Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ac2/394449.24c6ff.pdf
PDF · 189.9 KB
No categories available
1TdoV/11/2013
Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej, JUDr. Martina Piovarstyho, JUDr. Daniela
Hudáka, a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2014
v Bratislave, v trestnej veci obvineného D. B., vedenej na vedenej na Špecializovanom
trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 1 T 49/2010, prejednal dovolanie, ktoré podal
obvinený D. B., zastúpený JUDr. M. M., PhD., advokátom v B.B., proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn. 5 To 5/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolanie obvineného D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 8. novembra 2010,
sp. zn. PK 1 T 49/2010, bol obvinený D. B. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, ţe
sledujúc cieľ odčerpať majetok spoločnosti XY, s. r. o., so sídlom B., D. č. X., IČO:
X., sústredený na beţnom účte č. X. vedenom v T.B., a. s., pobočka B., M. ulica, postupoval
tým spôsobom, ţe 5. marca 2002 vyuţívajúc plnú moc splnomocniteľa V. F.
z 25. januára 2002, ktorá ho oprávňovala popri inom aj na zastupovanie spoločnosti XY,
s. r. o., vo všetkých veciach, zriadil v pobočke T.B., a. s., v B. na M. ulici neobmedzené
dispozičné právo k označenému účtu pre Ľ. V., s ktorým kontakt mu sprostredkoval P. G.,
a následne prostredníctvom Ľ. V., ktorému nebol známy účel zriadenia dispozičného práva
ani právny dôvod nasledujúcej bankovej operácie, 6. marca 2002 uskutočnil z účtu
č. X. bezhotovostný prevod sumy 5 600 000 Sk na beţný účet spoločnosti S., s. r. o., so
sídlom Ţ., J. V. č. 11, IČO: X., č. X. vedený vo VÚB, a. s., pobočka B.- mesto, expozitúra D.,
ul. Sch. T., ktorý deklaroval ako úhradu za sluţby dodávateľa – spoločnosti S., s. r. o., vediac,
ţe sluţby nemajú byť nikdy poskytnuté, pričom 12. marca 2002 Ľ. V. ako formálny konateľ
spoločnosti S., s. r. o., na pokyn sprostredkovateľa P. G. prevedenú sumu 5 600 000 Sk
v expozitúre VÚB, a. s., D., vybral z účtu č. X. a odovzdal P. G., čím takto svojím konaním
D. B. spôsobil poškodenej organizácii XY, s. r. o., škodu vo výške 5 600 000 Sk
(185 885,946 Eur).
Za tento trestný čin uloţil Špecializovaný trestný súd v Pezinku obvinenému D. B.
podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň mu podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 uloţil povinnosť
nahradiť poškodenej strane, a to XY, s. r. o., v konkurze, Bratislava, D. č. 4, škodu vo výške
185 885,946 Eur ( 5 600 000 Sk).
Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť 19. januára 2012, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 5 To 11/2011, podľa
§ 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obvineného D. B. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o podanom dovolaní
manţelky obvineného N. B. rozsudkom z 20. februára 2013, sp. zn. 1 Tdo V 8/2013 tak, ţe
predmetné uznesenie odvolacieho súdu podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388
ods. 1 Tr. por. zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal odvolaciemu
súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odvolací súd na verejnom
zasadnutí konanom 11. apríla 2013, pod sp. zn. 5 To 5/2013 podľa § 256 Tr. por. účinného do
1. januára 2006 odvolanie obvineného D. B. zamietol.
Špecializovaný trestný súd predloţil 8. júla 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený D. B., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. M.
28. mája 2013 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn. 5 To 5/2013. Podaným dovolaním sa domáhal,
3 1 Tdo V 11/2013
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Obvinený vo svojom dovolaní uvádza, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení skutku aj vtedy, ak z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku
nemoţno („napr. pre úplnú alebo čiastočnú absenciu právne významných skutkových zistení
alebo pre vnútorné rozpory významných čiastkových skutkových zistení vo vzťahu k záveru
o skutkovom stave) zistiť, na základe akého skutkového stavu súd vlastne pristúpil k aplikácii
príslušnej právnej normy k právnemu posúdeniu veci. Chybné hmotnoprávne posúdenie
skutku namietal z dôvodu, ţe zo skutkových zistení súdu v napadnutom rozhodnutí
nevyplýva, ţe došlo z jeho strany k prisvojeniu si cudzej veci a z týchto zistení nevyplýva ani
záver o jeho povinnosti disponovať s vecou určitým spôsobom. Zo ţiadnych skutkových
záverov nevyplýva, čo mu bolo zverené, resp. dané do dispozície a sukcesívne nie je ani
čitateľný účel, s ktorým mal so zverenou vecou, resp. majetkovými hodnotami disponovať.
Vyriešenie tejto otázky je z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho názoru zásadné.
Rozhodnutia totiţ neuvádzajú ţiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, o aké
zmluvné zastúpenie sa má jednať, čo je jeho obsahom v rovine právnej a po stránke vecnej,
z akého právneho titulu pochádza predmetné zmluvné zastúpenie, pričom odkaz na plnú moc
od V. F. z 25. januára 2002 (ako na jednostranný právny úkon) nepostačuje. Pre spojenie
skutkových záverov s právnymi úvahami mali súdy oboch stupňov učiniť konkrétny odkaz na
výpočet povinností, ktoré pre neho mali vyplývať. Skutkové zistenia v napadnutých
rozhodnutiach ďalej neumoţňujú urobiť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností právny
záver o jeho úmysle, v zmysle ktorého by si chcel prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a sebe alebo inému obstarať z veci trvalý prospech. Takţe skutkové zistenia, v zmysle ktorých
mal on konať prostredníctvom Ľ. V. a P. G. (naopak preukázateľná je spojitosť osôb V., G. –
prevod a výber peňazí a B. – vystavoval faktúru), sú v príkrom rozpore s právnymi závermi,
ktoré napadol.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom
konaní sp. zn. 2 Toš 6/2007, keď uviedol: „Pokiaľ by si špeciálny súd zodpovedne vyriešil
otázku vlastníctva, mal dospieť k záveru, ţe spoločnosti BMG a H. vlastní C.
a prostredníctvom nich obvinení B. a Ing. P., pričom títo nemôţu sami sebe spôsobiť škodu
ani sa uviesť do omylu.“
4 1 Tdo V 11/2013
Podľa jeho názoru, aj vo výroku o náhrade škody došlo k inému nesprávnemu
hmotnoprávnemu posúdeniu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Tr. por. V napadnutom rozhodnutí súd v súvislosti s osobami, ktoré mali participovať
na trestnej činnosti uviedol, ţe na spáchaní trestného činu sa mali priamo či nepriamo
podieľať tri osoby, teda aj P. G. (uţ nebohý) a Ľ. V.. Výrok o náhrade škody, v ktorom bol
zaviazaný na náhradu škody údajne poškodenej spoločnosti XY, s.r.o., len on sám, tak okrem
iného aj z tohto dôvodu neobstojí. Zdôraznil, ţe v súvislosti s rozhodovaním o náhrade škody
nie je zo skutkových zistení preukázaný ani jeden zo základných hmotnoprávnych
predpokladov zodpovednosti za škodu, a to akú povinnosť mal svojim konaním porušiť
a z čoho (zákona či zmluvy) mu táto povinnosť a v akom rozsahu vyplývala.
Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil
rozsudkom, ţe uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn.
5 To 5/2013, bol porušený zákon v ustanovení § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
§ 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v jeho neprospech.
Ďalej navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie
v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 8. novembra 2010,
sp. zn. PK l T 49/2010, vo výroku o vine a treste a vo výroku o náhrade škody; a aby podľa
§ 388 ods. 1, ods. 2 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zloţení senátu. Zároveň podľa
§ 380 ods. 4 Tr. por. navrhol, aby dovolací súd prerušil aţ do rozhodnutia dovolacieho súdu
výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania v časti týkajúcej sa náhrady
škody vyjadril JUDr. Ing. V. N., správca konkurznej podstaty úpadcu, zastupujúci poškodenú
stranu XY, s.r.o. v konkurze nasledovne:
Zo strany poškodeného boli splnené všetky podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody v adhéznom konaní. V konaní bolo preukázané, ţe poškodenému XY, s. r. o. bola
trestným činom spôsobená škoda, pričom medzi vznikom škody a spáchaným skutkom bola
preukázaná príčinná súvislosť. V konaní bolo taktieţ preukázané, ţe nárok na náhradu škody
bol zo strany poškodeného uplatnený riadne a včas, s uvedením dôvodu a výšky nároku. S
poukazom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 392 Tr. por.
zamietol.
5 1 Tdo V 11/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne
po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382
písm. c) Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale
v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní - podstatne užšie.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. pripúšťa iba právne námietky
vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej
kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť
dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú
podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad
(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd
povinný prezumovať.
Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyplýva, ţe dovolací súd nepreskúmava
skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani
neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho
prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie
podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, dôsledne
vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie
ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani
iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky
v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len
z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené,
teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť
správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6
Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom.
Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom
a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové
zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto
konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne
obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379
ods. 2 Tr. por.).
Rovnako tak námietky dovolateľa, ţe zo skutkových zistení v napadnutých
rozhodnutiach nevyplýva jeho úmysel prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a sebe
alebo inému z nej obstarať trvalý prospech, námietka týkajúca sa rozporov významných
skutkových zistení vo vzťahu k záveru o skutkovom stave, sa zakladajú výhradne
na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, čo v zmysle
predmetného dovolacieho dôvodu nie je prípustné.
Dovolací súd povaţuje za potrebné v súvislosti s argumentáciou obvineného D. B.
týkajúcej sa nedostatočného vysporiadania s jeho obhajobou a výpoveďou, uviesť,
ţe súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne i právo obvineného na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je moţné
uvedené právo vykladať tak, ţe zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré
zodpovedá jeho predstavám. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
svojich rozhodnutiach uvádza, ţe uvedené právo nespočíva v tom, ţe na kaţdý argument
sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní a rovnako tak preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací
súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne a právne závery súdu prvého stupňa.
Ostatné dovolacie námietky obvineného, ako napr. absencia právneho titulu
zmluvného zastúpenia V. F., z toho vyplývajúci záver o výpočte jeho povinností, otázku
vlastníctva spoločnosti BMG a H. a chybný výrok o náhrade škody, sú len prenosom z jeho
predchádzajúceho odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa
vyporiadal uţ odvolací súd v napadnutom uznesení v celom potrebnom rozsahu; Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako dovolací preto len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ktorú si osvojuje (č. l. 22-34 druhostup. rozh.).
Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku uvedenú v dovolaní, ţe rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia, nie je moţné akceptovať.
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci
ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného D. B. podľa § 382
písm. c) Tr. por. odmietnuť.
8 1 Tdo V 11/2013
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 10. decembra 2014
JUDr. Štefan Michálik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová