Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/64/2014

Identifikačné číslo spisu: 1014200236 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1014200236.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov : 1/ I., 2/ V., 3/ M., 4/ U., 5/ I., 6/ J., 7/ Z., 8/ M., 9/ J., 10/ N., 11/ Z., 12/ D., 13/ I., 14/ V., 15/ S., 16/ N., 17/ I., 18/ Z., 19/ V., 20/ D., 21/ N., 22/ N., 23/ C., 24/ S., 25/ N., 26/ I., 27/ D., 28/ J., 29/ C., 30/ N., 31/ G., 32/ I., 33/ C., 34/ V., 35/ T., 36/ U., 37/ N., 38/ J., 39/ M., 40/ Z., 41/ J., 42/ I., 43/ I., 44/ C., 45/ I., 46/ N., 47/ Z., 48/ I., 49/ M., 50/ R., 51/ W., 52/ F., 53/ J., 54/ I., 55/ Z., 56/ D., 57/ J., 58/ I., 59/ D., 60/ I., 61/ C., 62/ Z., všetci právne zastúpení Mgr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému : Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, za účasti: 1/ AQUATERM, spol. s r.o., Starhradská 10, Bratislava, 2/ SUBCENTRO, s.r.o., Pri starom letisku 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -167 z 15. mája 2014 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -167 z 15. mája 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zastavil konanie, odvolávajúc sa na ustanovenie (ďalej len „“), v rámci ktorého sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného prvostupňového rozhodnutia žalovaného a tiež odkladu jeho vykonateľnosti podľa Predmetným rozhodnutím č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 zo dňa 27.10.2011 rozhodol žalovaný ako stavebný úrad tak, že vydal stavebné povolenie na stavbu „Polyfunkčné objekty DOMINO“ Bratislava - Petržalka, Jasovská na pozemku 2468/2, 2466/2, 2464/3 v katastrálnom území C. za podmienok bližšie špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že zo súdneho spisu, ako aj z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobcovia nevyužili svoju zákonnú možnosť na podanie opravného prostriedku

voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu. Krajský súd v Bratislave preto dospel k záveru, že žalobcovia podali žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu predčasne, keďže voči žalobou napadnutému rozhodnutiu bol prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Za týchto okolností konanie trpelo prekážkou, brániacou vecnému prejednaniu žaloby, a preto bolo potrebné konanie zastaviť s poukazom na ustanovenie z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemohlo byť predmetom preskúmania súdom.

Pokiaľ žalobcovia v predmetnej žalobe žiadali, aby súd v súlade s ust. uložil žalovanému doručiť im žalobou napadnuté rozhodnutie, krajský súd argumentoval tým, že podľa ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) cit. zákona, nie sú nájomcovia bytov a bytových priestorov. Podľa názoru súdu boli teda žalobcovia povinní preukázať svoju aktívnu procesnú legitimáciu, uviesť a preukázať konkrétne skutočnosti, v ktorých boli ukrátení na svojich právach, resp. v čom boli ich práva postupom správneho orgánu porušené.

Krajský súd poukázal na to, že žalobcovia sa len všeobecne odvolávali na ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke a iné práva k susediacim stavbám, ak ich vlastnícke alebo iné práva môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V žalobe však nepreukázali, ktoré konkrétne vlastnícke či iné práva boli žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval postup žalovaného za postup v súlade so zákonom, keď v stavebnom konaní vychádzal zo známeho okruhu účastníkov konania určených v územnom rozhodnutí o umiestnení predmetnej stavby. Žalobcovia neboli zahrnutí do okruhu účastníkov konania podľa ust. , keďže „nešlo o majiteľov k susedným stavbám predmetnej nehnuteľnosti“. Z obsahu administratívneho spisu pre prvostupňový súd vyplynulo, že bytové domy Jasovská 2-12, ktorých obyvateľmi sú žalobcovia, nie sú susediacimi stavbami k stavbe povolenej žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného. Medzi predmetnými domami a povolenou stavbou sa nachádza nebytová budova, súpisné č. 3519, na pozemkoch parc. č. 2464/77, 2464/79, 2464/81 a 2464/83 s piatimi obchodnými prevádzkami vo vlastníctve tretích osôb a stavba - pochôdzna terasa na pilotoch na pozemku parc. č. 2464/49, 2464/48, 2464/78, 2464/80, 2464/82 a 2464/84, k.ú. C., ktoré sú vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Tieto stavby súd označil ako stavby priamo susediace s povolenou novostavbou. Podľa názoru súdu žalovaný pri vydávaní napadnutého povolenia správne vychádzal z okruhu účastníkov určených v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby. Žalobcovia nepreukázali procesnú aktívnu legitimáciu na doručenie predmetného rozhodnutia podľa a pokiaľ sa domnievali, že by mohli byť účastníkmi stavebného konania, mali sa postavenia účastníkov konania domáhať v správnom konaní žiadosťou o zaradenie do okruhu účastníkov konania. Na základe uvedených skutočností dospel senát Krajského súdu v Bratislave k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu, keď v napadnutom uznesení skonštatoval, že hore uvedeným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.

Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyslovili nesúhlas s tvrdením súdu o predčasnosti podania predmetnej žaloby. Poukázali na ust. , zakotvujúce inštitút tzv. opomenutého účastníka a prelamujúce dôsledky ust. a v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal, hoci konať mal, a komu z uvedeného dôvodu nebolo rozhodnutie správneho orgánu ani doručené. Poukázali na to, že v zmysle ustálenej judikatúry pripúšťa uvedené ustanovenie podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov (viď napr. Soudní judikatura ve věcech správních č. 662/2000). Podľa ich názoru súd opomenul, že ust. priamo oprávňuje žalobcov na podanie

žalobného návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a podľa ust. by mal súd dohliadnuť na uložené doručenie rozhodnutia správneho orgánu a v prípade, ak by správny orgán svoje rozhodnutie v určenej lehote nedoručil, mohol by mu uložiť pokutu. Žalobcovia uviedli, že v zmysle ust. je súd povinný uložiť správnemu orgánu, aby doručil svoje rozhodnutie opomenutému účastníkovi, a to z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na to, či žaloba takúto žiadosť obsahuje alebo nie. Pokiaľ ide o samotné posúdenie postavenia žalobcov ako účastníkov konania, žalobcovia skonštatovali, že súd postupoval v príkrom rozpore s ustanoveniami , ako aj s ustálenou judikatúrou. S poukazom na ustanovenie , ktoré zároveň citovali, uviedli, že prvostupňový súd pri aplikácii tohto ustanovenia postupoval metódou jeho gramatického výkladu, pričom odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri výklade právnych predpisov nemá postupovať len jednou metódou, minimálne v danom prípade bolo nanajvýš vhodné, aby súd skonfrontoval gramatický výklad s výkladom logickým. Podľa názoru žalobcov, súdom prezentovaný výklad pojmu susedná stavba je v priamom rozpore s ustanovením , podľa ktorého sa ňou rozumie „aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté“. V zmysle citovaného ustanovenia definujúceho pojem susedná stavba, vzdialenosť dotknutej stavby od zamýšľanej stavby ale ani od pozemku stavebníka, nie je totiž podstatným faktorom, ktorým je iba tá otázka, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Susednou stavbou môže byť tak stavba vzdialená aj kilometer od navrhovanej stavby - ak takou novostavbou je tepelná elektráreň, ale zároveň nemusí byť stavba vzdialená iba niekoľko desiatok metrov, pokiaľ navrhovanou stavbou bude napríklad skleník. V tejto súvislosti žalobcovia zdôraznili ďalšie dva pojmy použité v zákonnej definícii susednej stavby - a to, že užívanie susednej stavby môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Pre posúdenie stavby ako susednej preto postačí, ak bude existovať možnosť, že navrhovaná stavba bude mať na jej užívanie vplyv, teda nemusí byť dokázané, že takýto vplyv aj mať skutočne bude. Zároveň upozornili aj na tú skutočnosť, že pre posúdenie povahy stavby ako susednej, a teda aj postavenia jej vlastníka ako účastníka stavebného konania, nie je potrebné, aby možný vplyv navrhovanej stavby mal na stavbu potenciálneho účastníka konania vplyv negatívny. Z významu (a to aj čisto gramatického) slova „dotknuté“, použitého v zákonnej definícii, totiž celkom zrejme vyplýva, že postačí akýkoľvek vplyv (teda v zmysle celej definície čo i len možnosť akéhokoľvek vplyvu) na susednú stavbu. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom súdu, že priamo susediacimi stavbami s povoľovanou stavbou je iba budova č. 3519 a pochôdzna terasa na pilotoch. Svoje tvrdenie odôvodnili ustanovením , z ktorého vyplýva, že vzdialenosť dotknutej stavby od zamýšľanej stavby, ale ani od pozemku stavebníka nie je podstatným faktorom. Pokiaľ by postavenie účastníka mal iba vlastník stavby najbližšej k navrhovanej stavbe, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, potom by na zamedzenie postavenia účastníkov konania stačilo, aby stavebník rozostaval medzi pozemkom, na ktorom má byť postavená navrhovaná stavba a susednou stavbou nejakú stavbu, aj bez ohlásenia či povolenia. Poukazujúc na aplikáciu ust. prvostupňovým súdom v spojení s ust. by potom stačila aj časť (prvý stĺp) nového plota na susednej parcele. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“), napríklad rozhodnutia č.k. , č.k. . Žalobcovia sa nestotožnili s názorom súdu, že by sa len všeobecne odvolávali na ust. bez toho, že by preukázali, ktoré konkrétne vlastnícke či iné práva, k akej veci boli rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. Opätovne zdôraznili, že pre postavenie žalobcov ako účastníkov stavebného konania postačuje, ak môžu byť ich práva dotknuté, teda nie je potrebné preukazovať, že dotknuté naozaj boli. Poukázali na to, že svoje námietky voči navrhovanej stavbe, majúce vplyv na ich vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, podrobne uviedli v žalobe, predovšetkým v jej časti II. Osobitne poukázali na skutočnosť, že v samotnom rozhodnutí o umiestnení stavby je ako jedna z hlavných podmienok stavby uvedená vzdialenosť 18,321 m od bytového domu na Jasovskej č. 2-12, teda od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a táto skutočnosť podľa ich názoru priamo poukazuje na to, že predmetná novostavba môže mať na ich vlastnícke a užívacie práva vplyv. Poukázali tiež na to, že pokiaľ ich bytový dom je v rozhodnutí o umiestnení stavby určený ako relevantný a určujúci prvok,

stavby uvedené súdom ako najbližšie (budova súp. č. 3519, terasa) sa v ňom ani nespomínajú. Žalobcovia tiež dali do pozornosti, že nakoľko predmetná novostavba bola rozostavaná v rozpore so stavebným povolením, začalo sa na stavebnom úrade konanie o dodatočnom povolení tejto stavby, v ktorom stavebný úrad uznal žalobcov ako účastníkov konania. Túto skutočnosť považujú za pozoruhodnú aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaného k prejednávanej veci, kde účastníctvo žalobcov popiera, no prakticky pri totožnom konaní (keď v konaní o dodatočnom povolení sa povoľuje prakticky totožná stavba) žalobcov za účastníkov považuje. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, )

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( )

Zo žaloby v predmetnej veci vyplýva, že žalobcovia sa ňou domáhali, aby prvostupňový súd v súlade s ust. uložil žalovanému doručiť im žalobou napadnuté rozhodnutie č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011 a aby následne po vykonaní dokazovania rozsudkom rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z podkladov administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalovaný so žalobcami v stavebnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia, nekonal. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia s poukazom na ust. a namietali, že účastníkom konania je i vlastník susednej stavby, a to bez ohľadu na to, či táto stavba je postavená na pozemku, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť povoľovaná stavba alebo nie.

Úlohou prvostupňového súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalobcovia boli na podanie predmetnej žaloby aktívne legitimovaní.

Podľa ustanovenia , ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním malo ako s účastníkom konania konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť.

Ako už bolo uvedené vyššie prvostupňový súd konanie zastavil podľa majúc za to, že predmetným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov, pretože „nešlo o majiteľov k susedným stavbám predmetnej nehnuteľnosti“.

Kľúčovou otázkou pre posúdenie danej veci bola otázka účastníctva žalobcov v správnom konaní. Odvolací súd v tomto smere na rozdiel od prvostupňového súdu je toho názoru, že so žalobcami sa v

správnom konaní ako s účastníkmi konania, so všetkými procesnými právami z tohto postavenia vyplývajúcimi, konať malo.

Kto je účastníkom stavebného konania upravuje ustanovenie , v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie treba vykladať extenzívnym spôsobom, čomu zodpovedá aj samotným zákonodarcom predpokladaná možnosť dotknutia v tomto ustanovení uvedených práv. Podmienkou účastníctva pritom nie je, aby bolo námietkam vyhovené, pretože ich posúdenie je v kompetencii stavebného úradu. Za účelom účastníctva však postačuje iba možnosť, že stavebným povolením budú vlastnícke alebo iné práva priamo dotknuté, pričom je potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu.

V tejto súvislosti poukazuje zároveň na vymedzenie pojmu „susedná stavba“ v ustanovení tak, že sa ňou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že pod týmto pojmom treba rozumieť i stavbu v širšom ponímaní, ako je tomu v písm. c) . Kritériá susednej stavby spĺňa aj stavba, ktorá nestojí priamo na susednom pozemku, pričom nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide.

Za stavu, že námietky žalobcov voči navrhovanej stavbe, preukazujú v dostatočnej miere možný vplyv navrhovanej stavby na ich vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, podľa názoru senátu odvolacieho súdu, podmienky pre priznanie ich účastníctva v predmetnom stavebnom konaní boli splnené.

Odvolací súd zároveň poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu SR uvedenú v rozsudku sp .zn. z 20. októbra 2011, z ktorého uvádza nasledovné:

„Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Vychádzajúc zo štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu vo veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu právnych princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele (, ).

Odvolací súd zároveň uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcov v tom, že pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.“

Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že obmedzenie pojmu „sused“ len na vlastníkov nehnuteľností, ktoré bezprostredne súvisia resp. majú spoločnú hranicu so stavebným pozemkom, nie je

v súlade s ústavnými princípmi ochrany základných práv, ako je vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie majetku. V prípade akceptovania reštriktívneho výkladu prvostupňového súdu, by došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 36 ods. 1,2 Listiny základných práv a slobôd.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd skonštatoval, že žalobcovia boli v zmysle na podanie predmetnej žaloby aktívne legitimovaní.

Na základe uvedených skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa v spojení s vety prvej zrušil a vec podľa v spojení s vety prvej vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu zachovať zákonný postup v zmysle a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( v spojení s veta prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.