Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/324/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A.. J. B., narodený X.X.XXXX, bytom v R. D., K. XXXX/XX, 2. A.. Y. K., narodený X.XX.XXXX, bytom v R. D., K. XX, 3. H.. L. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom v R. D., H. XXXX/XX, 4. K. L., narodený XX.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/X, 5. B. P., narodená XX.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/X, 6. A.. H. P., narodený XX.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/X, 7. H. Z., narodený X.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/X, 8. A.. J. H., narodený X.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/ X, 9. H. J., narodená XX.X.XXXX, bytom v R. D., K. XXX/X, XX. A.. J. R., narodený X.X.XXXX, bytom v R. D., F. XXX/X, XX. Y. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom v L., S. XXXX/XX, všetci právne zastúpení advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 21, proti žalovanému: Obec Slovenský Grob, so sídlom v Slovenskom Grobe, Hlavná 132, o žalobe opomenutých účastníkov a o doručenie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 7.11.2014, takto

rozhodol:

Žalovaný Obec Slovenský Grob j e p o v i n n ý doručiť žalobcom 1 až 11 rozhodnutie Obce Slovenský Grob č. zo dňa 7.11.2014.

Žalobcovia 1 až 11 m a j ú p r á v o voči žalovanému na náhradu trov konania pred správnym súdom aj kasačným súdom.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. zo dňa 7.11.2014 vydal podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len SZ alebo stavebný zákon) a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytný dom Monari výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS - zmena bytového domu SO 01 a SO 09“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX v k.ú. Slovenský Grob tak, ako je zakreslené v situácii osadenia stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. V navrhovanom území sa zmenilo umiestnenie a typ bytového domu SO 01 a SO 09 - bytový dom SO 01 bude zmenený z jedného samostatne stojaceho bytového domu na tri samostatne stojace bytové domy s označením SO 03P, SO 08M, SO 03O; bytový dom SO 09 ostáva samostatne stojacim bytovým domom a zároveň sa menia priľahlé plochy, kde vzniknú nové parkovacie státia a príjazdové cesty.

2. Rozhodnutie č. zo dňa 7.11.2014 bolo doručované stavebníkovi spoločnosti Gasstav SK ,s.r.o. a projektantovi spoločnosti IKMB s.r.o.

II. Žaloba

3. Žalobcovia v prvom až jedenástom rade v žalobe zo dňa 6.11.2017, podanej na poštovú prepravu dňa 6.11.2017 a doručenej správnemu súdu dňa 7.11.2017, tvrdia, že sú opomenutými účastníkmi územného konania a rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 7.11.2014 im malo byť doručené, čo sa nestalo. Domáhajú sa, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im rozhodnutie č. 0339- zmur/2014 zo dňa 7.11.2014; uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobcovia v prvom až jedenástom rade tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľností susediacich so stavbami, umiestnenie ktorých bolo napadnutým rozhodnutím povolené, napriek tomu s nimi žalovaný nekonal ako s účastníkmi a rozhodnutie im nedoručoval, čím im odňal právo efektívne brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Namietali, že podľa záväznej časti územného plánu v dotknutej zóne nie je vôbec možná výstavba - ide o kód regulačného bloku Z, časť Z2/18 - zeleň, výstavba neprípustná.

5. Namietali zásah do ich vlastníckeho práva. Sú vlastníkmi nehnuteľností v lokalite, v ktorej územný plán počítal so zachovaním zelenej plochy na jej 50%. Práve toto územie sa bez ich vedomia zmenilo na stavebný pozemok; likvidácia zelených plôch v rezidenčných zónach znižuje štandard bývania a bráni nehnuteľnosť nerušene užívať. Mali isté očakávania vo vzťahu k užívaniu svojho majetku v súlade s územným plánom, očakávali, že územie pod objektmi SO 03P, SO 08M, SO 03O bude ponechané ako zelená plocha, ktorá by mohla slúžiť ako oddychová zóna, pretože žiadna iná sa v tejto lokalite nenachádza. Plánované objekty majú byť štvorpodlažné s podkrovím, čo je v rozpore so štandardmi pre dané územie stanovené územným plánom.

6. Namietali aj zásah do práva na súkromný a rodinný život a práva na priaznivé životné prostredie podľa a SR. Umiestnenie štvorpodlažných bytoviek s podkrovím do ich susedstva bude mať veľký vplyv na zahustenie osídlenia v predmetnej lokalite, čo výrazne zníži štandard a kvalitu bývania. Zahusťovanie rezidenčných zón bez zachovania zelene vedie k väčšej prašnosti, hlučnosti a znečisteniu životného prostredia. Významným faktorom bude aj väčší príliv motorových vozidiel, ktoré výstavba nových bytových jednotiek do tejto lokality prinesie. Tým, že žalovaný s nimi nekonal ako s účastníkmi konania, nielenže nemohli realizovať ochranu svojho práva na životné prostredie, ale ani si plniť svoju povinnosť uvedenú v SR ako súčasti ich práva na priaznivé životné prostredie.

7. Podľa ich názoru dochádza aj k zásahu do pokojného života hlukom. Počítali s tým, že spomínaná zelená plocha takou aj zostane a v budúcnosti im poskytne priestor pre vytvorenie oddychovej zóny a prispeje tak ku skvalitneniu života obyvateľov. Výstavba spomínaných objektov však bude mať za následok pravý opak. Prinesie zvýšenú hlučnosť v dôsledku výstavby a zvýšenej premávky počas výstavby aj po nej.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že k navrhovanej zmene umiestnenia stavby dali svoje stanoviská a pripomienky všetky dotknuté orgány a sú zapracované do podmienok rozhodnutia č. 0133-úr/2011sg zo dňa 18.7.2011 o zmene umiestnenia stavby „Obytný dom Monari - výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS“. Účastníci konania ani žalobcovia nepodali námietky ani pripomienky. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a bráni preskúmaniu jeho zákonnosti.

9. Žalovanému bol dňa 6.11.2014 doručený návrh na zmenu rozhodnutia č. 0133-úr/2011sg zo dňa 18.7.2011 spolu s prílohami a následne rozhodnutím č. zo dňa 7.11.2014 zmenil umiestnenie stavby „Obytný dom Monari - výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS“ v časti týkajúcej sa bytového domu SO 01 a SO 09 na pozemkoch parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX v k.ú. Slovenský Grob. Bytový dom SO 01 bol zmenený na tri samostatne stojace bytové domy s označením SO 03P, SO 08M a SO 03O; bytový dom SO 09 zostal samostatne stojacim domom, avšak so zmenšeným pôdorysom oproti pôvodnému, zmenili sa aj priľahlé plochy, na ktorých vznikli nové parkovacie státia a príjazdové cesty podľa projektovej dokumentácie. Vo vzťahu k objektu SO 01 išlo v podstate o duplicitné rozhodnutie, nakoľko tento objekt bol do uvedenej polohy zmenený už rozhodnutím č. 0133-úr/2011sg zo dňa 18.7.2011.

10. Záväzným podkladom pre rozhodnutie č. zo dňa 7.11.2014 bol územný plán obce (pre územie, v ktorom sa stavba umiestňuje, je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia ÚPN obce Slovenský Grob a stavba je v súlade s ÚPO obce). Z hľadiska starostlivosti o životné prostredie boli dodržané ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Keďže celková zmena územného rozhodnutia spočívala v zmenšení pôdorysu BD a znížení počtu bytov (pôvodne štvorpodlažný bytový objekt SO 01 zložený zo štyroch sekcií sa zmenil na tri samostatne stojace bytové domy a objekt SO 09 má zmenšený pôdorys oproti pôvodnému), dotknuté orgány nemali žiadne požiadavky. Stavebník bol vlastníkom dotknutých pozemkov, čo preukazoval listami vlastníctva. Rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti.

11. Vo vzťahu k umiestneniu stavby bolo pred napadnutým rozhodnutím vydaných viacero územných rozhodnutí:

i. rozhodnutie mesta Pezinok č. 5/81-ÚR/4970-18651/2008 zo dňa 25.8.2008 o umiestnení stavby „Obytný súbor MONARI - Výstavba rodinných a bytových domov - I. etapa“ - bol umiestnený bytový dom SO 02 a 76 rodinných domov s inžinierskymi sieťami, prevádzkový súbor PS-01 prečerpávacia stanica, ii. rozhodnutie žalovaného č. 0041-úr/2009-sg zo dňa 18.3.2009 o umiestnení stavby „Obytný súbor MONARI - Výstavba rodinných a bytových domov - II. etapa, umiestnenie pozemných objektov“ - bol umiestnený bytový dom SO 01 (štvorpodlažný bytový objekt zložený zo štyroch sekcií), SO 03 (štvorpodlažný bytový objekt zložený zo dvoch sekcií), SO 04 (prízemný objekt fitnes a trojpodlažný bytový objekt), SO 09, 10, 11 - 41 ks objektov rodinných domov, SO 12 - 10 ks objektov radových rodinných domov, SO 13 - 4 ks rodinných dvojdomov, iii. rozhodnutie žalovaného č. 0042-úr/2009-sg zo dňa 19.3.2009 o umiestnení stavby „Obytný súbor MONARI - Výstavba rodinných a bytových domov - III. etapa, umiestnenie pozemných objektov“, ktorými boli umiestnené stavebné objekty SO 09, 10, 11 - 38 ks objektov rodinných domov, SO 13 - 2 ks rodinných dvojdomov.

12. Poukázal na nedostatočné dôvody žaloby, tvrdenia žalobcov považuje za nepravdivé a zavádzajúce. V priebehu konania sa naňho žalobcovia neobrátili, že rozhodnutie sa týka ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností a nedomáhali sa priznania postavenia účastníka konania; nevyčerpali ani riadne opravné prostriedky, ktoré im zákon dáva. Žalobcovia nie sú vlastníkmi susedných pozemkov, stavieb a bytov a predložil o tom snímku z katastrálnej mapy. Pre postavenie účastníka konania nestačí vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že ide o priamy zásah do vlastníckeho práva alebo iného práva. Túto otázku vyhodnocoval aj v predmetnom územnom konaní. Žalobcovia nepredložili dôkazy preukazujúce, že s nimi mal konať ako s účastníkmi administratívneho konania.

13. Rozhodnutia boli vydané v súlade s platným územným plánom obce Slovenský Grob, daná lokalita je podľa regulatívov funkčného a priestorového usporiadania určená na samostatne stojace rodinné domy, radové rodinné domy, bývanie, občiansku vybavenosť a zeleň. Žalobcovia boli o plánovanej výstavbe, realizácii stavieb podrobne informovaní, od stavebníka, resp. jeho právneho predchodcu skupovali nehnuteľnosti a voči výstavbe nenamietali.

IV. Replika žalobcov

14. Žalobcovia v replike k vyjadreniu zotrvali na dôvodoch uvedených v žalobe a poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2012. Žalobou napádané rozhodnutie nahradilo všetky predošlé územné rozhodnutia a ustálilo podmienky umiestnenia súboru objektov predmetnej stavby. Tvrdenie žalovaného, že toto rozhodnutie bolo duplicitné vo vzťahu k rozhodnutiu č. 0133-úr/2011-sg zo dňa 18.7.2011, je absolútne irelevantné. Pri podávaní žaloby vychádzali z odkazu stavebného úradu v nadväzujúcom stavenom povolení č. 0194-sp/2015-sg zo dňa 20.8.2015 pre uvedenú stavbu na územné rozhodnutie. Rozhodnutie mesta Pezinok ako stavebného úradu bolo vydané len na prvú etapu výstavby, na bytový dom SO 02 a 76 rodinných domov, inžinierske siete pre celú lokalitu a prevádzkový súbor PS-01.

V. Duplika žalovaného

15. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe.

VI. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu SR

16. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -244 zo dňa 31.10.2018 zastavil konanie podľa druhá veta v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že zákonodarca pri určení lehoty na podanie žaloby opomenutého účastníka nepoužil rovnaké slovné vyjadrenia ako je to pri iných správnych žalobách upravených v , resp. nepoužil žiadne také slovné spojenie. Neupravil expressis verbis lehotu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka, ale len lehotu, v ktorej možno nariadiť doručenie rozhodnutia opomenutému účastníkovi konania. Podľa názoru správneho súdu táto lehota uplynula v deň doručenia žaloby na správny súd (7.11.2017). Rozhodnutie žalovaného č. bolo vydané dňa 7.11.2014, žaloba bola podaná na poštovú prepravu v predposledný deň prekluzívnej lehoty dňa 6.11.2017 a správnemu súdu bola doručená v posledný deň lehoty 7.11.2017. Správny súd nemohol z hľadiska plynutia zákonných lehôt potrebných na zachovanie procesných práv účastníkov konania, a to na vyjadrenie žalovaného k žalobe ( ), repliku žalobcu ( ) a prípadnú dupliku žalovaného ( ), rozhodnúť v prvý deň, kedy mu bola žaloba doručená (7.11.2017), tak aby bola zachovaná trojročná prekluzívna lehota vyplývajúca z . Na rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné naštudovať administratívny spis, ktorý mal žalovaný predložiť v určenej lehote a z ktorého mal správny súd overiť podmienky na podanie žaloby opomenutých účastníkov.

Správny súd sa zaoberal aj otázkou, či sa podaním správnej žaloby opomenutého účastníka trojročná prekluzívna lehota prerušuje. Z hľadiska systematického výkladu ustanovení a správny súd dospel k záveru, že podaním žaloby opomenutého účastníka sa trojročná prekluzívna lehota neprerušuje, ani nespočíva, tak ako je to v prípade priestupkov, kárnych, disciplinárnych a iných správnych deliktov, daní, ciel, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov a žiadosti o ustanovenie advokáta adresovanej Centru právnej pomoci. Ani o jeden z uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Preto nemožno konštatovať, že podaním žaloby opomenutých účastníkov v predposledný deň lehoty na poštovú prepravu sa trojročná prekluzívna lehota prerušila alebo neplynula.

Podľa názoru správneho súdu vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty už nebol daný dôvod zaoberať sa otázkou účastníctva žalobcov v administratívnom konaní, pretože by to ich právne postavenie v tomto procesnom štádiu pozitívne neovplyvnilo. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného je dôvodom na zastavenie konania podľa druhá veta .

17. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 28.10.2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -244 zo dňa 31.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd SR uviedol, že sa nedá povedať, že by správny súd pri riešení tejto otázky sprvu postupoval zlou metódou, keď sa venoval jazykovým prostriedkom použitým zákonodarcom a okrem doslovného výkladu slov „overí [...] skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené“ tiež komparoval sporné ustanovenie a iné ustanovenia , ktoré upravujú lehoty na podanie správnej žaloby. Kasačný súd súhlasí, že doslovným výkladom uvedených slov sa dá ľahko dospieť k záveru, že podmienka neuplynutia troch rokov od vzniku správneho aktu musí byť splnená práve v čase vydania uznesenia súdom. Komparácia s ustanoveniami zákona o iných typoch správnych žalôb, pri ktorých je zrejmé, že sa situácia z hľadiska práva na súdny prieskum takpovediac fixuje okamihom podania správnej žaloby, rovnako sama osebe nevedie k opačnému záveru. Napokon nie je celkom bez relevancie ani hľadisko správneho súdu, ktoré sa snaží priorizovať právnu istotu ostatných účastníkov administratívneho konania, ktorí sa spoliehajú na (domnele) právoplatné rozhodnutie.

Samotný gramatický výklad umožňuje dvojaký výklad, keď slová z prvého odseku , ktoré sú v strede sváru, je možné vykladať i tak, že síce jasne pomenúvajú začiatok plynutia relevantnej lehoty, ale jej koniec (teda do akej právnej udalosti nemali uplynúť tri roky) neoznačujú. Mohlo by ísť o okamih podania žaloby, alebo aj okamih rozhodnutia súdu, teda vydania uznesenia. Systematický výklad aplikovaný správnym súdom (konkrétne porovnávacou metódou) považuje kasačný súd za nevyhnuté doplniť o . Hoci zákonodarca v prvom odseku vniesol do zákona nejasnosť použitím nejasných slov, vo štvrtom odseku ju do veľkej miery odstránil. Podľa názoru kasačného súdu od vydania rozhodnutia žalovaného do podania žaloby tri roky neuplynuli.

Otázne je, či zákonodarca na ochranu oprávnených záujmov tých účastníkov konania, s ktorými sa konalo, nemal okrem tejto objektívnej lehoty na podanie žaloby stanoviť napríklad aj subjektívnu lehotu (povedzme 2 mesiace od zistenia opomenutého účastníka, že bolo vydané rozhodnutie), alebo či by na ochranu ich záujmov nemali byť prinajmenšom v zjavne citlivých prípadoch účastníkmi súdneho konania o žalobe opomenutých účastníkov - to je najmä otázka pre správne súdy (odlišne však uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.12.2018).

Kasačný súd tak konštatuje, že napadnuté uznesenie bolo vydané v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, preto ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, že uplynutie troch rokov je potrebné testovať k okamihu podania správnej žaloby opomenutého účastníka, a v prípade, že bola podaná včas, správny súd je povinný sa žalobou riadne zaoberať a pri splnení ostatných zákonných predpokladov mu zákon nebráni žalobe vyhovieť a príslušné uznesenie vydať, aj keď v čase jeho rozhodovania už uplynul dlhší čas ako tri roky od vydania administratívneho rozhodnutia.

VII. Relevantná právna úprava

18. Podľa ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

20. Podľa doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

21. Podľa po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

22. Podľa opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

23. Podľa ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

24. Podľa účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (ods. 1). V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ods. 2). Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov (ods. 3).

25. Podľa pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (písm. a/), právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou (písm. b/), právo vyplývajúce z iných právnych predpisov (písm. c/), užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (písm. d/).

26. Podľa , ak sa v tomto zákone používa pojem "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch (písm. c/), "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (písm. d/).

VIII. Závery správneho súdu

27. Žalobcovia sa domáhajú prostredníctvom žaloby opomenutých účastníkov podľa doručenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 7.11.2014 týkajúceho sa zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytný dom Monari výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS - zmena bytového domu SO 01 a SO 09“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX v k.ú. Slovenský Grob tak, ako je zakreslené v situácii osadenia stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.

28. Správna žaloba opomenutých účastníkov je osobitným typom všeobecnej správnej žaloby. Aktívnu legitimáciu na jej podanie má len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Správny súd pri tejto správnej žalobe skúma dve skutočnosti ( ): a. či žalobcom patrí postavenie opomenutých účastníkov, b. či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.

29. Pre aktívnu legitimáciu (ad a/) musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri podmienky: (i) ide o účastníka administratívneho konania, (ii) orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie. Účastníci administratívneho konania sú predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach vyplývajúcich z právnych noriem, ďalej výslovným pomenovaním v zákone alebo uvedením ich právneho postavenia. Pod nekonaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy, ktorý protiprávne neumožnil konkrétnemu subjektu uplatniť v administratívnom konaní jeho práva ako účastníka konania a nedoručil mu rozhodnutie, hoci tak mal urobiť.

30. V rámci žaloby opomenutých účastníkov by sa nemali odstraňovať formálne vady pri doručovaní, ak opomenutým účastníkom bolo v konečnom dôsledku rozhodnutie doručené (napríklad verejnou vyhláškou za splnenia zákonných podmienok).

31. v ustanovení upravuje okruh účastníkov územného konania, ktorými je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie, ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

32. Účastníkom územného konania sú vlastníci susedných pozemkov a stavieb v prípade, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

33. Pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka, resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Obmedzenie pojmu „sused“ len na vlastníkov nehnuteľností, ktoré bezprostredne súvisia, resp. majú spoločnú hranicu so stavebným pozemkom, nie je v súlade s ústavnými princípmi ochrany základných práv, ako je vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie majetku. V prípade akceptovania reštriktívneho výkladu prvostupňového súdu, by došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

34. Výklad pojmu „sused“ je dlhodobo ustálený, čo dokumentujú aj rozhodnutia publikované v Bohuslavovej zbierke: susedom je nielen ten, koho nehnuteľný majetok bezprostredne susedí so staveniskom, ale i majiteľ vzdialenejšej nehnuteľnosti, najmä tiež pozemku ležiaceho oproti projektovanej stavbe cez cestu, ak projekt môže mať na tento nehnuteľný majetok stavebno-policajný reflex (Boh. A 7666/29, Boh. A 9764/32, Boh. A 9916/32, Boh A. 14314/38).

35. V predmetnej právnej veci sú žalobcovia 1 až 11 vlastníkmi susedných stavieb a bytov v bytových domoch v k.ú. Slovenský Grob - bytov v bytových domoch postavených na pozemkoch parc. č. XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX., ktoré sú v bezprostrednom susedstve umiestňovaných objektov SO 03P, SO 08M, SO 03O, rodinných domov postavených na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/ XXX, XXX/XX, ktoré sú tiež v susedstve objektov SO 03P, SO 08M, SO 03O cez ulicu. Objekty SO 03P, SO 08M, SO 03O sú umiestňované na pozemkoch parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v k.ú. Slovenský Grob a priložená katastrálna mapa preukazuje susedstvo s nehnuteľnosťami žalobcov, kedy možno predpokladať vplyv na ich vlastnícke právo aj právo na životné prostredie spôsobené následnou stavebnou činnosťou zameranou na postavenie umiestňovaných stavieb. Žalovaný mal preto v územnom konaní konať aj so žalobcami 1 až 11 ako účastníkmi konania podľa Argumentácia žalovaného, že všetky dotknuté orgány vydali pozitívne stanoviská, je vo vzťahu k žalobcom bez právneho významu, pretože dotknutý orgán nie je účastníkom územného konania a nedisponuje takými procesnými právami ako účastník konania a naopak. Ak žalovaný nekonal so žalobcami 1 až 11 a nedoručoval im ani rozhodnutie č. zo dňa 7.11.2014, ktorým povolil zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytný dom Monari výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS - zmena bytového domu SO 01 a SO 09“ na pozemkoch parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX. v k.ú. Slovenský Grob, konal v rozpore s

36. Ďalšou obligatórnou podmienkou pre postup správneho súdu podľa (ad b/) je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedená zákonná podmienka chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorých by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcom malo patriť v administratívnom konaní postavenie účastníkov konania. Toto zisťovanie by v takom prípade bolo len akademického charakteru bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.8.2011, sp. zn. zo dňa 29.2.2012).

37. Správny súd, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu, uvádza, že žaloba opomenutých účastníkov bola podaná včas, keďže v čase podania na súd neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od vydania napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.

bolo vydané dňa 7.11.2014, žaloba bola podaná na poštovú prepravu v predposledný deň prekluzívnej lehoty dňa 6.11.2017 a správnemu súdu bola doručená v posledný deň lehoty 7.11.2017.

38. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1 až 11 je dôvodná, že žalobcovia 1 až 11 sú opomenutými účastníkmi konania o umiestnení stavby „Obytný dom Monari výstavba bytových a rodinných domov, novostavba BD s pripojením na IS - zmena bytového domu SO 01 a SO 09“, a preto žalovaného zaviazal na doručenie rozhodnutia č. zo dňa 7.11.2014 žalobcom 1 až 11 podľa .

39. Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky (, ).

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi v konaní pred správny súdom priznal úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému aj v konaní pred kasačným súdom, v ktorom bol žalobca tiež úspešný ( v spojení s ).

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.