Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/51/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ I. V.,

2/ M. V., obaja bytom V., zastúpení H., proti ţalovanej : L., so sídlom B., zastúpená JUDr.

M. M., advokátom v T., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o trovy konania, vedenej na

Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany samostatným uznesením zo 16. októbra 2012

č. k. -339 zaviazal ţalobcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1 917,71 € do rúk právneho

zástupcu ţalovanej JUDr. M. M. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 5 C 126/2010-

206 zo dňa 21.9.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2012. O náhrade trov konania

rozhodol podľa a a zaviazal ţalobcov 1/, / zaplatiť

v spore úspešnej ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania v sume 1 468,79 €, ktoré

bliţšie špecifikoval v odôvodnení a náhradu trov odvolacieho konania v sume 448,92 €, ktoré

taktieţ bliţšie v odôvodnení špecifikoval.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ uznesením z 31. januára 2013

č. k. -362 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Vyslovil, ţe

ţalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

2

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe nemoţno nepriznať plne

úspešnému účastníkovi náhradu trov konania s odvolaním sa na len na základe

všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Aj napriek

osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ţalobcov, t. j. neúspešných účastníkov

konania a pohnútke, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde ani odvolací súd neposúdil

tieto okolnosti ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné výnimočne

aplikovať ustanovenia

Vzhľadom k tomuto stanovisku posudzoval uţ len jednotlivé trovy konania a ich

výšku vrátane odmeny za zastupovanie, lebo zástupcom bol advokát. Súd prvého stupňa

podrobne výšku priznaných trov konania rozviedol, špecifikoval (súdne poplatky, odmena

a náhrada advokáta za poskytovanie právnych sluţieb) a odôvodnil. Preto sa v plnom rozsahu

stotoţnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a na jeho správne dôvody odkazuje a

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa

V odvolacom konaní nepriznal ţalovanej náhradu trov konania, lebo jej ţiadne

nevznikli a ani si ich neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odôvodňovali ustanovením , teda ţe postupom súdu sa im

odňala moţnosť konať pred súdom a dôvodnosť ustanovením ,

ustanovením , teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a ustanovením , ţe rozhodnutie trpí

tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhli zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Taktieţ navrhli odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia.

Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu

a prístup k súdu zo strany ţalobcov. Odňatie moţnosti konať pred súdom spočíva v tom, ţe

súd sa vôbec nezaoberal opodstatnenosťou trov konania. Súd sa vo svojom odôvodnení

obmedzil len na všeobecné a povrchné konštatovanie a citovanie zákonných ustanovení.

Uvedeným postupom odňal ţalobcom moţnosť na účinnú ochranu ich práv, pričom sa ani len

nenamáhal overiť pravdivosť tvrdení uvedených v odvolaní, o ktorých mal pochybnosti.

Vzhľadom na arbitrárnosť výkladu konajúcich súdov v otázke náhrady trov konania a náhrady

trov právneho zastúpenia došlo v materiálnom zmysle k odňatiu práva na prístup k súdu.

Extrémna arbitrárnosť výkladu spôsobila, ţe právo ţalobcov na obranu opravným

3

prostriedkom bolo iba iluzórne a to viedlo k odňatiu prístupu k súdu a porušeniu práva

ţalobcov podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. V poradí druhým dovolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie

veci, ktorého sa dopustil súd v otázke nároku na náhrady trov právneho zastúpenia. Napriek

tomu, ţe ţalobcovia spoločne uvádzali nielen v podanom odvolaní ale aj samotný ţalobca 1/

na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.5.2012, aby súd v prípade neúspechu ţalobcov

nepriznal ţalovanej náhradu trov konania v zmysle , keďţe sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie, súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami,

na ktoré ţalobca 1/ upriamil pozornosť súdu ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a to

najmä na sociálnu, majetkovú a rodinnú situáciu ţalobcov. Konajúci súd evidentne pri

rozhodovaní o náhrade trov konania odignoroval ich návrh na postup súdu v súlade

s ustanovením , nakoľko sa ani v samotnom odôvodnení k nemu vôbec nevyjadril

a neuviedol, na základe akých dôvodov návrhu ţalobcu 1/ ani sčasti nevyhovel. Pritom je

zrejmé, ţe má ako lex specialis pri splnení podmienok aplikačnú a výkladovú

prioritu pred lex generalis Inou vadou v konaní okresného a krajského súdu,

ktorá má za následok dôvodnosť podaného dovolania je nepreskúmateľnosť napadnutých

rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie oboch rozhodnutí konajúcich súdov. Podľa § 157

ods. 2 má byť odôvodnenie rozhodnutia preskúmateľné. Práve nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí

súdov a ich neadekvátne odôvodnenie nespĺňajúce a ústavné

poţiadavky na preskúmateľnosť súdnych rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia sú v celosti

nepreskúmateľné a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného

súdu SR.

Ţalovaná sa písomne k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení v súlade

s , skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a zistil, ţe tomu tak

nie je.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V zmysle

ods. 3 ale ustanovenia a neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie

o trovách konania. Dovolatelia napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol

o trovách konania. Takéto uznesenie je v zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdili

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je taký nesprávny (procesné ustanovenia porušujúci) postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať

(realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Z obsahu dovolania ţalobcov je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzujú z toho, ţe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo

arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, napadnuté rozhodnutia sú v celosti nepreskúmateľné

a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 (, ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd vo svojom

rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán

6

k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho

rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo

postačujúcu odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo ţalobcovia boli zaviazaní na náhradu trov konania

a z ktorých konkrétnych okolností súd pri tejto úvahe vychádzal.

V súvislosti s námietkou ţalobcov týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového

stavu (najmä pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery ţalobcov) je súdna prax jednotná

v názore, ţe tento prípadný nedostatok by mohol viesť k nesprávnym alebo neúplným

skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezaloţil

by však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia

(viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).

Z obsahu dovolania ţalobcov moţno vyvodiť aj nespokojnosť s právnym posúdením

veci odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov (v danom prípade prípadná nesprávna aplikácia § 142

ods. 1 v spojení s odvolacím súdom) nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky napr. vo veciach sp. zn. , , ,

, , a ).

Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení ),

ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe dovolanie je

v danej právnej veci prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Ţalobcovia neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalovanej ( v spojení s a );

dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová