Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/11/2013

Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej, JUDr. Martina Piovarstyho, JUDr. Daniela

Hudáka, a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2014

v Bratislave, v trestnej veci obvineného D. B., vedenej na vedenej na Špecializovanom

trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK , prejednal dovolanie, ktoré podal

obvinený D. B., zastúpený JUDr. M. M., PhD., advokátom v B.B., proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 8. novembra 2010,

sp. zn. PK , bol obvinený D. B. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery

podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, ţe

sledujúc cieľ odčerpať majetok spoločnosti XY, s. r. o., so sídlom B., D. č. X., IČO:

X., sústredený na beţnom účte č. X. vedenom v T.B., a. s., pobočka B., M. ulica, postupoval

tým spôsobom, ţe 5. marca 2002 vyuţívajúc plnú moc splnomocniteľa V. F.

z 25. januára 2002, ktorá ho oprávňovala popri inom aj na zastupovanie spoločnosti XY,

s. r. o., vo všetkých veciach, zriadil v pobočke T.B., a. s., v B. na M. ulici neobmedzené

dispozičné právo k označenému účtu pre Ľ. V., s ktorým kontakt mu sprostredkoval P. G.,

a následne prostredníctvom Ľ. V., ktorému nebol známy účel zriadenia dispozičného práva

ani právny dôvod nasledujúcej bankovej operácie, 6. marca 2002 uskutočnil z účtu

č. X. bezhotovostný prevod sumy 5 600 000 Sk na beţný účet spoločnosti S., s. r. o., so

2

sídlom Ţ., J. V. č. 11, IČO: X., č. X. vedený vo VÚB, a. s., pobočka B.- mesto, expozitúra D.,

ul. Sch. T., ktorý deklaroval ako úhradu za sluţby dodávateľa – spoločnosti S., s. r. o., vediac,

ţe sluţby nemajú byť nikdy poskytnuté, pričom 12. marca 2002 Ľ. V. ako formálny konateľ

spoločnosti S., s. r. o., na pokyn sprostredkovateľa P. G. prevedenú sumu 5 600 000 Sk

v expozitúre VÚB, a. s., D., vybral z účtu č. X. a odovzdal P. G., čím takto svojím konaním

D. B. spôsobil poškodenej organizácii XY, s. r. o., škodu vo výške 5 600 000 Sk

(185 885,946 Eur).

Za tento trestný čin uloţil Špecializovaný trestný súd v Pezinku obvinenému D. B.

podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého

bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň mu podľa účinného do 1. januára 2006 uloţil povinnosť

nahradiť poškodenej strane, a to XY, s. r. o., v konkurze, Bratislava, D. č. 4, škodu vo výške

185 885,946 Eur ( 5 600 000 Sk).

Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť 19. januára 2012, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , podľa

účinného do 1. januára 2006 odvolanie obvineného D. B. zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o podanom dovolaní

manţelky obvineného N. B. rozsudkom z 20. februára 2013, sp. zn. tak, ţe

predmetné uznesenie odvolacieho súdu podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388

ods. 1 zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal odvolaciemu

súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odvolací súd na verejnom

zasadnutí konanom 11. apríla 2013, pod sp. zn. podľa účinného do

1. januára 2006 odvolanie obvineného D. B. zamietol.

Špecializovaný trestný súd predloţil 8. júla 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený D. B., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. M.

28. mája 2013 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn. . Podaným dovolaním sa domáhal,

3 1 Tdo V 11/2013

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu

uvedeného v ustanovení

Obvinený vo svojom dovolaní uvádza, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení skutku aj vtedy, ak z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku

nemoţno („napr. pre úplnú alebo čiastočnú absenciu právne významných skutkových zistení

alebo pre vnútorné rozpory významných čiastkových skutkových zistení vo vzťahu k záveru

o skutkovom stave) zistiť, na základe akého skutkového stavu súd vlastne pristúpil k aplikácii

príslušnej právnej normy k právnemu posúdeniu veci. Chybné hmotnoprávne posúdenie

skutku namietal z dôvodu, ţe zo skutkových zistení súdu v napadnutom rozhodnutí

nevyplýva, ţe došlo z jeho strany k prisvojeniu si cudzej veci a z týchto zistení nevyplýva ani

záver o jeho povinnosti disponovať s vecou určitým spôsobom. Zo ţiadnych skutkových

záverov nevyplýva, čo mu bolo zverené, resp. dané do dispozície a sukcesívne nie je ani

čitateľný účel, s ktorým mal so zverenou vecou, resp. majetkovými hodnotami disponovať.

Vyriešenie tejto otázky je z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho názoru zásadné.

Rozhodnutia totiţ neuvádzajú ţiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, o aké

zmluvné zastúpenie sa má jednať, čo je jeho obsahom v rovine právnej a po stránke vecnej,

z akého právneho titulu pochádza predmetné zmluvné zastúpenie, pričom odkaz na plnú moc

od V. F. z 25. januára 2002 (ako na jednostranný právny úkon) nepostačuje. Pre spojenie

skutkových záverov s právnymi úvahami mali súdy oboch stupňov učiniť konkrétny odkaz na

výpočet povinností, ktoré pre neho mali vyplývať. Skutkové zistenia v napadnutých

rozhodnutiach ďalej neumoţňujú urobiť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností právny

záver o jeho úmysle, v zmysle ktorého by si chcel prisvojiť cudziu vec, ktorá mu bola zverená

a sebe alebo inému obstarať z veci trvalý prospech. Takţe skutkové zistenia, v zmysle ktorých

mal on konať prostredníctvom Ľ. V. a P. G. (naopak preukázateľná je spojitosť osôb V., G. –

prevod a výber peňazí a B. – vystavoval faktúru), sú v príkrom rozpore s právnymi závermi,

ktoré napadol.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom

konaní sp. zn. , keď uviedol: „Pokiaľ by si špeciálny súd zodpovedne vyriešil

otázku vlastníctva, mal dospieť k záveru, ţe spoločnosti BMG a H. vlastní C.

a prostredníctvom nich obvinení B. a Ing. P., pričom títo nemôţu sami sebe spôsobiť škodu

ani sa uviesť do omylu.“

4 1 Tdo V 11/2013

Podľa jeho názoru, aj vo výroku o náhrade škody došlo k inému nesprávnemu

hmotnoprávnemu posúdeniu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)

V napadnutom rozhodnutí súd v súvislosti s osobami, ktoré mali participovať

na trestnej činnosti uviedol, ţe na spáchaní trestného činu sa mali priamo či nepriamo

podieľať tri osoby, teda aj P. G. (uţ nebohý) a Ľ. V.. Výrok o náhrade škody, v ktorom bol

zaviazaný na náhradu škody údajne poškodenej spoločnosti XY, s.r.o., len on sám, tak okrem

iného aj z tohto dôvodu neobstojí. Zdôraznil, ţe v súvislosti s rozhodovaním o náhrade škody

nie je zo skutkových zistení preukázaný ani jeden zo základných hmotnoprávnych

predpokladov zodpovednosti za škodu, a to akú povinnosť mal svojim konaním porušiť

a z čoho (zákona či zmluvy) mu táto povinnosť a v akom rozsahu vyplývala.

Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd podľa vyslovil

rozsudkom, ţe uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2013, sp. zn.

, bol porušený zákon v ustanovení účinného do 1. januára 2006,

§ 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v jeho neprospech.

Ďalej navrhol, aby dovolací súd podľa zrušil napadnuté uznesenie

v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 8. novembra 2010,

sp. zn. PK , vo výroku o vine a treste a vo výroku o náhrade škody; a aby podľa

, prikázal Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zloţení senátu. Zároveň podľa

navrhol, aby dovolací súd prerušil aţ do rozhodnutia dovolacieho súdu

výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania v časti týkajúcej sa náhrady

škody vyjadril JUDr. Ing. V. N., správca konkurznej podstaty úpadcu, zastupujúci poškodenú

stranu XY, s.r.o. v konkurze nasledovne:

Zo strany poškodeného boli splnené všetky podmienky uplatnenia nároku na náhradu

škody v adhéznom konaní. V konaní bolo preukázané, ţe poškodenému XY, s. r. o. bola

trestným činom spôsobená škoda, pričom medzi vznikom škody a spáchaným skutkom bola

preukázaná príčinná súvislosť. V konaní bolo taktieţ preukázané, ţe nárok na náhradu škody

bol zo strany poškodeného uplatnený riadne a včas, s uvedením dôvodu a výšky nároku. S

poukazom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa

zamietol.

5 1 Tdo V 11/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, ), ale súčasne

po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa (

písm. c) ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Dovolací dôvod podľa pripúšťa iba právne námietky

vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej

kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť

dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú

podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad

(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i) Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd

povinný prezumovať.

6

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani

neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho

prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie

podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, dôsledne

vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie

ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani

iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky

v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len

z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené,

teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť

správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6

, pretoţe to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom.

Tento záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom

a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové

zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto

konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne

obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379

ods. 2 ).

Rovnako tak námietky dovolateľa, ţe zo skutkových zistení v napadnutých

rozhodnutiach nevyplýva jeho úmysel prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a sebe

alebo inému z nej obstarať trvalý prospech, námietka týkajúca sa rozporov významných

skutkových zistení vo vzťahu k záveru o skutkovom stave, sa zakladajú výhradne

na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, čo v zmysle

predmetného dovolacieho dôvodu nie je prípustné.

Dovolací súd povaţuje za potrebné v súvislosti s argumentáciou obvineného D. B.

týkajúcej sa nedostatočného vysporiadania s jeho obhajobou a výpoveďou, uviesť,

ţe súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne i právo obvineného na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

7

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je moţné

uvedené právo vykladať tak, ţe zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré

zodpovedá jeho predstavám. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých

svojich rozhodnutiach uvádza, ţe uvedené právo nespočíva v tom, ţe na kaţdý argument

sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní a rovnako tak preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní

rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací

súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne a právne závery súdu prvého stupňa.

Ostatné dovolacie námietky obvineného, ako napr. absencia právneho titulu

zmluvného zastúpenia V. F., z toho vyplývajúci záver o výpočte jeho povinností, otázku

vlastníctva spoločnosti BMG a H. a chybný výrok o náhrade škody, sú len prenosom z jeho

predchádzajúceho odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa

vyporiadal uţ odvolací súd v napadnutom uznesení v celom potrebnom rozsahu; Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako dovolací preto len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia

písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ktorú si osvojuje (č. l. 22-34 druhostup. rozh.).

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku uvedenú v dovolaní, ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, nie je moţné akceptovať.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolanie obvineného D. B. podľa

písm. c) odmietnuť.

8 1 Tdo V 11/2013

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. decembra 2014

JUDr. Štefan Michálik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová