Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/487/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky F.., so sídlom

v S. , IČO: X., zastúpenej J., advokátom v K., proti odporcovi I.,

bývajúcemu v K., zastúpenému J., advokátom v K., o 1 327, 76 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. apríla 2014 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania 69, 44 € na

účet JUDr. Jaroslava Bódiša do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I ( v poradí druhým ) rozsudkom z 18. februára 2013 č. k.

– 242 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1 327, 76 €

so 6 % ročným úrokom z omeškania od 22. januára 2006 do zaplatenia , všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ( úroku z omeškania od 11. júla 2005

do 21. januára 2006 ) návrh zamietol. Navrhovateľke priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 856, 37 € a iných trov v sume 159, 16 € , ktoré sumy uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 12, 12 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na vykonané dôkazy

a skutočnosti z nich vyplývajúce, citoval ustanovenia , ktoré na danú

vec aplikoval. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania

27. júna 2005 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti ( bytu ) za dohodnutú

odmenu 40 000 Sk , ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená po uzavretí kúpnej zmluvy

medzi odporcom a treťou osobou získanou navrhovateľkou. Odporca v konaní nepreukázal,

že zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti s navrhovateľkou uzavrel pod nátlakom

a v časovej tiesni. Naopak svojím podpisom na zmluve potvrdil, že ju uzavrel bez nátlaku,

2

bez tiesne, slobodne a dobrovoľne a bez toho, aby bol uvedený do omylu. Nepreukázal ani

svoje tvrdenie o sľube navrhovateľky zabezpečiť mu úverové prostriedky. Výpoveď svedka

I. súd vyhodnotil za účelovú, tendenčnú, nevierohodnú, lebo dlhodobo pracuje pre odporcu ,

vedie jeho účtovnú agendu za odmenu. V porovnaní s ním navrhovateľka v konaní

preukázala, že odporcovi nesľúbila vybavenie úveru od Slovenskej sporiteľne , ale mu len

uviedla, že vie dohodnúť kontakt s jej zamestnancom a že vykonávala úkony smerujúce

k uzavretiu predmetnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na

vyplatenie provízie v sume 1 327, 76 € je preto dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol

podľa , v spojení s nariadenia vlády č.

, o trovách konania podľa a o trovách štátu podľa ods.

1

Krajský súd v Košiciach ( v poradí druhým rozhodnutím ) na odvolanie odporcu

rozsudkom z 9. apríla 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil ( § 219

ods. 1 ) a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho

konania v sume 69, 21 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a vec aj správne právne

posúdil. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol prvostupňový súd. Poukázal na to, že

okolnostiam uzavretia predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy sa vyjadril už

v predchádzajúcom rozsudku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa . Teda, že medzi

účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli písomnú zmluvu o sprostredkovaní s konkrétnym

obsahom a zmluva bola obidvoma zmluvnými stranami aj podpísaná. Tvrdenia odporcu

o nepotrebnosti sprostredkovateľa kúpy nehnuteľnosti – bytu , o omyle pri uzavretí zmluvy

vo vzťahu k úveru , vyhodnotil za nepreukázané. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti

sprostredkovateľskej zmluvy ( ) a jej podpísaním sa účastníci

zaviazali plniť si svoje zmluvné záväzky , ktoré u navrhovateľky predstavovali vyvíjanie

aktivity za účelom sprostredkovania možnosti kúpy konkrétneho bytu pre odporcu

a u odporcu povinnosť zaplatiť odmenu ( províziu ) v prípade splnenia účelu zmluvy

( vytvorenia možnosti uzavretia kúpnej zmluvy ). Výška odmeny je pritom vecou dohody

zmluvných strán a navrhovateľka splnila dohodnuté podmienky na jej vyplatenie. Následne

v čase, kedy trvali zmluvné záväzky medzi účastníkmi konania došlo 27. júna 2005 aj

k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Námietky odporcu týkajúce sa uvedenia mien sudcov

v predchádzajúcom ( zrušujúcom ) uznesení , vykonaného dokazovania , porušenia práva

na spravodlivý proces a daňových povinností navrhovateľky vyhodnotil z uvedených

dôvodov za neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a podal návrh na odklad

vykonateľnosti rozhodnutia . Navrhol rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom ( § 237 písm. f/ ) , inú vadu konania a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241

ods. 2 písm. a/, b/ a c/ ). Ako prvé namietal samotný právny titul návrhu z hľadiska

vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia a tým zistenia skutkového stavu . Ďalej

namietal, že rozhodnutie krajského súdu je postihnuté inou vadou konania, lebo odvolací súd

sa nevysporiadal zo všetkými odvolacími dôvodmi a prvostupňový súd porušil procesné

zásady občianskeho súdneho procesu - nezachovaním lehoty na prípravu pojednávania , čím

mu odňal možnosť konať pred súdom ( ). Tým, že nebolo vykonané

dokazovanie vo veci , ktoré navrhol, z toho potom vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie

veci podľa

Navrhovateľka navrhla dovolanie ako aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého

rozsudku zamietnuť a priznať jej ( vyčíslené ) trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a že nie sú splnené podmienky na odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie

odporcu nie je prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie prípustné tiež

vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého

stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu , vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné.

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého

by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej

podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie odporcu nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či už

to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný , o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania podľa ustanovenia

, až a odporca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov , dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či nie/ je konanie v danej veci postihnuté vadou

konania podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,

ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

( ďalej len „ústava“ ) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) .

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako dôvodu

zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti

potvrdzujúcemu rozsudku ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že

v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné , všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku

ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí

odvolacieho súdu.

Podľa predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali

dostatok času na prípravu , spravidla najmenej päť dní pred dňom, kedy sa má

pojednávanie konať.

Lehota na prípravu účastníka na pojednávanie podľa citovaného ustanovenia má

poriadkový charakter , avšak nemôže byť skrátená natoľko, aby účastník nemal dostatok času

na prípravu na pojednávanie . Ak sa tak stane , mohlo by vzhľadom na ( konkrétne )

okolnosti danej veci ísť o postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť konať pred

súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom treba totiž považovať aj taký stav, keď

účastník nemá možnosť kvalifikovane sa na pojednávanie pripraviť v dôsledku časovej

tiesne. Na druhej strane to neznamená, že v jednoduchej veci , ktorá nevyžaduje náročnejšiu

prípravu na pojednávanie, teda vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci , nemôže byť

lehota skrátená ( viď komentár J. a spol. k

).

Odporca v dovolaní namietal porušenie citovaného ustanovenia, t. j., že nebola zachovaná

lehota na prípravu pojednávania , pričom nekonkretizoval, ktoré pojednávanie/ia mal

na mysli. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci boli prvostupňovým súdom nariadené

pojednávania na deň 31. januára 2007 , odročené na 19. marca 2007, odročené

6

na 7. mája 2007, odročené na 26. septembra 2007, odročené na 16. júla 2007, odročené

na 10. decembra 2007, odročené na 7. apríla 2008 , odročené na neurčito, 15. októbra 2008 ,

odročené na 14. januára 2009, odročené na 20. apríla 2009, odročené na 14. septembra 2009,

odročené na 7. decembra 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok následne zrušený

odvolacím súdom ( čl. 140 spisu ), 14. novembra 2011, odročené na 27. februára 2012,

odročené na 16. mája 2012 , odročené na neurčito, 28. januára 2013, odročené

na 18. februára 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, potvrdený dovolaním napadnutým

rozsudkom krajského súdu . Zo zápisníc o pojednávaní pritom vyplýva konštatovanie, že

bola zachovaná päťdňová lehota ( ) na prípravu pojednávania,

čo napokon odporca ani v priebehu konania nenamietal.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania ( vrátane svedeckých výpovedí )

dovolací súd uvádza, že podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy ,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , preto starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci . Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne ,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/

( pre úplnosť treba uviesť , že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri

). Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne

zakladať ( len ) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol

považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa ,

pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania ). Vadu

tejto povahy možno však namietať len v procesne prípustnom dovolaní ( čo nebol daný

prípad ).

Pre úplnosť treba uviesť, že z obsahu zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Košice I

z 28. januára 2013, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia

na 18. februára 2013 vyplýva, že potom , ako právni zástupcovia účastníkov predniesli, že

nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania , súd poučil prítomných právnych

zástupcov účastníkov podľa

Odporca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľom vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v danej veci nešlo ). Nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle

/ , lebo ani ( prípadným ) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia ( pozri

napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, , , , ,

). Preto dovolací súd ( s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu

dovolacieho konania ) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu

k námietkam odporcu z hľadiska správnosti ich právnych záverov .

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporcu nemožno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcu podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustní, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti odporcovi , ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho

konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu z 20. októbra 2014 ( čl. 298

spisu ) t. j. 61, 40 € s režijným paušálom 8, 04 € , spolu 69, 44 € ( § 10 ods. 1, § 16 ods. b

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2015

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková