Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/78/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom: P., Bratislava, IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom: G.,

Bratislava, IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B. F.,

PhD., proti povinnému: Š. K., nar. X., bytom: F., o vymoženie pohľadávky oprávneného

723,63 eur (pôvodne 21 800- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

č. k. -56 zo dňa 21. júna 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Ing. K. M., so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach,

žiadosťou zo dňa 25. 09. 2006, Okresnému súdu Prešov ako súdu prvého stupňa doručenou

dňa 28. 09. 2006 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2 - 3) požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa § 44 ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“).

Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom S. a. s., so sídlom: K., Bratislava, IČO: X. (ďalej len

„rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 1092/06 zo dňa 28. 04. 2006, právoplatný dňa 22.

05. 2006 a vykonateľný dňa 25. 05. 2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd

dňa 09. 10. 2006 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal poverenie číslo: X. na vykonanie exekúcie

2

proti povinnému (č. l. 10). Následne uznesením č. k. -25 zo dňa 23. 07. 2012

súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania v sume 86,71 eur do troch dní od právoplatnosti

uznesenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na úverovú zmluvu

č. 8230517 uzavretú medzi účastníkmi konania, súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru. V bode 17 týchto podmienok bola obsiahnutá rozhodcovská doložka,

podľa ktorej spory zo zmluvy budú riešené rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na tento súd. Súd prvého stupňa skúmal, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. S odkazom na a 4

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovskú zmluvu vo forme

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli podpísané obidvomi zmluvnými

stranami, iba technicky spojené, posúdil ako neplatnú, uzavretú v rozpore so zákonom.

Z týchto dôvodov nemohol vec prejednať a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keďže

takýto exekučný titul je v rozpore so zákonom, prvostupňový súd vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP ju zastavil. Z tohto dôvodu nerozhodoval

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O náhrade trov súdnemu exekútorovi

rozhodol podľa § 203 ods. 1 EP a povinnosť zaplatiť trovy vyčíslené podľa vyhlášky

č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, uložil oprávnenému, ktorý

zavinil zastavenie exekúcie predložením nevykonateľného exekučného titulu.

Na odvolanie oprávneného (č. l. 33 - 43) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací,

po prejednaní veci podľa ods. l (ďalej len „“),

svojím uznesením č. k. -56 zo dňa 21. 06. 2013, odvolaním napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu podľa , ako vecne správne

potvrdil. Súčasne zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ ako nedôvodný.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia plne stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia súdom prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti poukázaním na zmluvu

o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 30. 08. 2005, rozhodcovskú doložku uzatvorenú

podľa o rozhodcovskom konaní v bode 17 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ďalej § 4 ods. 1, 2 a 3 ZoRK, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

3

republiky sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. zo dňa

13. 10. 2011, ako aj rozsudok sp. zn. zo dňa 27. 01. 2007 publikovaný

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 zdôraznil, že tzv. rozhodcovská doložka

o tom, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom,

predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky

poskytnutia úveru. Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, táto je

neplatná, čo malo za následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať

tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným

titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia zo strany sporu nezmocnili. Uviedol ďalej,

že exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ

v neplatnej rozhodcovskej doložke, je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu

rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení

exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne

exekúciu zastavil, lebo na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu

exekúcie.

K námietke oprávneného spočívajúcej v tvrdení o nesprávnom postupe súdu prvého

stupňa, pretože nepostupoval podľa § 57 ods. 5 EP účinného od 09. 08. 2012 a nenariadil

ústne pojednávanie, čím došlo k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom, odvolací

súd poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 23. 07. 2012, teda

pred tým, ako príslušná novela Exekučného poriadku nadobudla účinnosť.

So zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku odvolací súd nepovažoval za potrebné

zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, argumentujúc judikatúrou súdov, vrátane

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany

(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku

z 29. 05. 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. 02. 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-1; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. 06. 2004).

4

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania,

argumentujúc, že oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu zavinil zastavenie

exekúcie, preto mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 08. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 60 - 61), argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s - správne malo znieť „písm. f/“), ďalej že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Prešove

ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne,

porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 ,

ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu v označenom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie, argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ),

5

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 65 - 78).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval

v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby dovolací súd postupoval podľa a

rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove v časti jeho výroku

o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa .

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

6

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich

vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd SR ďalej ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal oprávnený včas, zastúpený

v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa .

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

a , obidve zo dňa 30. 09. 2012, sp. zn.

a , obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie síce má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh oprávneného

na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

7

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a . Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

. Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení .

Najvyšší súd opäť pripomína, že k obsahovo rovnakým námietkam oprávneného,

z ktorých vyvodzuje prípustnosť a opodstatnenosť svojho dovolania podaného

v preskúmavanej veci, sa vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako

príklad uvádza najvyšší súd už skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn.

a , obidve zo dňa 30. 09. 2012, sp. zn. a ,

obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd v podrobnostiach poukazuje s tým,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach (ako aj v ďalších rozhodnutiach

iných senátov obchodnoprávneho, aj občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu

zverejnených na webovom sídle Najvyššieho súdu SR v kategórii „Rozhodnutia“), sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná len vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napr. ust. § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 EP),

8

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01. 02. 2012 a tiež

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. 06.

2012),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade však návrh na vykonanie exekúcie podaný bol,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. až ), lebo je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal

na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj

bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného,

môže exekučný súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky

(vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenému neznemožňuje možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Právne závery uvedené pod bodmi 1 až 6 zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

9

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ

namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. I keď exekučný súd v danom prípade exekúciu vedenú súdnym exekútorom

JUDr. Ing. K. M. vyhlásil za neprípustnú a postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ ju zastavil,

rozhodol tak uznesením dňa 23. 07. 2012, a teda ešte pred účinnosťou vyššie označenej

novely EP tak, ako to vo svojom rozhodnutí skonštatoval aj odvolací súd. Pokiaľ ide o postup

odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade s ust. , keď o

odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ),

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenému neodňali možnosť konať

pred súdom ani tým, že mu neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b/ (tzv. relatívny dovolací dôvod) a podľa ,

dovolací súd uvádza, že dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových

zistení súdov, vrátane nepreskúmateľnosti ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS

551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú

(R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle a prípustnosť dovolania preto

nezakladajú.

10

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnému (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( veta prvá v spojení s

a ). Najvyšší súd SR však povinnému náhradu trov týchto konaní

nepriznal, pretože mu v odvolacom, ani dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. decembra 2014

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.