Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/444/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. E. a sudcov JUDr. E. a JUDr. A. v právnej veci ţalobkyne L., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. S., advokátom v N., proti ţalovaným 1/ R., bývajúcemu v B., zastúpenému

Advokátskou kanceláriou S., so sídlom v B., IČO: X., 2/ Ing. R., bývajúcemu v B., 3/ Mgr.

V., bývajúcej v B., 4/ Ing. T., bývajúcemu v N., 5/ Mgr. M., bývajúcej v N., ţalovaní 2/ aţ 5/

zastúpení Advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., IČO: X., 6/ B., so sídlom v N., IČO:

X., zastúpenej JUDr. P., advokátom v N., o určenie predmetu dedičstva, vedenej Okresným

súdom Nitra pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 11. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne z a m i e t a .

Ţalovaným 1/ - 5/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 6/ náhradu trov dovolacieho konania v sume

81,44 Eur k rukám advokáta do 3 dní.

2

O d ô v o d ne n i e

Okresný súd Nitra v poradí tretím rozsudkom z 30. mája 2012 č.k. -341

určil, ţe nehnuteľnosť označená GP č. X. z 19. mája 2008 ako parc. č. X. orná pôda o výmere

2

5.000 m, kat. úz. Z., patrí do dedičstva po K., nar. X., zomrelej X.... Zároveň vyslovil, ţe GP

č. X. z 19. mája 2008 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania

si ponechal na samostatné rozhodnutie. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny

záujem na podanej ţalobe ( ), pretoţe pokiaľ jej súd vyhovie, bude sporná

parcela predmetom dodatočného dedičského konania a ţalobkyňa bude jednou z dedičiek.

V konaní povaţoval za preukázané, ţe jej právni predchodcovia nadobudli do podielového

spoluvlastníctva nehnuteľnosť zapísanú v pkn. vl. č. X. parc. č. X. lúka o výmere 1 ha. Výmer

o vlastníctve pôdy spĺňa náleţitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo, je vydaný

príslušným štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, keď ustanovenie

§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR umoţňoval vydať prídel ešte pred zaplatením

prídelovej ceny a prídelová listina s poukazom na § 1 ods. 2 citovaného nariadenia je verejnou

listinou, zakladajúcou vlastníctvo prídelcov. Predmetné rozhodnutie má charakter verejnej

listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci,

preto ho treba povaţovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú

nesprávnosť, ktorá nemôţe byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom. Z obsahu spisu

nevyplýva, ţe by došlo k zrušeniu výmeru, k strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva

spornej nehnuteľnosti právnych predchodcov ţalobkyne. Jeden z prídelcov previedol následne

svoju polovicu nehnuteľnosti na právnu predchodkyňu ţalobkyne kúpnou zmluvou, kde bol

udelený súhlas národného výboru a táto bola aj registrovaná štátnym notárstvom. Súd

povaţoval kúpnu zmluvu za platne uzavretú s účinkami prevodu vlastníckeho práva

na kupujúcu. Zmluva bola uzavretá 9. júna 1956, registrovaná 28. mája 1958 a v decembri

1958 bol vypracovaný aj výkaz plôch, ktorým bola predmetná parcela rozdelená, pričom súd

má za to, ţe skutočnosť, ţe parcela bola rozdelená neskôr, po podpise zmluvy, nebránilo

jej zápisu do pozemkovej knihy. Rozhodnutie MsNV z 25. júla 1959 o tom, ţe sporná parcela

prechádza do vlastníctva štátu, nemohlo vyvolať účinky prechodu vlastníckeho práva, lebo

MsNV takýmto oprávnením nedisponoval. Rozhodnutie MsNV je tak bez právneho významu

a ďalšie prevody vlastníckeho práva sú neplatné, pretoţe platne nemôţe nadobudnúť

vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo

k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

Táto zásada sa vzťahuje aj na neskoršie rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu, ktorý

3

vrátil časť spornej nehnuteľnosti v rámci reštitúcie. Súd tieţ skúmal, či ţalovaná 6/ nevydrţala

časť nehnuteľnosti, pričom dospel k záveru, ţe rozhodnutie pozemkového úradu bolo vydané

v roku 2006, ţaloba bola podaná v roku 2008, a teda neuplynula potrebná desaťročná

vydrţacia doba na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/ - 6/ rozsudkom z 11. apríla 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a to z pripojeného spisu

Okresného súdu Nitra, sp. zn. D 219/96 odvolací súd zistil, ţe dedičmi po K. rod. G., zomr.

X... sú: neb. J. a po ňom deti J., J. a Š., neb. M. a po nej deti L., O., Mgr. F., J. a V., O. a M..

Z takto zisteného skutkového stavu potom odvolací súd dospel k záveru, ţe návrhu ţalobkyne

nemoţno vyhovieť, pretoţe účastníčkou tohto konania je len jedna z dedičiek po K., L., a teda

účastníkmi tohto sporového konania nie sú všetci právni nástupcovia po nebohej poručiteľke

K., pričom dedičia majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Z uvedených dôvodov

odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil a ţalobu

zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla

rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila

s názorom odvolacieho súdu, ţe v danej veci ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo, a teda návrh

mali podať všetci dedičia po poručiteľke K.. Tento právny názor odvolacieho súdu

nepovaţuje za správny a to predovšetkým s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe ak rozhodnutie

o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáţe súd uznesením po márnom

pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby

svoje právo uplatnil ţalobou. Z tohto rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe postavenie nerozlučných

spoločníkov ( ) majú len tie osoby, ktoré súd odkáţe na podanie ţaloby

ohľadom sporných skutočností v rámci prebiehajúceho dedičského konania. O taký prípad sa

v tejto veci nejedná. Niet preto dôvodu vychádzať z toho, ţe je nerozlučnou spoločníčkou

spolu s ostatnými dedičmi, ţe oni musia v tomto konaní vystupovať ako jeho účastníci. Ona

návrh na zahájenie tohto konania nepodala počas prebiehajúceho konania o dedičstve po K.,

ani rozhodnutím súdu nebola odkázaná (v dedičskom konaní) na vyriešenie otázky, či

zomrelá poručiteľka v čase svojej smrti bola vlastníčkou tej nehnuteľnosti. Návrh podala ako

plnoprávny občan v tom záujme, aby rozhodnutím súdu bolo určené, ţe táto nehnuteľnosť

patrí do dedičstva po zomrelej, ktorý výrok by znamenal to, ţe za vlastníkov nehnuteľnosti by

nemohli byť povaţovaní ţalovaní. Na takýto postup nepotrebuje poznať stanovisko a názory

ostatných dedičov. Ak by tí nesúhlasili s tým, ţe do dedičstva po zomrelej poručiteľke táto

nehnuteľnosť nepatrí, mohli by svoj názor prejaviť v konaní o dedičstve tak, ţe by dedičstvo

odmietli. Rozhodnutie, ktoré prijal odvolací súd je v rozpore aj s článkom 46

Slovenskej republiky, podľa ktorého kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ţalovaní 1/ aţ 6/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie zamietnuť, lebo

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala účastníčka konania ( ), ktorá je riadne zastúpená (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

5

v ustanovení aţ d/ . Ak nejde o vady uvedené v

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, nedostatok spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred

súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka vady konania v zmysle v dovolaní výslovne nenamietala

a ich existenciu nezistil v konaniach pred súdmi oboch niţších stupňov ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ , t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke vecnej

legitimácie. Nesprávnosť jeho právneho záveru odôvodnila tým, ţe viacerí dedičia netvoria

nerozlučné spoločenstvo v konaní, ktorého predmetom je určenie predmetu dedičstva.

Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba povaţovať za správne.

V prejednávanej veci ide o posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu

dedičstva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (por. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností,

s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája ( ).

Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

Z ustanovenia vyplýva, ţe ak je navrhovateľov alebo odporcov

v jednej veci niekoľko, koná kaţdý z nich sám za seba.

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku

a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej

strane ( ).

O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať

na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného

z nich platia aj pre ostatných sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo

alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým

spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov,

v konaní o popretie rodičovstva a podobne (por. R 1/1975).

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie

súdu záväzné ( v spojení s ) a súd je povinný z tohto

rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe určovací návrh spočívajúci

v tom, ţe vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda

ţe ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môţe uplatňovať (je vecne legitimovaný)

len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môţe byť len ten, kto

je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna

úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.

Okrem iného predpokladá aj to, ţe dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané

a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť

prejednaný tieţ majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí

o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov

sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa

aţ do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu

(, , zca ), tu teda nemôţe byť istota, s akým výsledkom konanie

o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané

dedičstvo medzi viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú aţ do právoplatného rozhodnutia súdu

povaţovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení

voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou

sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv.

nerozlučných spoločníkov v zmysle

To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi

nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako

dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, ţe v pôvodnom

dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní

o dedičstvo prejednaný, sú aţ do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia

povaţovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení

a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce

z ustanovenia (v tejto súvislosti por. tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

, , , ). Pokiaľ ţalobkyňa

v odôvodnení svojho dovolania poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.

, dovolací súd len poznamenáva na tomto mieste, ţe predmetnú vec nemoţno

aplikovať na prejednávanú vec.

Preto záver odvolacieho súdu o nemoţnosti vyhovenia návrhu z dôvodu, ţe účastníkmi

tohto sporového konania bola len jedna z dedičov po K., L., a nie aj ostatní dedičia po nej, bol

vecne správny.

Na základe uvedeného preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý návrhu vyhovel, spočíva na správnom právnom

posúdení veci a dovolací dôvod uplatňovaný ţalobkyňou

v dovolaní nie je daný.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolanie ţalobkyne bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu

súdu, ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa

, ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1, a § 142

ods. 1 ). Ţalovaní 1/ aţ 5/ v dovolacom konaní uplatnili náhradu trov tohto konania,

v lehote uvedenej v ju ale nevyčíslili; dovolací súd im nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania z dôvodu uvedeného v tomto ustanovení.

9

Ţalovaná 6/ podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania

( ) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd v zhode s doterajšou

praxou vzal zreteľ k tomu, ţe právny zástupca ţalovanú 6/ zastupoval uţ v konaní pred obomi

niţšími stupňami súdov. Ţalovanej 6/ preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba

za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

ţalobkyne z 8. novembra 2013 [ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č.

(ďalej len „vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej sluţby predstavuje spolu sumu

81,44 Eur [t. j. 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) + reţijný paušál 7,81 Eur (§ 16

ods. 3 vyhlášky) + DPH vo výške 20%, ktorá činí 13,56 € predstavuje spolu 81,44 Eur].

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová