účinné. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením

K námietke dovolateľky, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín (dokazovanie)

v exekučnom konaní bolo vykonané bez jej účasti, napriek tomu, že v konaní malo byť

nariadené pojednávanie a že jej bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,

najvyšší súd uvádza, že exekučný súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový

stav na účely efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom

nedochádza k porušeniu práv dodávateľa na verejné prejednanie veci a vyjadrenie

sa k vykonaným dôkazom (viď bližšie ).

7

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. decembra 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová