Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/205/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,

IČO: 36864421, proti povinnému A.. O., bývajúcemu v Š., o vymoženie 398,32 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. ,

o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014

sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014 sp.zn.

z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014 sp.zn.

o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku zo 6. mája 2010 sp.zn. SR 02049/09 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „označený

rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Nové Zámky uvedenej ţiadosti vyhovel a súdneho

exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Nové Zámky uznesením zo 4. septembra 2013 č.k. -17

exekúciu zastavil. Rozhodol s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku, a o rozhodcovskom konaní, a nasl.

, smernica Rady ES č. 93/13/EHS. Mal preukázané zo zmluvy o úvere

a jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou, uzatvorenej

medzi účastníkmi a na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, ţe obsahuje neprijateľnú

podmienku – rozhodcovskú doloţku. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú nemohol spotrebiteľ

ovplyvniť. Otázka prieskumu rozhodcovskej doloţky v exekučnom konaní bola predmetom

rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom. Rozhodcovská

doloţka ustanovuje, ţe spotrebiteľ má síce moţnosť vybrať si medzi rozhodcovským

a štátnym súdom, ale ak rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa (čo je výlučne

vţdy), spotrebiteľ je nútený sa podrobiť tomuto konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Preto súd povaţuje konanie a rozhodnutie

rozhodcovského súdu za porušenie kogentných predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 52

a nasl. ). Dospel k záveru, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je

v zmysle neplatná, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd ex

offo exekúciu vyhlásil zastavil (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57

ods. 2 Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 31. januára 2014 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 a 2

), návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania zamietol. Odvolací súd sa

v odôvodnení obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Konštatoval, ţe dojednania v úverovej zmluve sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa

a rozhodcovská doloţka je dojednaná neplatne. Odvolací súd mal za to, ţe výkon práv

oprávnenej podľa uvedenej rozhodcovskej doloţky je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj

s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, preto súd dôvodne aplikoval ustanovenia § 45 ods. 1

a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 Exekučného

poriadku, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe v konaní jej bola odňatá

moţnosť pred súdom konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a je nepreskúmateľné. Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie, v ktorom uviedla, ţe súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237

písm. a/ ), 2. nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( )

pre prípad, ţe v konaní na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, nakoľko je

v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo vylúčené (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci

C-470/12), 3. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo ( ),

4. rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný ( ), . oprávnenej odňali moţnosť konať pred súdom (

písm. f/ ), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali

náleţite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Ţiadala uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň ţiadala dovolacie konanie prerušiť podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

predloţiť prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

uţ účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. ,

, , , , s tým, ţe

odvolaním moţno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd

na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne

príslušný ( a a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe aj v preskúmavanej veci sa stotoţňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp.zn. , , ,

, , , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, ţe Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa

navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov niţších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky ţiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle a netvrdila a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp.zn. , , , ,

, , a konštatuje, ţe právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, ţe:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. pokiaľ ide o vadu konania v zmysle (ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) pre prípad, ţe

v konaní vystupoval vedľajší účastník na strane povinného, čo Exekučný poriadok

vylučuje je vhodné poukázať na to, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania znamená

spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom

občianskeho súdneho konania. Túto spôsobilosť má podľa ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon.

V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania

predovšetkým fyzické osoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7

ods. 1 a 2 )]. Okamihom narodenia má kaţdá fyzická osoba spôsobilosť na práva

a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby zaniká.

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti

vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Povinnému zákon priznáva právnu subjektivitu,

jej pozbavenie alebo obmedzenie nebolo preukázané ţiadnym súdnym rozhodnutím,

preto je potrebné vychádzať zo stavu, ţe má aj spôsobilosť byť účastníkom

občianskeho súdneho konania ( ). Vedľajší účastník na strane povinného

v tomto konaní nevystupuje. Z uvedených dôvodov konanie netrpí vadou podľa

,

3. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp.zn. a tieţ

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn. ),

4. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach aţ ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

6. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný

titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môţe exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , v ktorom konštatoval, ţe vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

7. nedôvodnou sa javí preto i námietka oprávnenej, ţe jej súdy svojím postupom odňali

moţnosť konať pred súdom, keďţe nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku ústne pojednávanie. Toto ustanovenie však bolo účinné aţ

novelou od 8. augusta 2012 do 31. decembra 2012. Stanovovalo

povinnosť nariadiť pojednávanie v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1

písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa túto povinnosť nemal a odvolací súd jeho rozhodnutie

ako správne potvrdil, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané podľa

iného ustanovenia § 57 ods. 2,

8. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemoţňuje oprávnenému moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

9. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Tieto právne závery (viď 1. aţ 9.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

K bodu 5 dovolací súd navyše poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp.zn. PLz. o návrhu na zjednotenie právnych

názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk

kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, ţe pri preskúmavaní ţiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môţu primerane uplatniť ustanovenia

vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd

pri preskúmavaní ţiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza

aj z iných listín (či iných dôkazov) neţ tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a ţiadosť o vydanie

poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať

jej moţnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. V prípade, ţe tak exekučný súd

neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva

oprávnenej vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje, ak je

oprávnenej táto moţnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade rozhodcovský rozsudok –

z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom, ţe v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doloţka – z dôvodov vysvetlených uţ súdmi niţších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doloţka nemohla zaloţiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

9

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp. zn. 3 Cdo

53/2011, z 24. mája 2011 sp. zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. ,

z 23. júna 2011 sp.zn. , zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolania oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania ( v spojení

s ).V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo

na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal návrh na ich

priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová