Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
02b/395041.b9780a.pdf
PDF · 163.19 KB
No categories available
8Cdo/487/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 487/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky F.., so sídlom
v S. , IČO: X., zastúpenej J., advokátom v K., proti odporcovi I.,
bývajúcemu v K., zastúpenému J., advokátom v K., o 1 327, 76 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13 C 28/2006, o dovolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. apríla 2014 sp. zn. 1 Co 189/2013 ,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania 69, 44 € na
účet JUDr. Jaroslava Bódiša do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I ( v poradí druhým ) rozsudkom z 18. februára 2013 č. k.
13 C 28/2006 – 242 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1 327, 76 €
so 6 % ročným úrokom z omeškania od 22. januára 2006 do zaplatenia , všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ( úroku z omeškania od 11. júla 2005
do 21. januára 2006 ) návrh zamietol. Navrhovateľke priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 856, 37 € a iných trov v sume 159, 16 € , ktoré sumy uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 12, 12 €
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na vykonané dôkazy
a skutočnosti z nich vyplývajúce, citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré na danú
vec aplikoval. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania
27. júna 2005 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti ( bytu ) za dohodnutú
odmenu 40 000 Sk , ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená po uzavretí kúpnej zmluvy
medzi odporcom a treťou osobou získanou navrhovateľkou. Odporca v konaní nepreukázal,
že zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti s navrhovateľkou uzavrel pod nátlakom
a v časovej tiesni. Naopak svojím podpisom na zmluve potvrdil, že ju uzavrel bez nátlaku,
bez tiesne, slobodne a dobrovoľne a bez toho, aby bol uvedený do omylu. Nepreukázal ani
svoje tvrdenie o sľube navrhovateľky zabezpečiť mu úverové prostriedky. Výpoveď svedka
I. súd vyhodnotil za účelovú, tendenčnú, nevierohodnú, lebo dlhodobo pracuje pre odporcu ,
vedie jeho účtovnú agendu za odmenu. V porovnaní s ním navrhovateľka v konaní
preukázala, že odporcovi nesľúbila vybavenie úveru od Slovenskej sporiteľne , ale mu len
uviedla, že vie dohodnúť kontakt s jej zamestnancom a že vykonávala úkony smerujúce
k uzavretiu predmetnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na
vyplatenie provízie v sume 1 327, 76 € je preto dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a o trovách štátu podľa § 148 ods.
1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach ( v poradí druhým rozhodnutím ) na odvolanie odporcu
rozsudkom z 9. apríla 2014 sp. zn. 1 Co 189/2013 rozsudok súdu prvého stupňa
vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil ( § 219
ods. 1 O. s. p. ) a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania v sume 69, 21 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a vec aj správne právne
posúdil. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol prvostupňový súd. Poukázal na to, že
okolnostiam uzavretia predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy sa vyjadril už
v predchádzajúcom rozsudku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa . Teda, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli písomnú zmluvu o sprostredkovaní s konkrétnym
obsahom a zmluva bola obidvoma zmluvnými stranami aj podpísaná. Tvrdenia odporcu
o nepotrebnosti sprostredkovateľa kúpy nehnuteľnosti – bytu , o omyle pri uzavretí zmluvy
vo vzťahu k úveru , vyhodnotil za nepreukázané. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti
sprostredkovateľskej zmluvy ( § 774 Občianskeho zákonníka ) a jej podpísaním sa účastníci
zaviazali plniť si svoje zmluvné záväzky , ktoré u navrhovateľky predstavovali vyvíjanie
aktivity za účelom sprostredkovania možnosti kúpy konkrétneho bytu pre odporcu
a u odporcu povinnosť zaplatiť odmenu ( províziu ) v prípade splnenia účelu zmluvy
( vytvorenia možnosti uzavretia kúpnej zmluvy ). Výška odmeny je pritom vecou dohody
zmluvných strán a navrhovateľka splnila dohodnuté podmienky na jej vyplatenie. Následne
v čase, kedy trvali zmluvné záväzky medzi účastníkmi konania došlo 27. júna 2005 aj
k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Námietky odporcu týkajúce sa uvedenia mien sudcov
v predchádzajúcom ( zrušujúcom ) uznesení , vykonaného dokazovania , porušenia práva
na spravodlivý proces a daňových povinností navrhovateľky vyhodnotil z uvedených
dôvodov za neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a podal návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia . Navrhol rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať
pred súdom ( § 237 písm. f/ ) , inú vadu konania a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241
ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. ). Ako prvé namietal samotný právny titul návrhu z hľadiska
vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia a tým zistenia skutkového stavu . Ďalej
namietal, že rozhodnutie krajského súdu je postihnuté inou vadou konania, lebo odvolací súd
sa nevysporiadal zo všetkými odvolacími dôvodmi a prvostupňový súd porušil procesné
zásady občianskeho súdneho procesu - nezachovaním lehoty na prípravu pojednávania , čím
mu odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Tým, že nebolo vykonané
dokazovanie vo veci , ktoré navrhol, z toho potom vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie
veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Navrhovateľka navrhla dovolanie ako aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozsudku zamietnuť a priznať jej ( vyčíslené ) trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) za splnenia podmienky
vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1
O. s. p. ) a že nie sú splnené podmienky na odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie
odporcu nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné
tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Napokon podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež
vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého
stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p.
Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu , vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné.
Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého
by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie odporcu nie je podľa ustanovenia § 238 O. s. p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už
to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou,
či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný , o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania podľa ustanovenia
§ 237 písm. a/, c/ až a g/ O. s. p. odporca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu
nezistil ani dovolací súd.
Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov , dovolací súd sa
osobitne zameral na skúmanie otázky, či nie/ je konanie v danej veci postihnuté vadou
konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“ ) .
Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ako dôvodu
zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ( v danej veci proti
potvrdzujúcemu rozsudku ) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že
v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné , všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,
že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené t. j., že nastali skutočnosti v dôsledku
ktorých vada vznikla ( prejavila sa ) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí
odvolacieho súdu.
Podľa § 115 ods. 2 O. s. p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu , spravidla najmenej päť dní pred dňom, kedy sa má
pojednávanie konať.
Lehota na prípravu účastníka na pojednávanie podľa citovaného ustanovenia má
poriadkový charakter , avšak nemôže byť skrátená natoľko, aby účastník nemal dostatok času
na prípravu na pojednávanie . Ak sa tak stane , mohlo by vzhľadom na ( konkrétne )
okolnosti danej veci ísť o postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť konať pred
súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom treba totiž považovať aj taký stav, keď
účastník nemá možnosť kvalifikovane sa na pojednávanie pripraviť v dôsledku časovej
tiesne. Na druhej strane to neznamená, že v jednoduchej veci , ktorá nevyžaduje náročnejšiu
prípravu na pojednávanie, teda vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci , nemôže byť
lehota skrátená ( viď komentár Občianskeho súdneho poriadku J. a spol. k § 115
).
Odporca v dovolaní namietal porušenie citovaného ustanovenia, t. j., že nebola zachovaná
lehota na prípravu pojednávania , pričom nekonkretizoval, ktoré pojednávanie/ia mal
na mysli. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci boli prvostupňovým súdom nariadené
pojednávania na deň 31. januára 2007 , odročené na 19. marca 2007, odročené
na 7. mája 2007, odročené na 26. septembra 2007, odročené na 16. júla 2007, odročené
na 10. decembra 2007, odročené na 7. apríla 2008 , odročené na neurčito, 15. októbra 2008 ,
odročené na 14. januára 2009, odročené na 20. apríla 2009, odročené na 14. septembra 2009,
odročené na 7. decembra 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok následne zrušený
odvolacím súdom ( čl. 140 spisu ), 14. novembra 2011, odročené na 27. februára 2012,
odročené na 16. mája 2012 , odročené na neurčito, 28. januára 2013, odročené
na 18. februára 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, potvrdený dovolaním napadnutým
rozsudkom krajského súdu . Zo zápisníc o pojednávaní pritom vyplýva konštatovanie, že
bola zachovaná päťdňová lehota ( § 115 ods. 2 O. s. p. ) na prípravu pojednávania,
čo napokon odporca ani v priebehu konania nenamietal.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania ( vrátane svedeckých výpovedí )
dovolací súd uvádza, že podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy ,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , preto starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci . Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne ,
no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p. ( pre úplnosť treba uviesť , že nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri
§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). Aj nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne
zakladať ( len ) tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
( nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol
považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. ,
pretože ním nie je znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania ). Vadu
tejto povahy možno však namietať len v procesne prípustnom dovolaní ( čo nebol daný
prípad ).
Pre úplnosť treba uviesť, že z obsahu zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Košice I
z 28. januára 2013, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia
na 18. februára 2013 vyplýva, že potom , ako právni zástupcovia účastníkov predniesli, že
nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania , súd poučil prítomných právnych
zástupcov účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
Odporca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľom vytýkané skutočnosti
by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v danej veci nešlo ). Nesprávne
právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle
§ 237 písm. f / O. s. p. , lebo ani ( prípadným ) nesprávnym právnym posúdením veci súd
účastníkom konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia ( pozri
napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,
7 Cdo 26/2010 ). Preto dovolací súd ( s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu
dovolacieho konania ) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov nižších stupňov vo vzťahu
k námietkam odporcu z hľadiska správnosti ich právnych záverov .
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporcu nemožno
vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody
prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustní, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti odporcovi , ktorý úspech nemal ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho
konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu z 20. októbra 2014 ( čl. 298
spisu ) t. j. 61, 40 € s režijným paušálom 8, 04 € , spolu 69, 44 € ( § 10 ods. 1, § 16 ods. b
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková