Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/76/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina

Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 10. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného O. J. pre zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného,

podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. T., advokátky v Rimavskej Sobote, proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. novembra 2013, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. J. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 29. apríla 2010, sp. zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta 2010, sp. zn.

bol O. J. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. d/ Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1. dňa 03. decembra 2008 asi o 21.30 hod. v R., na chodníku blízkosti vchodu

do Pizzérie, v podnapitom stave, zozadu sotil do pleca L. B., nar. XY, ktorý je pohybovo

postihnutý, v dôsledku čoho spadol na zem, kde zo zadného vrecka nohavíc mu vytrhol

a odcudzil koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz,

preukaz zdravotnej poisťovne a 3 340 Sk, pričom mu poškodil husle, na ktorých sa mu

zlomil držiak, čím spôsobil L. B. odcudzením peňaženky škodu vo výške 116,18 eur

a poškodením huslí škodu vo výške 33,19 eur,

2. dňa 03. júna 2008 asi o 19.00 hod. v R., pri práčovni, vytrhol J. H. z ruky mobilný

telefón zn. Sony Ericsson T630 a ušiel s ním preč, čím spôsobil J. H. škodu vo výške nie

menej ako 82,98 eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným

rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z 10. januára 2008, sp. zn.

odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody

v trvaní 8 (osem) mesiacov podmienečne na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov

a súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38

ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

11 (jedenásť) rokov nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa obvinený bol povinný uhradiť poškodenému L. B., nar.

XY, bytom R., škodu vo výške 149,37 eur a poškodenej J. H., nar. XY, bytom R., škodu

vo výške 66,38 eur.

Podľa súd poškodených L. B. a J. H. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota na základe žiadosti O. J. z 30. mája

2013, sp. zn. bola obvinenému na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. povolená obnova konania

vo výroku o treste.

Súd podľa z dôvodov zároveň rozhodol

o jeho vzatí do väzby.

V novom konaní po povolení obnovy konania Okresný súd Rimavská Sobota

rozsudkom z 5. septembra 2013, sp. zn. rozhodol o uložení trestu O. J.

bez aplikácie asperačnej zásady tak, že mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37

písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia

slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou.

Podľa obvinený bol zaviazaný uhradiť poškodenému L. B., nar.

XY, bytom R., škodu vo výške 149,37 eur a poškodenej J. H., nar. XY, bytom R., škodu

vo výške 66,38 eur.

Podľa súd poškodených L. B., nar. XY, bytom R. a J. H., nar.

XY, bytom R., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 26. novembra 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o ochrannom protialkoholickom liečení

a o náhrade škody zrušil. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nedotknutý, teda

aj uložený trest odňatia slobody ponechal nedotknutý.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu dňa 24. apríla 2014 podal dovolanie sčasti

prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. T. a sčasti samostatne obvinený O. J. z dôvodov

uvedených v

V podstate konštatoval, že napadnutý rozsudok je v rozpore s hmotnoprávnymi

ustanoveniami , keďže pri svojom rozhodovaní krajský súd nezistil žiadne

poľahčujúce okolnosti.

Poukázal na skutočnosť, že sa priznal, svoje konanie úprimne oľutoval a plne

spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Doviedol policajtov na miesto,

kde odhodil peňaženku a táto skutočnosť mala pre objasnenie skutku zásadný význam.

Bez jeho dobrovoľnej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní by skutok pod bodom

1/ nebol do dnešného dňa objasnený. Dokonca sa na pojednávaní na Okresnom súde

v Rimavskej Sobote priznal, že na záberoch z bezpečnostnej kamery bol on, a to napriek tomu,

že z uvedených záberov toto nebolo vôbec zrejmé.

Upriamil pozornosť aj na to, že okresný súd v pôvodnom rozsudku z 3. septembra

2009, sp. zn. kedy bol za tie isté skutky odsúdený len za krádež a bol

mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne, prihliadol na jeho

priznanie ako na poľahčujúcu okolnosť. Svoje konanie oľutoval a napomáhal pri objasňovaní

tejto trestnej činnosti.

Podľa jeho názoru sa Krajský súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní

nezaoberal poľahčujúcimi okolnosťami tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 36 písm. l/ a § 36

písm. n/ Tr. zák. a na tieto neprihliadal.

Preto považuje uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov a šesť

mesiacov nepodmienečne za neprimerane prísny, ktorý nespĺňa prevýchovný účel.

Na záver obvinený O. J. namietol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. bolo dňa 30. mája 2013 rozhodnuté bez odkladu o jeho vzatí

do väzby. On však z výkonu trestu, ktorý v tejto veci vykonával, nebol preradený do výkonu

väzby, napriek tomu, že sa tak malo stať. Až uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota

z 27. júna 2013, sp. zn. bolo rozhodnuté o jeho prepustení z väzby v ktorej

ale nikdy nebol, po celý čas bol vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Banská Bystrica – Kráľová, a bolo rozhodnuté o jeho preradení do výkonu trestu.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. Podľa rozsudkom vyslovil, že Krajský súd v Banskej Bystrici

pri svojom rozhodovaní vo veci sp. zn. z 26. novembra 2013, kedy

rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 5. septembra 2013, sp. zn.

vo výroku o treste potvrdil, postupoval nezákonne, keďže sa pri svojom

rozhodovaní nezaoberal poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v ustanovení § 36

písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a na tieto neprihliadal.

2. Podľa zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 26. novembra 2013, sp. zn. a zrušil zároveň aj rozsudok Okresného

súdu Rimavská Sobota z 5. septembra 2013, sp. zn. .

3. Podľa prikázal Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a vo veci rozhodnúť.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote a poškodeným.

Prokurátor sa vo svojom písomnom vyjadrení s právnym názorom obvineného

nestotožnil, pretože za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je ustanovený

trest odňatia slobody v trvaní 7 až 12 rokov, pričom O. J. bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, to znamená, že bol uložený zhruba

v polovici trestnej sadzby stanovenej zákonom. Pritom treba vziať do úvahy, že O. J.

bol 8-krát súdne trestaný, čiže ide o recidivistu, ktorému vzhľadom na počet odsúdení,

by už nemal byť uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Nie je

pritom pravdou, že sa obvinený v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku pod bodom

1/ rozsudku. Priznal sa len k tomu, že poškodenému L. B. zo zadného vrecka nohavíc

vytiahol peňaženku, pričom popieral použitie predchádzajúceho násilia. Okolnosť, že

bol zachytený v kritickej dobe kamerovým systémom priznal až pod ťarchou dôkazov. Pokiaľ

ide o druhý skutok, tento počas celého trestného konania popieral. Na záver poukázal na to, že

zohľadnenie poľahčujúcich okolností, by nemalo byť samo o sebe dôvodom dovolania

v zmysle Z týchto dôvodov navrhol dovolanie obvineného odmietnuť.

Poškodení L. B. a J. H. sa k podanému dovolaniu obvineného nevyjadrili.

Po tomto postupe a vrátení veci prvostupňovému súdu na doplnenie dovolania

bolo dovolanie obvineného predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku

je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v až , ako aj obsahové náležitosti

( ).

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietaný dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade

naplnený nebol a preto je potrebné dovolanie odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382

písm. c/

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Vo veciach, v ktorých došlo na podklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. k obnove konania môže ísť

len o preskúmanie dovolania z dovolacieho dôvodu podľa písm. h/ ,

teda, že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej sadzby alebo bol uložený taký druh

trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa písm. i/ možno výrok

o treste preskúmať len z hľadiska nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Tým je daný rámec prieskumného konania v predmetnej trestnej veci.

Obvinený ako dovolací dôvod uviedol písm. i/ ods. 1 a namietal, že súd

prvého stupňa i odvolací súd nepoužili pri rozhodovaní o treste poľahčujúce okolnosti

podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák.

Podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Na túto poľahčujúcu okolnosť možno prihliadnuť a hodnotiť ju v prospech

obvineného len vtedy, ak jeho priznanie sa nie je formálne, svedčí o jeho snahe po náprave

a nesmie sa stať pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov.

V posudzovanej veci sa obvinený k spáchaniu trestného činu lúpeže nepriznal.

Tak ako na to správne poukázal odvolací súd i prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu priznal

iba odcudzenie peňaženky poškodenému L. B.. Popieral použitie násilia ako zákonného znaku

zločinu lúpeže.

Za toho stavu nemožno na takéto čiastočné priznanie prihliadať ako na poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák.

Podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podobne je to s uplatnením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.

Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného

konania napomáhal príslušným orgánom najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú

činnosť. Na tomto mieste preto nepostačuje, ako sa to stalo v tomto prípade, že obvinený

ukázal policajtom, kde odhodil peňaženku. V tom čase sa totiž obhajoval, že svoj skutok

nevykonal násilím.

Táto okolnosť však nemôže mať pre objasnenie skutku zásadný význam. Zásadný

význam pre trestné konanie má totiž dokazovanie, ktoré sa vykonáva tak ako v tomto

prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Treba ďalej uviesť, že obvinený sa konkrétne k spáchaniu zločinu lúpeže nepriznal.

Nepriznal sa nikdy ani k spáchaniu skutku v bode 2/ rozsudku. Treba trvať na tom, že

ak sa ukladá obvinenému trest za viac trestných činov, možno uznať poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v ustanovení len vtedy, ak páchateľ priznal a úprimne

oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest.

Treba ešte dodať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

prejednával dovolanie obvineného O. J., pričom uznesením z 18. mája 2011

ho odmietol. Dovolanie smerovalo proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. augusta 2010, sp. zn. . Týkalo sa výrokov o vine, a bol uplatnený dovolací

dôvod v zmysle ale taktiež nevzatia do úvahy poľahčujúcich

okolností v zmysle ,

Na záver najvyšší súd poukazuje na to, že po rozhodnutí okresného súdu o povolení

obnovy konania bol obvinenému O. J. uložený primeraný trest odňatia slobody, ktorý výrok

aj odvolací súd správne ponechal nedotknutý.

Obvinený bol 30. mája 2013 na príkaz súdu prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody a dodaný do väzby. Po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku bol správne

nariadený zvyšok trestu.

Napokon pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa rozhodovania o väzbe

v predmetnej veci, i keď to nespadá pod dovolací dôvod podľa ,

považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že rozhodnutie o väzbe po povolení obnovy

konania zodpovedalo stavu veci a zákonu.

Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade dovolacie dôvody uplatnené obvineným

O. J. neboli naplnené, najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. marca 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová