Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
35a/394982.fe7ff7.pdf
PDF · 157.26 KB
No categories available
2Cdo/51/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 51/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ I. V.,
2/ M. V., obaja bytom V., zastúpení H., proti ţalovanej : L., so sídlom B., zastúpená JUDr.
M. M., advokátom v T., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o trovy konania, vedenej na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5 C 126/2010, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2013 sp. zn. 25 Co 10/2013
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany samostatným uznesením zo 16. októbra 2012
č. k. 5 C 126/2010-339 zaviazal ţalobcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1 917,71 € do rúk právneho
zástupcu ţalovanej JUDr. M. M. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 5 C 126/2010-
206 zo dňa 21.9.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2012. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p. a zaviazal ţalobcov 1/, 2/ zaplatiť
v spore úspešnej ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania v sume 1 468,79 €, ktoré
bliţšie špecifikoval v odôvodnení a náhradu trov odvolacieho konania v sume 448,92 €, ktoré
taktieţ bliţšie v odôvodnení špecifikoval.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ uznesením z 31. januára 2013
č. k. 25 Co 10/2013-362 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Vyslovil, ţe
ţalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe nemoţno nepriznať plne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania s odvolaním sa na § 150 O.s.p. len na základe
všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Aj napriek
osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ţalobcov, t. j. neúspešných účastníkov
konania a pohnútke, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde ani odvolací súd neposúdil
tieto okolnosti ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné výnimočne
aplikovať ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom k tomuto stanovisku posudzoval uţ len jednotlivé trovy konania a ich
výšku vrátane odmeny za zastupovanie, lebo zástupcom bol advokát. Súd prvého stupňa
podrobne výšku priznaných trov konania rozviedol, špecifikoval (súdne poplatky, odmena
a náhrada advokáta za poskytovanie právnych sluţieb) a odôvodnil. Preto sa v plnom rozsahu
stotoţnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a na jeho správne dôvody odkazuje a
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní nepriznal ţalovanej náhradu trov konania, lebo jej ţiadne
nevznikli a ani si ich neuplatnila.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/, ktorého
prípustnosť odôvodňovali ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., teda ţe postupom súdu sa im
odňala moţnosť konať pred súdom a dôvodnosť ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.,
ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ţe rozhodnutie trpí
tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhli zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Taktieţ navrhli odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia.
Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu
a prístup k súdu zo strany ţalobcov. Odňatie moţnosti konať pred súdom spočíva v tom, ţe
súd sa vôbec nezaoberal opodstatnenosťou trov konania. Súd sa vo svojom odôvodnení
obmedzil len na všeobecné a povrchné konštatovanie a citovanie zákonných ustanovení.
Uvedeným postupom odňal ţalobcom moţnosť na účinnú ochranu ich práv, pričom sa ani len
nenamáhal overiť pravdivosť tvrdení uvedených v odvolaní, o ktorých mal pochybnosti.
Vzhľadom na arbitrárnosť výkladu konajúcich súdov v otázke náhrady trov konania a náhrady
trov právneho zastúpenia došlo v materiálnom zmysle k odňatiu práva na prístup k súdu.
Extrémna arbitrárnosť výkladu spôsobila, ţe právo ţalobcov na obranu opravným
prostriedkom bolo iba iluzórne a to viedlo k odňatiu prístupu k súdu a porušeniu práva
ţalobcov podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. V poradí druhým dovolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie
veci, ktorého sa dopustil súd v otázke nároku na náhrady trov právneho zastúpenia. Napriek
tomu, ţe ţalobcovia spoločne uvádzali nielen v podanom odvolaní ale aj samotný ţalobca 1/
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.5.2012, aby súd v prípade neúspechu ţalobcov
nepriznal ţalovanej náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keďţe sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie, súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami,
na ktoré ţalobca 1/ upriamil pozornosť súdu ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a to
najmä na sociálnu, majetkovú a rodinnú situáciu ţalobcov. Konajúci súd evidentne pri
rozhodovaní o náhrade trov konania odignoroval ich návrh na postup súdu v súlade
s ustanovením § 150 O.s.p., nakoľko sa ani v samotnom odôvodnení k nemu vôbec nevyjadril
a neuviedol, na základe akých dôvodov návrhu ţalobcu 1/ ani sčasti nevyhovel. Pritom je
zrejmé, ţe § 150 O.s.p. má ako lex specialis pri splnení podmienok aplikačnú a výkladovú
prioritu pred lex generalis § 142 O.s.p. Inou vadou v konaní okresného a krajského súdu,
ktorá má za následok dôvodnosť podaného dovolania je nepreskúmateľnosť napadnutých
rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie oboch rozhodnutí konajúcich súdov. Podľa § 157
ods. 2 O.s.p. má byť odôvodnenie rozhodnutia preskúmateľné. Práve nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí
súdov a ich neadekvátne odôvodnenie nespĺňajúce § 157 ods. 2 O.s.p. a ústavné
poţiadavky na preskúmateľnosť súdnych rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia sú v celosti
nepreskúmateľné a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného
súdu SR.
Ţalovaná sa písomne k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení v súlade
s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a zistil, ţe tomu tak
nie je.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolatelia napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Ţalobcovia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je taký nesprávny (procesné ustanovenia porušujúci) postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať
(realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Z obsahu dovolania ţalobcov je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzujú z toho, ţe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov zaloţilo
arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, napadnuté rozhodnutia sú v celosti nepreskúmateľné
a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. (§ 167 ods. 2, § 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným
podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd vo svojom
rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán
k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho
rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo
postačujúcu odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď
v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo ţalobcovia boli zaviazaní na náhradu trov konania
a z ktorých konkrétnych okolností súd pri tejto úvahe vychádzal.
V súvislosti s námietkou ţalobcov týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového
stavu (najmä pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery ţalobcov) je súdna prax jednotná
v názore, ţe tento prípadný nedostatok by mohol viesť k nesprávnym alebo neúplným
skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezaloţil
by však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
(viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).
Z obsahu dovolania ţalobcov moţno vyvodiť aj nespokojnosť s právnym posúdením
veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované
za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov (v danom prípade prípadná nesprávna aplikácia § 142
ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom) nezakladá procesnú vadu konania
v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky napr. vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,
4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 49/2012).
Iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 237 O.s.p.),
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
majúcu za následok prípustnosť dovolania, a je preto významná len v prípade, ţe dovolanie je
v danej právnej veci prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovení
§ 237 a § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Ţalobcovia neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania
vzniklo ţalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.);
dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová