Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdov/8/2013

Najvyšší súd 1 Tdo V 8/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Emila Bdţocha, JUDr. Pavla

Tomana a JUDr. Milana Lipovského na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2013 v B. v trestnej

veci obvineného Ing. M. J. a spol., vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T

64/1998, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. J., zastúpený JUDr. J. H.,

advokátom v B., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2008, sp.

zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. M. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14. mája 2007, sp. zn. , bol

obvinený Ing. M. J. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5

(ďalej len „Tr. zák.“) spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, uţ odsúdený A. K., ako výrobný riaditeľ

a konateľ firmy H. s.r.o so sídlom H. T. č. X., a obvinený Ing. M. J., vystupujúci pod

nepravým menom Ing. M. J. a ako ekonomický zástupca firmy H. s.r.o., so sídlom H. T. č. X.,

s úmyslom podvodne vylákať finančné prostriedky, v období od 9. apríla 1997 do 15. apríla

1997 v B. prerokovali so zástupcami leasingových spoločností a následne uţ odsúdený K.,

v prítomnosti obvineného Ing. J. v mene spoločnosti H. s r.o., uzavrel leasingové zmluvy

s jednotlivými leasingovými spoločnosťami, a to:

I. a .s. so sídlom K. č. X., B.,

R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X., B.,

D. L., a s. so sídlom D. nám. č.X., B.,

2 1 Tdo V 8/2013

R. L. spol. s.r.o. so sídlom K. č. X., B.,

P., a.s. so sídlom P. č. X., B.,

T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X., B.,

T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X., B.,

S. a.s. so sídlom K. č. X., B.,

H.T. R., spol. s r.o. so sídlom K. č.X., B.,

G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X., B.,

na prenájom vţdy rovnakých 3 ks úţitkových vozidiel zn. F. Tranzit 100 L VAN, č.

karosérie W.W., W.W., W. X. č. motora V. X., V. X., V. X., ktoré H. s r.o. H. T. v kaţdom

prípade mala dodať neexistujúca firma F. V. spol. s.r.o. L., so sídlom obchodný dom T., K.

nám. č. X., L., ktorej existenciu obvinení predstierali, a ktorej nepravé proforma faktúry

a faktúry predkladali pri rokovaniach s jednotlivými leasingovými spoločnosťami s tým, ţe

u tejto neexistujúcej firmy majú zloţenú zálohu na nákup áut v sume 1 mil. Sk, a to na účte č.

X., vedenom v I. N., ktorý v skutočnosti patril firme V. spol. s r.o., so sídlom P. cesta X., B.

B., na ktorý suma 1 milión Sk bola vloţená dňa 20. marca 1997 v I. hlavnej pobočke v N.

a ešte v ten istý deň vybratá v pobočke v L.,

Následne jednotlivé leasingové spoločnosti podľa uzavretých leasingových zmlúv

uhradili bezhotovostne cenu za motorové vozidlá na účet firme H.. s r.o. vedený v I. N., č. X.,

z ktorého obvinení dňa 16. apríla 1997 v pobočke v B. vybrali sumu 3,3 milióna Sk, dňa 17.

apríla 1997 v pobočke B. sumu 5,4 milióna Sk, a dňa 21. apríla 1997 v pobočke v N.,sumu

4,4 milióna Sk a dňa 22. apríla 1997 v pobočke v Nitre chceli vybrať z účtu ďalšie finančné

prostriedky, k čomu uţ nedošlo z dôvodu zadrţania políciou a takto obvinení konali bez toho,

aby autá zakúpili, prevzali a začali uhrádzať splátky podľa leasingových zmlúv, a takto

spôsobili leasingovým spoločnostiam škodu:

I. a.s. so sídlom K. č. X., B., v sume 1.679.312,-Sk,

R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

D. L., a s. so sídlom D. nám. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

R. L., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.387.212, 60,-Sk

P., a.s. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,- Sk,

T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X 25, B., v sume 1.875.519,-Sk,

T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X, B., v sume 1.410.540,90,-Sk,

S., a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

H.T. R., spol. s r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk.

3 1 Tdo V 8/2013

Krajský súd za tento trestný čin uloţil obvinenému Ing. M. J. podľa § 250 ods. 5 Tr.

zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov,

na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny. Ďalej mu bol podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţený trest zákazu činnosti,

a to vykonávať činnosť, na ktorú je potrebné oprávnenie podľa Ţivnostenského zákona

na dobu 3 (troch) rokov. Zároveň podľa účinného do 1. januára 2006

mu uloţil a s poukazom na účinného do 1. januára 2006 aj obvinenému A K.,

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu takto:

I. a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

R. L., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.387.212, 60,-Sk

P., a.s. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,- Sk,

T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,-Sk,

T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X, B., v sume 1.410.540,90,-Sk,

E. a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk (S. a.s.),

H.T. R. sk, s.r.o. so sídlom Z. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk,

G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk.

Ďalej podľa 229 ods. 2 účinného do 1. januára 2006 poškodené organizácie: I.

a.s. so sídlom K. č. X 9, B.; G.C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B.; E., a.s. so sídlom K. č. X, B.;

boli so zvyškami svojich nárokov na náhradu škody odkázané na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2008, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 258 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f)

účinného do 1. januára 2006 rozsudkom sp. zn. , zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade

škody. Odvolací súd rozhodujúc v zmysle účinného do 1. januára 2006,

mu uloţil na základe § 250 ods. 5 Tr. zák. s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny. Podľa účinného do 1. januára 2006

poškodené strany: I. a.s. so sídlom K. č. X, B.; R. L., spol. s.r.o. A. ul. č. X, B.; D. L., a.s. so

sídlom D. nam. č. X, B.; R. L. s.r.o. so sídlom K. č. X, B.; P., a.s.,

4 1 Tdo V 8/2013

so sídlom P. č. X, B.; T. L., s.r.o. so sídlom P. č. X, B.; S., spol. s.r.o., so sídlom O. nám. X,

B.; E., a.s. v likvidácii, so sídlom K. č. X, B.; H.T. R., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B.; G. C.

L., a.s. so sídlom D. č. X, B., odkázal so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie vo

veciach občianskoprávnych.

Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému Ing. M. J. doručený 19. apríla 2013

(č.l. 2276) a jeho obhajcovi JUDr. J. H. 24. apríla 2013 (č. l. 2277).

Krajský súd v Nitre predloţil 26. júna 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. J., prostredníctvom obhajcu 8. júla 2008

na Krajskom súde v Nitre proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla

2008, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c),

písm. g), písm. i) účinného do 31. augusta 2011.

Vzhľadom na neprimeranú dĺţku konania po vrátení veci ako predčasne predloţenej

dovolacím súdom pod sp. zn. 1 T do V 10/2008 (4 roky a 2 mesiace), je nutné konštatovať

nasledujúce skutočnosti. Dovolanie obvineného Ing. M. J. bolo prvýkrát predloţené

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 27. augusta 2008. Predmetnú vec Najvyšší súd

Slovenskej republiky vrátil prípisom na prvostupňový súd ako predčasne predloţenú 6. apríla

2009 (došlo 14. apríla 2009), pretoţe v konaní pred prvostupňovým súdom nebol dodrţaný

postup podľa , keďţe predseda senátu súdu prvého stupňa nedoručil rovnopis

dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť dovolaním priamo dotknuté s upozornením,

ţe sa môţu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to mal určiť primeranú lehotu a aţ po doručení

všetkých vyjadrení alebo uplynutí tejto lehoty, mal spis spolu s dovolaním a rovnopismi

napadnutých rozhodnutí predloţiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ďalej sa v spise

nenachádzal úkon smerujúci k doručeniu rozsudku odvolacieho súdu napadnutého dovolaním

(č. l. 2199) ani doručenky preukazujúce doručenie tohto rozhodnutia stranám v zmysle § 131

účinného do 1. januára 2006, ako aj doručenka ako potvrdenie o doručení dovolania

na vyjadrenie prokurátorovi (doručené obvinenému aţ 19. apríla 2013, resp. jeho obhajcovi

24. apríla 2013). Prvým úkonom smerujúcim k predloţeniu veci dovolaciemu súdu bolo

zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu obvinenému Ing. M. J. a jeho obhajcovi prípisom

z 12. apríla 2013. Po vykonaní všetkých úkonov v zmysle vytýkaných prípisom

5 1 Tdo V 8/2013

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prvostupňový súd predloţil dovolanie

aţ 26. júna 2013.

Obvinený M. J. vo svojom dovolaní zhrnul priebeh konania do právoplatného

skončenia jeho trestnej veci s poukazom na dlhotrvajúce konanie (10 rokov), ako aj porušenie

právnej istoty súdneho rozhodnutia, keď odvolací súd dvakrát zrušil prvostupňový rozsudok

a vrátil vec na ďalšie konanie, avšak ten sa neriadil právnym názorom súdu vyššej inštancie.

Zásadné porušenia práva na obhajobu vidí v tom, ţe nebol dodrţaný postup podľa

účinného do 1. januára 2006, v zmysle ktorého keď sa zmení zostavenie

senátu, tak ako v jeho prípade, pretoţe zomrela prísediaca K., musí byť hlavné pojednávanie

vykonané znova; to neplatí, ak obţalovaný súhlasí so zmenou v zloţení senátu. Obhajca

ţiadal vypočuť svedkov K., F., Š., P. a iných, ale predseda senátu minimálne štyroch

z navrhovaných svedkov nevypočul a ich výpovede neprečítal. Ďalej upozornil, ţe predseda

senátu nevykonal poradu senátu v zmysle ustanovenia účinného do 1. januára

2006, keď prísediaca vstúpila do pojednávacej miestnosti, kde sa konala porada senátu,

niekoľko minút predtým neţ boli zavolaní účastníci konania, z čoho obvinený usudzuje, ţe

porada senátu sa konala v neprítomnosti tejto sudkyne, ktorá v tak krátkom časovom úseku

mohla stihnúť podpísať len zápisnicu o hlasovaní. Prvostupňový rozsudok bol vyhlásený

v neprítomnosti obhajcu obvineného, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby v zmysle § 36 ods. 3

účinného do 1. januára 2006. Navyše obvinený tieto uvedené procesné pochybenia

uvádzal uţ v odvolaní, ako aj jeho doplnenom podaní, avšak odvolací súd ich v odôvodnení

rozsudku nerozoberal.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 bol

podľa názoru obvineného naplnený tak, ţe na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonávalo

znovu, ţiadal vykonať tie dôkazy, na ktoré predtým súd nereagoval, napriek tomu, ţe jeho

vinu spochybňovali alebo vyvracali (najmä tvrdenia K.). Súd niektoré dôkazy nevykonal

vôbec a napriek tomu ich v rozhodnutí uvádza. Ďalej súd prečítal výpovede svedkov podľa §

211 ods. 1 účinného do 1. januára 2006, na ktoré podľa obvineného dal teoreticky

súhlas s tým, ţe svedkovia D. K. a A.. P. budú vypočutí. Skutočnosť, ţe si takýto súhlas

podmienil výsluchom týchto svedkov, aby nebolo celé dokazovanie vykonané opätovne a títo

napriek tomu vypočutí neboli, znamená, ţe takýto súhlas na zmenu senátu daný nebol a iný

výklad je porušením jeho práva na obhajobu.

6 1 Tdo V 8/2013

Obvinený upozornil aj na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)

účinného do 31. augusta 2011. Súd mal v prípade uznanie viny postupovať tak, ţe pri

pouţití ustanovenia § 88 Tr. zák., uznať vinu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a ukladať trest

v rámci tejto trestnej sadzby. Rovnako odvolací súd mal zisťovať, či výška spôsobenej škody,

podstatne zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu a či mohol byť vôbec

pouţitý odsek 5 alebo odsek 3 citovaného ustanovenia. Obvinený namietal aj pouţitie

ustanovenia § 9 ods. 1 Tr. zák., keďţe mal spáchať tento trestný čin v čase od návštev

leasingových kancelárií, tak nemohol v marci 1997 zakladať účet a vloţiť na tento účet 1

milión Sk a po zadrţaní byť spolupáchateľom, keď peniaze mala vybrať neznáma osoba-Ľ. F.

Súd sa podľa neho nevysporiadal ani s porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a teda, aby vec bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (10 rokov). Súd mal podľa

jeho názoru postupovať podľa účinného do 1. januára 2006.

Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd dovolaniu vyhovel a rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2008, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre z 14. mája 2007, sp. zn. , zrušil a prerušil výkon trestu

odňatia slobody aţ do rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 5. septembra 2008

prokurátor nasledovne:

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa ,

preto som toho názoru, ţe existujú dôvody na postup podľa .

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil na rozhodovanie o dovolaní

obvineného Ing. M. J. účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného

ustanovenia § 567j ods. 5 a 7, ustanovenie § 369 a § 371 sa pouţili v znení účinnom do 31.

augusta 2011.

7 1 Tdo V 8/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou

osobou ( účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote

a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3

), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa účinného do 31. augusta 2011 ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací

dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný

oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len

porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné

vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu

je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené

aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri

rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z toho, právo na obhajobu zahŕňa viacero

8 1 Tdo V 8/2013

komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní

ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov

smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod.

Dovolací súd konštatuje, ţe právo na obhajobu obvineného v konaní nebolo porušené

zásadným spôsobom tým, ţe senát vyhlásil prvostupňový rozsudok v neprítomnosti jeho

zvoleného obhajcu napriek tomu, ţe v danom prípade išlo o prípad nutnej obhajoby v zmysle

účinného do 1. januára 2006.

V prípade nutnej obhajoby nie je moţné konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti

obhajcu, ktorý musí byť prítomný počas celého trvania hlavného pojednávania. Práva

zaručené , ako aj Dohovoru má obvinený

od okamihu vznesenia obvinenia a v nezmenenom rozsahu sa priznávajú aj obţalovanému,

odsúdenému, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia (bliţšie pozri nález Ústavného

súdu z 13. júla 2000, sp. zn. ). Účelom obhajoby je ochrana záujmov občana,

ktorý sa stal obvineným, aby boli včas zistené skutočnosti, ktoré ho zbavujú viny alebo

zmierňujú jeho vinu. Obhajoba takto prispieva k náleţitému objasneniu skutkového stavu

a správnemu rozhodnutiu vo veci. Postavenie obvineného ako strany v trestnom konaní

je posilnené aj jeho právom na obhajobu za pomoci obhajcu - advokáta. Právna úprava určuje

niektoré (subjektívne alebo objektívne) závaţnejšie prípady, kedy obvinený musí mať

obhajcu- prípady nutnej obhajoby ( a 36a ). Uplatnenie práva na obhajobu však

nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje

pomocou obhajoby. Účelom práva na obhajobu je poskytnutie príleţitosti brániť sa voči

obvineniu zo spáchania trestného činu.

Judikatúra ESĽP, ktorá vychádza z čl. 6 Dohovoru, v zmysle ktorého kaţdý, kto je

obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa

vlastného výberu, konštatuje, ţe obhajoba obvineného musí byť predovšetkým skutočná

a účinná (rozsudok ESĽP- Pavlenko proti Grécku z 6. septembra 2007, sťaţnosť č. 22021/05,

Prehn proti Nemecku z 24. augusta 2010, sťaţnosť č. 40451/06, Mayzit proti Rusku

z 20. januára 2005, sťaţnosť č. 63378/00). Predmetom úpravy čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru

vo vzťahu k právu na obhajobu je efektívna právna pomoc obhajcu (nie jeho samotné

ustanovenie). Ako vyplýva z citovaného spisu, efektívna právna pomoc bola dovolateľovi J.

poskytnutá počas celého trestného konania. Skutočnosť, ţe pri vyhlásení prvostupňového

9 1 Tdo V 8/2013

rozsudku obhajcu nemal, je síce porušením jeho práva na obhajobu, nie však zásadným

spôsobom, preto tento postup nenapĺňa dovolací dôvod podľa

účinného do 31. augusta 2011. Uznesením na hlavnom pojednávaní 9. mája 2007 bolo

dokazovanie vyhlásené za skončené a bolo dané slovo na záverečné reči a posledné slovo. Po

verejnom vyhlásení rozsudku 14. mája 2007 obvinený podal odvolanie do zápisnice.

Z uvedeného je zrejmé, ţe k ujme na práve obvineného na obhajobu zásadným spôsobom

v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu, nedošlo.

Ďalej obvinený pod tento dovolací dôvod nesprávne subsumoval námietku týkajúcu

sa iného zloţenia senátu v jeho trestnej veci z dôvodu úmrtia prísediacej sudkyne K. bez jeho

súhlasu, resp. so súhlasom za podmienky vypočutia niektorých svedkov (P., K. a iní).

Uvedenej chybe vytýkanej v dovolaní pri správnej právnej kvalifikácii zodpovedá dôvod

dovolania podľa účinného do 31. augusta 2011, v zmysle

ktorého dovolanie je moţné podať aj vtedy, ak súd rozhodol v nezákonnom zloţení, avšak po

preskúmaní dovolací súd zistil, ţe ani tento naplnený nebol.

Ustanovenie účinného do 1. januára 2006 reglementuje, ţe súd,

ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zloţení

senátu (ten istý sudca); to neplatí, ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.

Po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. septembra 2003,

sp. zn. , a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2004, sp. zn. , na súde prvého stupňa

sa zmenilo zloţenie senátu, ktorý vo veci konal a rozhodol potom rozsudkom

zo 14. mája 2007, pretoţe prísediacu M. K.nahradila O. C..

Zo spisu vyplýva dôvod tejto zmeny, a preto je moţné ustáliť, ţe závaţnou prekáţkou,

pre ktorú nebolo moţné vo veci rozhodnúť v tom istom zloţení senátu ako v konaní

predchádzajúcom, bolo úmrtie prísediacej M. K.. Navyše so zmenou prísediacej v zloţení

senátu súhlasil aj obvinený Ing. M. J. (č.l.1935), ale v danej situácii postup predsedu senátu

podľa účinného do 01. januára 2006 potrebný nebol.

10 1 Tdo V 8/2013

Dovolateľ upozornil na to, ţe predseda senátu nevykonal poradu senátu v zmysle

ustanovenia účinného do 1. januára 2006, keďţe sa tejto porady údajne nemala

zúčastniť jedna z prísediacich.

Vzhľadom na charakter a závaţnosť predmetnej námietky, predseda dovolacieho

senátu vykonal vyšetrovanie a poţiadal o vyjadrenie všetkých prítomných na porade senátu

v zmysle , ktorí k danej veci uviedli nasledovné:

Predseda senátu, JUDr. Š. H. vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval,

ţe v predmetnej trestnej veci porada senátu prebehla v súlade s vtedy platným Trestným

poriadkom v dostatočnom časovom rozsahu a bez rušivých momentov, všetci členovia senátu

sa jej celého priebehu zúčastnili a boli podrobne oboznámení s celou vecou. Obhajca

na vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní nebol, preto nemohol vedieť, kto a kedy

prišiel na poradu senátu. Pred pojednávacou miestnosťou sa nachádzal zástupca krajského

prokurátora, JUDr. I. M., ktorý by situáciu, ako ju opisuje obvinený, určite namietal. JUDr. S.

L., člen senátu, si s odstupom času vec pamätal len rámcovo a z jeho pohľadu nevybočovala

zo štandardu ostatných prejednávaných vecí na krajskom súde. Prísediaci J. B. potvrdil, ţe

predseda senátu podrobne oboznámil členov senátu so spisovým materiálom a porada senátu

sa konala. Prísediaca O. C. uviedla, ţe počas celej doby výkonu funkcie prísediacej sa vţdy

riadne a v celom rozsahu zúčastňovala všetkých zasadnutí senátu, rovnako tak aj v trestnej

veci obvineného Ing. M. J. a spol., bola podrobne oboznámená so všetkými okolnosťami

prípadu a zároveň vyhlásila, ţe sa porady senátu aktívne zúčastnila. Zapisovateľka Mgr. M.

V. po nahliadnutí do spisu a príslušných zápisníc o hlavných pojednávaniach potvrdila v nich

to, čo je tam uvedené, pričom zdôraznila, ţe všetky porady senátu, ktorých sa zúčastnila

prebehli vţdy v súlade so zákonom a zúčastnili sa ich všetci sudcovia a prísediaci toho-

ktorého senátu.

Krajský prokurátor JUDr. I. M. sa k predmetnej námietke vyjadril

21. októbra 2013 tak, ţe vzhľadom na odstup času si na okolnosti hlavných pojednávaní

presne nespomína, avšak uvádza, ţe v prípade zistenia nezákonného postupu súdu by tento

namietal do zápisnice z hlavného pojednávania, čo sa nestalo. Preto je zrejmé, ţe postup súdu

povaţoval za zákonný.

Obhajca obvineného JUDr. J. H. vo svojom vyjadrení z 24. októbra 2013

11 1 Tdo V 8/2013

na svojom pôvodnom stanovisku zotrval a tvrdil, ţe „do pojednávacej miestnosti vošla

ponáhľajúca sa ţena a sekundu na to boli zavolaní na vyhlásenie rozsudku“.

Dovolací súd po preskúmaní tvrdení všetkých prítomných na porade senátu (okrem

prísediacej D., ktorá sa z objektívnych príčin vyjadriť nemohla (bliţšie pozri úradný záznam),

a zápisnice o tajnom hlasovaní, konštatoval, ţe predmetná námietka nie je opodstatnená.

Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnil obvinený M. J. existenciu dovolacieho

dôvodu, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom podľa účinného do 31. augusta 2011 zhrnul do dvoch

bodov. V prvom bode „nevykonanie navrhnutých dôkazov“ vytýkal pochybenie, ţe na

hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonávalo znovu, prvostupňový súd nevykonal dôkazy, ktoré

navrhoval, a ktoré by jeho vinu spochybňovali alebo vyvracali (najmä tvrdenia K.). Súd

niektoré dôkazy nevykonal vôbec a napriek tomu ich v rozhodnutí uvádza. V druhom bode

„výsluchy svedkov vykonané nezákonným spôsobom“ namietal nesplnenie zákonných

podmienok na prečítanie výsluchov svedkov podľa účinného do 1.

januára 2006, na ktoré dal súhlas s tým, ţe iní svedkovia budú vypočutí (svedkovia D. K. a

A.. P.). Vo vzťahu k výpovedi svedka M. namietal, ţe jeho výpoveď síce mohla byť prečítaná

podľa účinného do 1. januára 2006, ale len za predpokladu, ţe

jeho obhajca sa mal moţnosť zúčastniť na výsluchu z prípravného konania.

Podľa účinného do 1. januára 2006, za dôkaz môţe poslúţiť

všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom

z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov

v zmysle citovaného ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j.

procesných podmienok vyţadovaných alebo iným osobitným zákonom

na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok,

t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu bol zameraný

na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.

Výsluchy obvinených a svedkov z prípravného konania boli vykonané aj na hlavnom

pojednávaní v konaní pred prvostupňovým súdom v súlade so zákonom, najmä pri uplatnení

zásad priamosti, ústnosti a bezprostrednosti. Zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 12

účinného do 1. januára 2006 ( ) stanovuje, ţe pri rozhodovaní na

12 1 Tdo V 8/2013

hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd

prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje

inak. Súd teda prihliada len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní,

opiera sa o dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané a rozhoduje len na základe týchto

dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe dovolací súd preskúmal aj tvrdenie

obvineného o tom, ţe „súd niektoré dôkazy nevykonal vôbec, a napriek tomu ich v rozhodnutí

spomína“, a zistil, ţe sa nezakladá na pravde. Prvostupňový súd po vrátení veci na nové

prejednanie a rozhodnutie, sa riadil vysloveným záväzným právnym názorom v rozsudku

odvolacieho súdu z 29. septembra 2004 a vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy,

ktorými preveril hodnovernosť tvrdení oboch skupín dôkazov, čo vyplýva aj z obsahu

spisového materiálu (súd vyvesil predvolanie odsúdeného K., proti ktorému sa viedlo konanie

ako proti ušlému, na vývesnú tabulu, zaslal predvolanie svedkom V.,

MUDr. K., J., F.). Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, skutočnosť, ţe

dôkazy boli hodnotené ináč, neţ je predstava obvineného alebo inej strany v konaní,

nezakladá ţiaden dovolací dôvod. Skutočnosť, ţe v trestnej veci opätovne rozhodoval

prvostupňový súd (aj keď v inom senáte- str. 9 aţ 10 uznesenia dovolacieho súdu)

neznamená, ţe všetky dovtedy vykonané dôkazy podľa zásad priamosti, ústnosti

a bezprostrednosti, je potrebné vykonať znovu.

Podľa prvá veta účinného do 1. januára 2006 namiesto výsluchu

svedka na hlavnom pojednávaní moţno čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá

osobný výsluch za potrebný a prokurátor aj obţalovaný s tým súhlasia. Takýto súhlas nie je

moţné podmieňovať, rovnako ako súhlas podľa účinného

do 1. januára 2006, tak ako si to predstavuje obvinený, o čom svedčí aj tvrdenie obvineného,

ţe „teoreticky dal súhlas na prečítanie výpovedi svedkov, avšak ţiadal výsluch iných

svedkov“.

Najvyšší súd ďalej konštatuje vo vzťahu k namietanej výpovedi svedka D. M., ţe

prvostupňový súd pri hodnotení všetkých dôkazov, nevychádzal z jeho výpovede (ani reálne

nemohol vychádzať), čo vyplýva aj z odôvodnenia prvostupňového rozsudku

z 14. mája 2007, str. 9 (ako aj z odôvodnenia rozsudku z 22. septembra 2003-č.l. 1792).

Okresný súd Povaţská B. rozsudkom z 10. januára 2005, sp. zn. , vyhlásil D.

M. za mŕtveho dňa 1. januára 2005 (č. l. 2000). Naposledy bol tento svedok videný 24.

decembra 1997 (bliţšie pozri citovaný rozsudok). Orgánom činným v trestnom konaní sa

13 1 Tdo V 8/2013

nepodarilo doručiť ani jeho predvolanie ako svedka na výsluch v prípravnom konaní (uloţená

zásielka od 18. septembra 1998 do 8. októbra 1998, č. l. 603). Prvostupňový súd vykonal

všetky právne úkony smerujúce k tomu, aby zabezpečil jeho účasť na hlavnom pojednávaní

(v zmysle pokynov odvolacieho súdu), čo vyplýva z obsahu spisového materiálu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností tak dospel k záveru, ţe sa jedná

o osobu, ktorú nebolo moţné pre jej nedosiahnuteľnosť v súdnom konaní vypočuť.

Podľa účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno

podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe

skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa účinného

do 31. augusta 2011. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací

súd povinný prezumovať.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený Ing. M. J. vidí v tom, ţe súd mal

pouţiť ustanovenie § 88 Tr. zák. a ukladať trest v rámci trestnej sadzby podľa § 250

ods. 1 Tr. zák., pričom mal súd aj zisťovať, či výška spôsobenej škody podstatne zvyšuje

spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu, aby mohol byť uznaný vinným podľa

§ 250 ods. 5 Tr. zák.. Ďalej namietal aj pouţitie § 9 ods. 1 Tr. zák. ako aj to, ţe súd

nepostupoval podľa účinného do 1. januára 2006 v nadväznosti

na dĺţku tohto trestného konania a v tejto súvislosti upozornil na porušenie čl. 6 Dohovoru.

Najvyšší súd zistil, ţe tieto námietky po obsahovej stránke zodpovedajú uplatnenému

dovolaciemu dôvodu, lebo spochybňujú právne posúdenie skutku alebo iné hmotnoprávne

posúdenie, avšak posúdil ich ako zjavne neopodstatnené. Skutkové zistenia súdov oboch

stupňov totiţ dovolací súd nemôţe skúmať a meniť, preto bola opodstatnenosť námietok

dovolateľa hodnotená len v nadväznosti na skutkový stav veci vyplývajúci predovšetkým

14 1 Tdo V 8/2013

z odsudzujúceho rozsudku súdu druhého stupňa (rozsudok odvolacieho súdu

z 24. apríla 2008). Tak ako je vysvetlené v nasledujúcich odsekoch, s námietkami z vecného

hľadiska nebolo moţné súhlasiť.

Podľa § 88 Tr. zák. sa k okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby,

prihliadne iba vtedy, ak pre svoju závaţnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti

trestného činu pre spoločnosť. Podmienkou trestnej zodpovednosti podľa § 9, § 250 ods. 5

Tr. zák. je nielen, aby páchatelia formou spolupáchateľstva na škodu cudzieho majetku seba

obohatili tým, ţe uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak škodu veľkého rozsahu, ale

súčasne aby okolnosti, za ktorých sa tak stalo podstatne zvyšovali stupeň nebezpečnosti tohto

činu pre spoločnosť v zmysle § 88 Tr. zák. Škoda veľkého rozsahu by sama o sebe k takýmto

záverom nepostačovala, keby miera zavinenia páchateľa bola veľmi nízka. Preto pri

posudzovaní konkrétneho konania páchateľa treba predovšetkým vychádzať z toho, či existuje

taká okolnosť, ktorá by svojou závaţnosťou podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti činu

pre spoločnosť, čoho základným predpokladom je správne a úplne skutkové zistenie, ktoré

však dovolací súd nie je oprávnený skúmať a meniť ( účinného

do 31. augusta 2011). Prvostupňový súd pri odôvodnení záveru (odvolací súd len odkázal na

správne odôvodnenie právnej kvalifikácie), ţe u obvineného Ing. M. J. je stupeň spoločenskej

nebezpečnosti jeho konania vysoký, poukázal predovšetkým na spôsob vykonania tohto

trestného činu, ako aj jeho prípravu (str.18-19 prvostup. rozh.), pričom miera zavinenia

spolupáchateľov je podrobne vysvetlená v odôvodnení prvostupňového rozsudku.

Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe sú splnené podmienky pre pouţitie vyššej trestnej

sadzby podľa § 88 Tr. zák., nie je moţné súčasne pouţiť ustanovenie § 40 Tr. zák.

o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody s poukazom na výnimočné okolnosti prípadu,

pretoţe tieto výnimočné okolnosti vyjadrujú v podstate tú skutočnosť, ţe stupeň

nebezpečnosti pre spoločnosť je v konkrétnom prípade nízky. Pouţitie ustanovenia § 40

Tr. zák. nie je vylúčené v tých prípadoch, kedy to odôvodňujú mimoriadne pomery páchateľa,

teda pre skutočnosti, ktoré v podstate leţia mimo okruh stupňa nebezpečnosti činu pre

spoločnosť.

V danom prípade odvolací súd predmetné ustanovenia pouţil s poukazom na

mimoriadne pomery páchateľa (str. 19-20 druhostup. rozsudok), teda osobitne poukázal na

správanie sa obvineného od spáchania skutku. Uvedený záver sa potom dotýka aj výroku o

15 1 Tdo V 8/2013

treste, ktorý bol obvinenému uloţený (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky

oproti prvostupňovému rozsudku, ktorým mu bol uloţený trest odňatia slobody vo výmere

5 rokov a 6 mesiacov). Najvyšší súd na tomto základe akceptuje výrok napadnutého rozsudku,

ţe vzhľadom na naplnenie podmienok ustanovenia § 88 Tr. zák. skutok obvineného

je správne právne posúdený ako trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa § 9, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák..

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku uvedenú v dovolaní, ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, nie je moţné akceptovať.

Dovolací súd povaţuje za potrebné na záver v súvislosti s argumentáciou obvineného,

ţe „odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami“, uviesť, ţe súčasťou práva

na spravodlivý proces je skutočne i právo obvineného na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je moţné

uvedené právo vykladať tak, ţe zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré

zodpovedá jeho predstavám. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých

svojich rozhodnutiach uvádza, ţe uvedené právo nespočíva v tom, ţe na kaţdý argument

sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní a rovnako tak preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní

rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací

súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne a právne závery súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

16 1 Tdo V 8/2013

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, , účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel

dovolanie obvineného Ing. M. J. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V B., 24. októbra 2013

JUDr. Harald St i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová