Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/234/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci žalobkyne: B. L., bytom P. č. X., Z. M., zast. J.. P. A., advokátom,

Advokátska kancelária so sídlom Č. č. X., B. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad

v Nitre, Lomnická č. 44, Nitra, za účasti: P. – S., S., P. č. X., Z. M., IČO: X., v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -1086-004 zo dňa 4.

decembra 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

-40 zo 29. júna 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-40 z 29. júna 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. KSUNR-

-2009-1086-004 zo 4. decembra 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 435,31 €

k rukám jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania rozhodnutia žalovaného č. -1086-004 zo dňa 4.12.2009, ktorým

zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 1757/2009-003-

-RB-269 zo dňa 7.10.2009, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nie je účastníčkou

územného konania týkajúceho sa zmeny územného rozhodnutia na stavbu „Administratívna

budova firmy s penziónom“ umiestnenú na pozemku parc. č. X.X., kat. úz. P., Obec Zlaté

Moravce.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozhodnutia len „Stavebný zákon“) vychádza z toho, že za účastníkov konania treba

považovať vlastníkov susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov ale

i susedných stavieb, čo má chrániť ich vlastnícke práva, avšak musia byť splnené dve

podmienky, a to existencia vlastníckeho alebo iného práva podľa § 139 Stavebného zákona

a toto právo by mohlo byť návrhom priamo dotknuté. Žalobkyňa tieto podmienky nespĺňa,

pretože stavba má byť umiestnená na pozemkoch parc. č. X.X., X.X., X. v kat. úz. P.

a žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. č. X., X. kat. úz. P., pričom sa nejedná o susedné

pozemky, medzi pozemkami stavebníka, účastníka konania spoločnosti P. – S., S. a žalobkyne

sa nachádzajú ďalšie pozemky parc. č. X.X., X., X.. Na pozemku parc. č. X. sa nachádza

rozostavaná stavba, teda podmienku účastníka konania v preskúmavanej veci spĺňa vlastník

tejto rozostavanej stavby a pozemku, keďže ide o stavbu najbližšiu k zamýšľanej stavbe.

Vzhľadom na túto skutočnosť dospel k záveru, že žalobkyňa návrhom stavebníka nemôže byť

dotknutá na svojich právach, pokiaľ stavebný úrad rozhodol, že v konaní o umiestnení stavby

nie je účastníčkou konania. Uviedol tiež, že Stavebný

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozhodnutia len „Správny poriadok“), pokiaľ nie je uvedené inak (§ 140 Stavebného zákona).

Keďže stavebný úrad vydáva rozhodnutia v stavebnom konaní, Správny poriadok sa aplikuje

iba na náležitosti vydania rozhodnutia v stavebnom konaní stavebným úradom, na ktorý je

zákonom prenesený výkon štátnej správy v tejto špecializovanej oblasti. O trovách konania

rozhodol krajský súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“) tak, že ich náhradu

neúspešnej žalobkyni nepriznal.

3

Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zruší,

alternatívne zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadala

zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré v rámci odvolania nevyčíslila.

Ako dôvod odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že dom

postavený na parc. č. X., ktorý je v jej vlastníctve nie je susednou stavbou podľa Stavebného

zákona. Zdôraznila, že súd pri výklade právnych predpisov nemá postupovať iba jednou

metódou, ale v danom prípade bolo vhodné, aby gramatický výklad skonfrontoval

s výkladom logickým. S poukazom na § 139 Stavebného zákona uviedla, že vzdialenosť

dotknutej stavby od zamýšľanej stavby, ale ani od pozemku stavebníka nie je podstatným

faktorom. Susednou stavbou môže byť tak stavba vzdialená aj kilometer od navrhovanej

stavby, ak je takou stavbou napríklad tepelná elektráreň a zároveň nemusí byť vzdialená ani

niekoľko desiatok metrov napríklad v prípade skleníka. Pre posúdenie stavby ako susednej

stačí, aby existovala možnosť, že navrhovaná stavba bude mať na jej užívanie vplyv, teda

nemusí byť dokázané, že takýto vplyv mať aj skutočne bude. Bolo úlohou stavebného úradu,

aby v správnom konaní zabezpečil, že takýto vplyv navrhovaná stavba mať nebude. Pre

posúdenie stavby ako susednej nie je potrebné, aby možný vplyv navrhovanej stavby mal na

stavbu potenciálneho účastníka konania negatívny vplyv, postačuje akýkoľvek vplyv na

susednú stavbu. Ak by postavenie účastníka konania mal len vlastník stavby najbližšej

k navrhovanej stavbe, pre zamedzenie účastníctva v konaní by stačilo, aby stavebník

rozostaval medzi pozemkom, na ktorom sa umiestňuje stavba a susednou stavbou nejakú

stavbu napríklad časť nového plota na susednej parcele. Poukazujúc na skoršie rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. žalobkyňa ďalej uviedla, že pre postavenie osoby

ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej

stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby,

ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže

byť navrhovanou stavbou dotknuté. Záverom žalobkyňa uviedla, že prvostupňový súd vôbec

neskúmal zákonnosť rozostavanej stavby, od ktorej odvodzoval neexistenciu dôležitých práv

mnohých osôb. Predmetná rozostavaná stavba nemá vôbec stáť a jej existencia je porušením

viacerých ustanovení Stavebného zákona, ide o výsledok protiprávnej činnosti, za ktorú bola

stavebníkovi uložená sankcia. Je v rozpore so základnými zásadami správneho konania,

že protiprávnou činnosťou by mohli byť eliminované záujmy spoločnosti a fyzických osôb,

ktorých ochrana sa nielen predpokladá, ale aj vyžaduje. Je neprípustné, aby uplatnenie

4

ochrany práv žalobkyne mohlo byť zmarené protiprávnym konaním iného subjektu a aby

orgán verejnej správy pred ukončením konania o prípadnej dodatočnej legalizácii tohto

protiprávneho konania (ak to zákon pripúšťa) argumentoval vytvoreným protiprávnym

stavom, čím by navyše prejudikoval výsledok neukončeného konania v prospech

porušovateľa zákona.

Žalovaný ani účastník pribratý do konania sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 vety prvej v spojení

s , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Zlaté

Moravce č. 1757/2009-003-RB-269 zo dňa 7.10.2009, ktorým bolo rozhodnuté o tom,

že žalobkyňa nie je účastníčkou územného konania týkajúceho sa zmeny územného

rozhodnutia na stavbu „Administratívna budova firmy s penziónom“ umiestnenú na pozemku

parc. č. X.X., kat. úz. P.

Podstatnou námietkou žalobkyne, tak v priebehu správneho konania, ako aj v rámci

žaloby, bola skutočnosť, že navrhovaná umiestňovaná stavba nie je v súlade s územným

plánom Mesta Zlaté Moravce.

Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nesporne

vyplýva, že v rámci odvolacieho konania sa žalovaný s uvedenou námietkou vôbec

5

nezaoberal. Za stavu, keď nie je zrejmé stanovisko žalovaného k uvedenej námietke,

odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako skonštatovať, že táto skutočnosť sama osebe robí

napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonným, a to dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Vychádzajúc zo štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takémuto

orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu vo veci konať tak, aby nedošlo

k porušeniu právnych princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele

(, ).

Odvolací súd zároveň uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou

žalobkyne v tom, že pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca

vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb

zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba

vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou

dotknuté.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle je viazaný právnym názorom súdu,

pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými

v odvolaní, medzi ktoré patrí aj námietka ohľadne neskúmania zákonnosti rozostavanej

stavby, od ktorej bola odvodzovaná neexistencia dôležitých práv žalobkyne.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

v spojení tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov

konania v sume 435,31 €. Priznané trovy pozostávajú z trov konania spočívajúcich

v zaplatení súdnych poplatkov v celkovej sume 132 €, a to za žalobu a odvolanie po 66 €

a z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom v prvostupňovom konaní v celkovej sume

303,31 €.

6

Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

„vyhláška“) za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby 25.1.2006)

vo výške po 120,23 € s paušálnou náhradou vo výške 7,21 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky).

Nakoľko právny zástupca žalobkyne preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhlášky tarifná odmena bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty

v sume 48,43 €. Trovy prvostupňového konania predstavujú teda spolu sumu 303,31 €.

Náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v rámci odvolacieho konania, z dôvodu

ich nevyčíslenia právnym zástupcom žalobkyne v lehote stanovenej v

v spojení s , , odvolací súd žalobkyni nepriznal.

Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho

zástupcu v súlade s

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská