Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)eb8/380760.cc9954.pdf
PDF · 229.07 KB
No categories available
8Sžo/234/2010
Najvyšší súd 8Sžo/234/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci žalobkyne: B. L., bytom P. č. X., Z. M., zast. J.. P. A., advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Č. č. X., B. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad
v Nitre, Lomnická č. 44, Nitra, za účasti: P. – S., S., P. č. X., Z. M., IČO: X., v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2009-1086-004 zo dňa 4.
decembra 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/14/2010-40 zo 29. júna 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/14/2010-40 z 29. júna 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. KSUNR-
-2009-1086-004 zo 4. decembra 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 435,31 €
k rukám jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2009-1086-004 zo dňa 4.12.2009, ktorým
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 1757/2009-003-
-RB-269 zo dňa 7.10.2009, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nie je účastníčkou
územného konania týkajúceho sa zmeny územného rozhodnutia na stavbu „Administratívna
budova firmy s penziónom“ umiestnenú na pozemku parc. č. X.X., kat. úz. P., Obec Zlaté
Moravce.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozhodnutia len „Stavebný zákon“) vychádza z toho, že za účastníkov konania treba
považovať vlastníkov susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov ale
i susedných stavieb, čo má chrániť ich vlastnícke práva, avšak musia byť splnené dve
podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva podľa § 139 Stavebného zákona
a toto právo by mohlo byť návrhom priamo dotknuté. Žalobkyňa tieto podmienky nespĺňa,
pretože stavba má byť umiestnená na pozemkoch parc. č. X.X., X.X., X. v kat. úz. P.
a žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. č. X., X. kat. úz. P., pričom sa nejedná o susedné
pozemky, medzi pozemkami stavebníka, účastníka konania spoločnosti P. – S., S. a žalobkyne
sa nachádzajú ďalšie pozemky parc. č. X.X., X., X.. Na pozemku parc. č. X. sa nachádza
rozostavaná stavba, teda podmienku účastníka konania v preskúmavanej veci spĺňa vlastník
tejto rozostavanej stavby a pozemku, keďže ide o stavbu najbližšiu k zamýšľanej stavbe.
Vzhľadom na túto skutočnosť dospel k záveru, že žalobkyňa návrhom stavebníka nemôže byť
dotknutá na svojich právach, pokiaľ stavebný úrad rozhodol, že v konaní o umiestnení stavby
nie je účastníčkou konania. Uviedol tiež, že Stavebný zákon vylučuje použitie zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozhodnutia len „Správny poriadok“), pokiaľ nie je uvedené inak (§ 140 Stavebného zákona).
Keďže stavebný úrad vydáva rozhodnutia v stavebnom konaní, Správny poriadok sa aplikuje
iba na náležitosti vydania rozhodnutia v stavebnom konaní stavebným úradom, na ktorý je
zákonom prenesený výkon štátnej správy v tejto špecializovanej oblasti. O trovách konania
rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) tak, že ich náhradu
neúspešnej žalobkyni nepriznal.
Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zruší,
alternatívne zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadala
zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré v rámci odvolania nevyčíslila.
Ako dôvod odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že dom
postavený na parc. č. X., ktorý je v jej vlastníctve nie je susednou stavbou podľa Stavebného
zákona. Zdôraznila, že súd pri výklade právnych predpisov nemá postupovať iba jednou
metódou, ale v danom prípade bolo vhodné, aby gramatický výklad skonfrontoval
s výkladom logickým. S poukazom na § 139 Stavebného zákona uviedla, že vzdialenosť
dotknutej stavby od zamýšľanej stavby, ale ani od pozemku stavebníka nie je podstatným
faktorom. Susednou stavbou môže byť tak stavba vzdialená aj kilometer od navrhovanej
stavby, ak je takou stavbou napríklad tepelná elektráreň a zároveň nemusí byť vzdialená ani
niekoľko desiatok metrov napríklad v prípade skleníka. Pre posúdenie stavby ako susednej
stačí, aby existovala možnosť, že navrhovaná stavba bude mať na jej užívanie vplyv, teda
nemusí byť dokázané, že takýto vplyv mať aj skutočne bude. Bolo úlohou stavebného úradu,
aby v správnom konaní zabezpečil, že takýto vplyv navrhovaná stavba mať nebude. Pre
posúdenie stavby ako susednej nie je potrebné, aby možný vplyv navrhovanej stavby mal na
stavbu potenciálneho účastníka konania negatívny vplyv, postačuje akýkoľvek vplyv na
susednú stavbu. Ak by postavenie účastníka konania mal len vlastník stavby najbližšej
k navrhovanej stavbe, pre zamedzenie účastníctva v konaní by stačilo, aby stavebník
rozostaval medzi pozemkom, na ktorom sa umiestňuje stavba a susednou stavbou nejakú
stavbu napríklad časť nového plota na susednej parcele. Poukazujúc na skoršie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/3/2007 žalobkyňa ďalej uviedla, že pre postavenie osoby
ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej
stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby,
ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže
byť navrhovanou stavbou dotknuté. Záverom žalobkyňa uviedla, že prvostupňový súd vôbec
neskúmal zákonnosť rozostavanej stavby, od ktorej odvodzoval neexistenciu dôležitých práv
mnohých osôb. Predmetná rozostavaná stavba nemá vôbec stáť a jej existencia je porušením
viacerých ustanovení Stavebného zákona, ide o výsledok protiprávnej činnosti, za ktorú bola
stavebníkovi uložená sankcia. Je v rozpore so základnými zásadami správneho konania,
že protiprávnou činnosťou by mohli byť eliminované záujmy spoločnosti a fyzických osôb,
ktorých ochrana sa nielen predpokladá, ale aj vyžaduje. Je neprípustné, aby uplatnenie
ochrany práv žalobkyne mohlo byť zmarené protiprávnym konaním iného subjektu a aby
orgán verejnej správy pred ukončením konania o prípadnej dodatočnej legalizácii tohto
protiprávneho konania (ak to zákon pripúšťa) argumentoval vytvoreným protiprávnym
stavom, čím by navyše prejudikoval výsledok neukončeného konania v prospech
porušovateľa zákona.
Žalovaný ani účastník pribratý do konania sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 vety prvej v spojení
s § 250l ods. 2 O. s. p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O. s. p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Zlaté
Moravce č. 1757/2009-003-RB-269 zo dňa 7.10.2009, ktorým bolo rozhodnuté o tom,
že žalobkyňa nie je účastníčkou územného konania týkajúceho sa zmeny územného
rozhodnutia na stavbu „Administratívna budova firmy s penziónom“ umiestnenú na pozemku
parc. č. X.X., kat. úz. P.
Podstatnou námietkou žalobkyne, tak v priebehu správneho konania, ako aj v rámci
žaloby, bola skutočnosť, že navrhovaná umiestňovaná stavba nie je v súlade s územným
plánom Mesta Zlaté Moravce.
Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nesporne
vyplýva, že v rámci odvolacieho konania sa žalovaný s uvedenou námietkou vôbec
nezaoberal. Za stavu, keď nie je zrejmé stanovisko žalovaného k uvedenej námietke,
odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako skonštatovať, že táto skutočnosť sama osebe robí
napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonným, a to dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Vychádzajúc zo štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takémuto
orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu vo veci konať tak, aby nedošlo
k porušeniu právnych princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy
Odvolací súd zároveň uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou
žalobkyne v tom, že pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca
vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb
zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba
vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté.
Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O. s. p. je viazaný právnym názorom súdu,
pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými
v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne neskúmania zákonnosti rozostavanej
stavby, od ktorej bola odvodzovaná neexistencia dôležitých práv žalobkyne.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania v sume 435,31 €. Priznané trovy pozostávajú z trov konania spočívajúcich
v zaplatení súdnych poplatkov v celkovej sume 132 €, a to za žalobu a odvolanie po 66 €
a z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom v prvostupňovom konaní v celkovej sume
303,31 €.
Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len
„vyhláška“) za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby 25.1.2006)
vo výške po 120,23 € s paušálnou náhradou vo výške 7,21 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky).
Nakoľko právny zástupca žalobkyne preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhlášky tarifná odmena bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty
v sume 48,43 €. Trovy prvostupňového konania predstavujú teda spolu sumu 303,31 €.
Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v rámci odvolacieho konania, z dôvodu
ich nevyčíslenia právnym zástupcom žalobkyne v lehote stanovenej v § 246c ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 251 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd žalobkyni nepriznal.
Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho
zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská