Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/4/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkýň : 1/ G. K., rod. J.,

bývajúca T., 2/ K. K., rod. J., bývajúca Z., žalobkyne 1/, 2/ zastúpené Advokátska kancelária

D., so sídlom v B., proti žalovaným : 1/ G. B., rod. K., bývajúca D., 2/ M. B., bývajúci T.,

3/ G..G. B., rod. F., bývajúca T., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. A. S., advokátom v D.,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. augusta

2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo rozsudkom z 26. októbra 2012 č. k. -86

zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi dňa 2.4.2008,

ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ vo veľkosti 1/5

k pozemkom v katastrálnom území O. – parcelám registra X. evidovaným v katastrálnej mape

2

s parcelami č. X. vo výmere X. m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a s parcelou č. X. vo

2

výmere X. m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty vedených Správou katastra T. na LV

č. X..

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z návrhu na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu zo dňa 9.1.2008 (č. l. 20-22) mal preukázané, že žalovaná 1/ pred

uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy písomne oznámila ostatným podielovým spoluvlastníkom,

a teda i žalobkyniam 1/, 2/, že má v úmysle odpredať svoj spoluvlastnícky podiel a vyzvala

ich, aby v prípade ak majú záujem uplatniť svoje predkupné právo, v lehote dvoch mesiacov

2

uzavreli s ňou kúpnu zmluvu a v tej istej lehote zaplatili aj kúpnu cenu 150 000 Sk. Uvedené

podanie spĺňalo zákonom požadované náležitosti (jasne a nepochybne definovaný predmet

ponuky – nehnuteľnosti špecifikované v súlade s predpismi o evidencii nehnuteľností ako aj

kúpnu cenu) spolu s výzvou na uplatnenie predkupného práva v zákonom stanovenej

dvojmesačnej lehote, a to i zaplatením kúpnej ceny v tejto lehote. Žalobkyni 1/ bola výzva,

ponuka na uplatnenie predkupného práva doručená dňa 10.1.2008, žalobkyňa 2/ výzvu,

ponuku na uplatnenie predkupného práva prevzala osobne dňa 15.1.208 s tým, že zásielka

adresovaná žalobkyni bola uložená na pošte a teda sa dostala do sféry jej dispozície dňa

10.1.2008 (č. l. 21). Žalobkyniam 1/, 2/ lehota na uplatnenie predkupného práva začala plynúť

11.1.2008 a uplynula dňa 11.3.2008. Z výpovedí žalobkýň 1/, 2/ ako aj „Vyjadrenia

podielového spoluvlastníka“ zo dňa 5.3.2008 mal preukázané, že tieto síce prejavili záujem

o odkúpenie podielu žalovanej 1/, ktorú skutočnosť žalovanej prostredníctvom jej právneho

zástupcu aj oznámili avšak z ich výpovedí bolo preukázané, že v stanovenej lehote (dva

mesiace), teda do 11.3.2008 stanovenú kúpnu cenu 150 000 Sk nezaplatili. Pokiaľ nedošlo

k zaplateniu kúpnej ceny v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, nemohlo dôjsť

k riadnemu uplatneniu predkupného práva, toto žalobkyniam 1/, 2/ pre daný prípad zaniklo

a žalovaná 1/ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty už nebola obmedzená pri prevode

svojho spoluvlastníckeho podielu na inú osobu za podmienky, že k prechodu nedošlo

za výhodnejších podmienok, než bolo stanovené v ponuke na využitie predkupného práva.

V danom prípade žalovaná 1/ svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalovaných 2/, 3/, ktorí

navyše boli rovnako podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti za cenu

450 000 Sk, a teda za nevýhodnejších podmienok, než bolo určené v pôvodnej ponuke

na uplatnenie predkupného práva.

Pokiaľ ide o návrh spoluvlastníka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 28.1.2008,

na tento nemožno prihliadať, nakoľko tento svojou povahou predstavuje odvolanie pôvodnej

ponuky zo dňa 9.1.2008 a novú ponuku. I keď v návrhu je uvedené, že cena 150 000 Sk bola

uvedená nesprávne, z výpovede žalovanej 1/ vyplýva, že táto bola určená správne, išlo

o pôvodnú cenu, za ktorú žalovaná 1/ mala v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel previesť,

avšak následne sa rozhodla túto cenu zvýšiť. Nešlo preto len o opravu nesprávnosti, ale

o zmenu podmienok pôvodného návrhu. Za daného stavu teda tak žalovaná 1/ ako aj

žalobkyne 1/, 2/, či ostatní podieloví spoluvlastníci boli viazaní pôvodným návrhom

žalovanej 1/ zo dňa 9.1.2008 a na jej návrh zo dňa 28.1.2008 nie je možné prihliadať. Kúpna

zmluva medzi žalovanými bola uzavretá dňa 3.4.2012 (vychádzajúc z overenia podpisu

žalovanej na tejto kúpnej zmluve, ktorý bol overený dňa 3.4.2012), teda po uplynutí lehoty

na prijatie žalobkyňou 1/. Rovnako bola kúpna zmluva uzavretá po uplynutí lehoty na prijatie

žalobkyňou 2/, keď táto síce návrh prevzala dňa 8.2.2008, avšak z doručeniek (č. l. 5, 65)

jednoznačne vyplýva, že zásielka adresovaná žalobkyni 2/ bola žalobkyni 2/ doručovaná

a následne uložená na pošte dňa 30.1.2008 a teda týmto dňom sa dostala do sféry dispozície

žalobkyne 2/.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ rozsudkom z 30. augusta 2013

č. k. -117 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Uložil žalobkyniam uhradiť

žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia v sume 114,80 € k rukám JUDr. A. S., do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že prvostupňový súd náležite

odôvodnil svoje rozhodnutie a správne sa aj v odôvodnení zaoberal prvou ponukou

žalovanej 1/ zo dňa 9.1.2008 ohľadne odkúpenia spoluvlastníckeho podielu. Poukázal

na skutočnosť, že cenu podielu ohlásenú v ponuke musí oprávnený spoluvlastník vyplatiť

zaviazanému spoluvlastníkovi v prekluzívnej lehote ustanovenej v prvej vety .

V tejto lehote nestačí iba prijať návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Ak sa právo na prednostné

odkúpenie podielu vykonalo riadne a včas, uzatvorenie zmluvy o prevode podielu

nehnuteľností medzi oprávnenými spoluvlastníkmi a viazaným spoluvlastníkom nie je časovo

limitované inak než úpravou vykonávanou ustanovením a nasl. . Podotkol, že

ponuka, ktorú žalovaná 1/ žalobkyniam 1/, 2/ zaslala listom datovaným 9.1.2008 spĺňala

všetky náležitosti ustanovené zákonom. Pokiaľ aj žalobkyne 1/, 2/ v lehote dvoch mesiacov

reagovali na túto ponuku kladne, nesplnili však podmienku uvedenú v zákonnom ustanovení

, a to že v lehote dvoch mesiacov nezaplatili žalovanej 1/ kúpnu

cenu, za ktorú im ponúkla odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu. Lehota dvoch

mesiacov teda uplynula márne a predkupné právo žalobkýň 1/, 2/ zaniklo. Pokiaľ v odvolaní

žalobkyne 1/, 2/ poukazovali na ďalší návrh žalovanej 1/ zo dňa 28.1.2008, ktorým

žalovaná 1/ urobila novú ponuku svojho spoluvlastníckeho podielu za cenu 450 000 Sk, súd

prvého stupňa sa správne vyporiadal s touto druhou ponukou tak, že na ňu neprihliadol

vzhľadom k tomu, že žalovaná 1/ ako aj žalobkyne 1/, 2/ boli pôvodnou ponukou zo dňa

9.1.2008 viazané.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyne 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odôvodňovali ustanovením a dôvodnosť ustanovením

písm.c/ , teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietali,

že na ponuku zo dňa 9.1.2008 doručenú žalobkyni 1/ dňa 10.1.2008 a žalobkyni 2/ dňa

15.1.2008 reagovali kladne listom zo dňa 5.3.2008, kedy potvrdili záujem o kúpu

spoluvlastníckeho podielu podľa ponuky zo dňa 9.1.2008 o uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej

termín, miesto a čas žiadali oznámiť obratom, nakoľko návrh kúpnej zmluvy k ponuke

pripojený nebol. Odvolací súd dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyne 1/, 2/

reagovali na ponuku žalovanej 1/ a dňa 14.1.2008 na sekretariáte advokáta JUDr. A. S.

telefonicky potvrdili záujem a žiadali o oznámenie podmienok zaplatenia kúpnej ceny.

Až následne, keď obdržali novú ponuku žalovanej 1/ zo dňa 28.1.2008 na sumu 450 000 Sk

reagovali listami dňa 5.3.2008 a opakovane písomne potvrdili záujem o kúpu za kúpnu cenu

150 000 Sk. Žalovaná 1/ ani advokát so žalobkyňami po podaní ponuky nerozprávali, na

písomnú žiadosť 5.3.2008 nijako nereagovali, hoci odpoveď právneho zástupcu

splnomocneného adresne na tento úkon bola logicky očakávaná. Nesprávnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu (aj prvostupňového súdu) je v tom, že bolo nevyhnutné, aby sa jednotlivý

prípad posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov – základného a zásadného

interpretačného pravidla obsiahnutého v , podľa ktorého

„výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom,

jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie

ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. V zmysle vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že žalovaná 1/ so žalovanými 2/, 3/ uzavreli zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve dňa 27.3.2008 (žalobkyne 1/, 2/ takúto príležitosť nedostali), v zmysle ktorej

dňa 27.3.2008 žalovaní 2/, 3/ zaplatili kúpnu cenu 100 000 Sk k rukám žalovanej 1/ ako

zálohu. Nimi navrhované vykonanie dôkazu – preukázanie korešpondencie – odpovedí

žalovaných 2/, 3/ na písomný návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 9.1.2008

a 28.1.2008 a pripojenie spisu Správy katastra T. V. správne, nižšie súdy ale dokazovanie

nevykonali. Dokazovanie by malo zodpovedať medzi iným predovšetkým zásade rovnosti

strán v konaní. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami a argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej. V dovolacom

konaní ani nemožno preskúmavať hodnotenie dôkazov vykonaných nižším súdom, okrem

prípadu, ak rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní. Majúc uvedené na zreteli, boli spoluvlastnícke práva žalobkýň 1/,

2/ preukázateľne porušené, nakoľko ponuku na odkúpenie musí zaviazaný spoluvlastník

urobiť všetkým ostatným spoluvlastníkom rovnakú a v lehote na vykonanie práva prednostnej

kúpy. Odvolací ani prvostupňový súd neskúmali stret jednotlivých ponúk viacerých

spoluvlastníkov, čo považujú za nesprávne. Pre porušenie je

predmetná kúpna zmluva zo dňa 3.4.2008 datovaná dňa 2.4.2008, ktorú uzatvorili žalovaní 1/,

2/ a 3/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra T. pod V. podľa neplatným

právnym úkonom. Vzhľadom na doteraz uvedené, rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci a žalobkyne 1/, 2/ v dovolaní opodstatnene uplatnili

dovolací dôvod v zmysle Navrhli, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkýň 1/, 2/ uviedli, že

rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za vecne správne. Dovolanie je nedôvodné a tvrdenia

žalobkýň 1/, 2/ právne bezvýznamné pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhli, aby dovolací

súd dovolanie zamietol a priznal im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre účely

predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším

odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších

stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobkýň 1/, 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkýň 1/, 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie žalobkýň 1/, 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadné nesprávne právne

posúdenie veci ( ) i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľky existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľkám odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľky v dovolaní namietali nevykonanie nimi navrhovaného dôkazu

(preukázanie korešpondencie – odpovede žalovaných 2/, 3/ na písomný návrh na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu zo dňa 9.1.2008 a 28.1.2008 a pripojenie spisu Správy katastra T.

V.).

Treba uviesť, že nevykonanie určitého dôkazu, takýto postup môže mať za následok

len neúplnosť skutkových zistení (vedúci prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nezakladá však procesnú vadu v zmysle (por. R 37/1993). Zo samej skutočnosti,

že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu je podľa prípustné (por. R 125/1999). Nevykonanie dôkazov podľa

návrhu alebo predstáv žalobkýň 1/, 2/ nie je postupom, ktorým by im súd odňal možnosť

konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí – ako už

bolo spomenuté – výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto

skutočnosť však sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (prípadné) nesprávne

právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho

procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ,

a ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyne 1/, 2/

neopodstatnene namietajú, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ).

Z predmetného spisu dovolací súd zistil, že k dovolaniu žalobkýň 1/, 2/ sa vyjadrili

žalovaní podaním zo dňa 19. decembra 2013 (č. l. 173), ktoré nebolo doručené na vyjadrenie

žalobkyniam 1/, 2/, čo by mohlo napĺňať dovolací dôvod podľa Dovolací

súd ani v spomenutom nedoručení vyjadrenia žalovaných k dovolaniu nezistil takúto vadu

konania. V danej veci nedoručenie vyjadrenia žalovaných k dovolaniu druhej procesnej strane

– žalobkyniam 1/, 2/ bolo právne irelevantné, predmetné vyjadrenie nemohlo mať totiž žiaden

vplyv na procesné rozhodnutie dovolacieho súdu o opravnom prostriedku žalobkýň 1/, 2/.

Nedoručenie vyjadrenia žalovaných k dovolaniu, tak nemožno považovať za odňatie možnosti

žalobkyniam 1/, 2/ pred súdom konať.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalobkýň 1/, 2/ nevyplýva z až 3 ani z Dovolanie preto

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť dovolateľkami uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241

ods. 2 písm.b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalobkyne 1/, 2/ neboli v dovolacom konaní úspešné. Právo na náhradu trov konania

vzniklo žalovaným ( v spojení s a ).

Dovolací súd im napriek tomu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo podľa jeho

názoru vynaloženie trov v dovolacom konaní nebolo potrebné na účelné uplatnenie práva

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová