Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_112T-7-2026.pdf
PDF · 117.77 KB
Case nature
Area
Subarea
112T/7/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Nikoletou Uhlíkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale E., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na 138 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2026 v Piešťanoch, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale E., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 27. augusta 2025 v presne nezistenom čase približne od 19:45 h do 20:15 h v meste Trnava na Nobelovej ulici pred bytovým domom číslo 7, potom ako taxikár-poškodený F. G. priviezol obžalovaného spoločne s ďalšou osobou H. I. motorovým vozidlom taxislužby Red zn. Opel červenej farby evidenčného čísla I. na uvedenú adresu, kde vystúpil H. I. a poškodený počas čakania na neho zistil, že tento zákazník mu zobral jeho súkromný mobilný telefón, v dôsledku čoho poškodený pred obžalovaným výslovne prejavil zámer so služobným mobilným telefónom privolať políciu a oznámiť krádež, ako obaja stáli vonku pri otvorených dverách na ľavej strane odstaveného vozidla taxislužby, obžalovaný A. B. v snahe zabrániť privolaniu policajnej hliadky vytiahol zo svojho oblečenia vrecka nohavíc vyklápací-otvárací nôž s čiastočne hnedou rukoväťou a dĺžkou čepele 10 až 12 cm, otvoril ho a držal v pravej ruke najskôr pred tvárou poškodeného na vzdialenosť asi pol metra, následne obžalovaný pristúpil ešte bližšie k F. G. a priložil mu ostrú hranu čepele noža k oblasti brucha a súčasne zvýšeným dôrazným hlasom prikázal poškodenému, aby si sadol naspäť do vozidla v spojení s verbálnou vyhrážkou, že ho inak rozpára a dopichá, pričom poškodený F. G. sa následkom takto vyvolaného strachu a obavy o svoj vlastný život a zdravie ako aj o život a zdravie svojej priateľky, ktorá sa s ním taktiež nachádzala na mieste a sedela na zadných sedadlách v taxíku, podrobil príkazu a pod hrozbou použitia noža nastúpil do vozidla na miesto vodiča, a podľa následných pokynov obžalovaného odviezol na adresu H. J. X K. L.,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
č í m s p á ch a l
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na 138 písmeno a Trestného zákona
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci: vreckový vyklápací nožík s hnedou rukoväťou s čepeľou 10 -12 cm.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, I. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16. 02. 2026 na Okresný súd Trnava podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku pod č. 2 Pv 365/25/2207-49 obžalobu na obžalovaného A. B. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na 138 písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci dňa 22.05.2026 súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný, po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa so svojím obhajcom po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv 365/25/2207-49. Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2026 vykonal dokazovanie čítaním častí listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to výpisu z centrálnej evidencie priestupkov, odpisu registra trestov obžalovaného, lustráciu v databáze súdov a Generálnej prokuratúry SR, obžalobu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 37T/7/2026 z č. l. 322, trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/43/2025 zo dňa 17.07.2025 z č. l. 204. K výroku o treste prepadnutia veci súd podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku per analogiam k § 269 Trestného poriadku oboznámil fotodokumentáciu zaisteného sklápacieho nožíka z č.l. 169 – 170 vyšetrovacieho spisu a zápisnicu o prevzatí zaistenej veci z č.l. 167 a podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku bola čítaná zápisnica o výsluchu svedka M. K. z č. l. 136-139. Z odpisu registra trestov zo dňa 22.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný má v odpise registra trestov 25 záznamov, bol dvadsaťpäťkrát súdne trestaný. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 22.05.2026 vyplynulo, že obžalovaný spáchal celkom 28 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti majetku, občianskemu spolunažívaniu. Z lustrácie ZVJS
vyplynulo, že obžalovaný je od 27.08.2025 vo väzbe v tejto trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov. Z lustrácie v databáze súdov a Generálnej prokuratúry SR bolo zistené, že sa voči obžalovanému aktuálne vedie trestné konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 37T/7/2026, ktoré však ešte nebolo právoplatne skončené.
K možnosti ukladania súhrnného trestu súd uvádza, že tento v prejednávanej trestnej veci neprichádzal do úvahy, pretože súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Skorší odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin páchateľa musí byť právoplatný. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Ak obvinený spáchal ďalší trestný čin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, hoci bol tento rozsudok v neskoršom konaní zrušený a v rovnakej veci bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému teda spáchanie ďalšieho trestného činu predchádzalo, nepôjde o súbeh trestných činov, ale o recidívu, a preto uloženie súhrnného trestu je vylúčené. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak bol skorší trest uložený trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, za podmienok podľa § 42 Trestného zákona sa musí uložiť súhrnný trest. Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje obvineného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, než mu bol trestný rozkaz doručený. Pritom nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože jeho doručenie má účinky vyhlásenia doručeného rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil obžalobu podanú na Okresný súd Nitra pod sp. zn. 37T/7/2026 a zistil, že v zmysle obžaloby sa mal obžalovaný tam uvedených skutkov dopustiť dňa 03.03.2025, 25.05.2025, 01.06.2025, 13.07.2025, 20.07.2025, 20.07.2025, 26.07.2025, pričom sa mal dopustiť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd Nitra rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.03.2026, pričom vec nie je právoplatne skončená, keďže bolo podané odolanie voči tomuto rozsudku. Z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/43/2025 zo dňa 17.07.2025, právoplatný toho istého dňa vyplýva, že obžalovaný sa dňa 15.07.2025 dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. e ) Trestného zákona k § 20 Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že, ak by aj bola vec právoplatne skončená, neboli by splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu a do úvahy neprichádza ani uloženie spoločného úhrnného trestu, keďže stíhaný skutok nie je v súbehu s týmto pokračovacím prečinom krádeže, keďže súbeh pretína odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/43/2025 zo dňa 17.07.2025, právoplatný toho istého dňa. Na základe takto vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať trest samostatný.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 33a ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
V danom prípade teda bolo potrebné ukladať obžalovanému trest stíhaného trestného činu klasifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na 138 písmeno a) Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 4 rokov do 10 rokov. Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, d) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.
Podľa § 138 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, e) vlámaním, f) ľsťou, g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, i) organizovanou skupinou, alebo j) na viacerých osobách.
Súd skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona ustálil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 m) Trestného zákona.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; pričom súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, okresný súd vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, pretože súd žiadnu aktívnu významnú spoluprácu obžalovaného nevzhliadol a s jej aplikáciou sa nestotožňuje. Priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie pritom už má obžalovaný zohľadnené aplikáciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti si vyžaduje aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov činných v trestnom konaní. V zmysle uvedeného nie je možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho spisu) nevyplýva, akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej činnosti, aby mu mala byť priznaná i táto poľahčujúca okolnosť. Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 6Tdo/41/2017). Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ v priebehu trestného konania napomáhal príslušným orgánom najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť. Táto okolnosť však nemôže mať pre objasnenie skutku zásadný význam. Zásadný význam pre trestné konanie má totiž dokazovanie, ktoré sa vykonáva tak ako v tomto prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Tdo/76/2014). Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods.10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh určitej (faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti).“ Z citovaných častí tohto stanoviska je zrejmé, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nie je možné priznať automaticky spolu s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona len na základe samotného priznania sa obvineného. Na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je tak potrebná určitá aktívna účasť a napomáhanie obvineného orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti. (v danej súvislosti viď. uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Tdo/77/2017).
Okresný súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený; pričom súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Obžalovaný bol doposiaľ 25 krát súdne trestaný. U obžalovaného nejde o ojedinelý exces z inak riadne vedeného života, nakoľko z odpisu registra trestov vyplýva, že sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, preto je namieste prihliadnuť aj na jeho predchádzajúce odsúdenia v rámci skúmania existencie priťažujúcich okolností.
Majúc na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, súd mohol uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, k čomu aj pristúpil, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom prihliadol na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho úprimnú ľútosť prejavenú aj na hlavnom pojednávaní. Súd neznižoval trest o celú jednu tretinu pod zákonnú dolnú hranicu s poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti obžalovaným vyplývajúcej z odpisu registra trestov. Obžalovaným na hlavnom pojednávaní učinené vyhlásenie o vine, súdom prijaté, bolo z hľadiska ďalšieho postupu významné, keďže v rozsahu jeho neodvolateľného priznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo rozhodovanie v tejto trestnej veci. Dôvody na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňujúce mimoriadne znížiť trest, súd v danom prípade nezistil.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Na základe uvedeného súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorý trest mu uložil ako trest nepodmienečný. V tomto kontexte súd zohľadnil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol odsúdený opakovane, pričom pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti bol obžalovaný opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda stíhaný trestný čin nie je náhodným vybočením z inak riadneho vedenia života. Z odpisu registra trestov tiež vyplýva, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Ak ani predchádzajúce nepodmienečné tresty nepôsobili na obžalovaného “formatívne“, nebola iná možnosť ako opätovne ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade obžalovaného teda neboli splnené podmienky ani na uloženie žiadneho alternatívneho trestu. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno v prípade obžalovaného považovať za primeraný žiadny iný trest ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považoval súd uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému za nedostatočné a neprimerane mierne. Naopak podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v
primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takto uložený trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, a súčasne trest odňatia slobody, ktorý súd uložil obžalovanému, je trestom primeraným (v zmysle § 33a Trestného zákona) a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život. Súd aplikujúc § 39 ods. 5 Trestného zákona obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, majúc za to, že takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov zohľadňujúc tak závažnosť spáchaného zločinu, okolnosti prípadu aj osobné pomery páchateľa, ako aj ochranný, resocializačný a preventívny účel trestu. Súd poznamenáva, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby, ale i charakteru trestného činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. So zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného nemožno mať dôvodne za to, že by jeho náprava bola lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto miernejšom ústave už trest vykonával. Súd má za to, že pobyt v tomto stupni stráženia by nepôsobil na obžalovaného dostatočne prevýchovne.
Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, konkrétne noža, ktorým obžalovaný spáchal stíhaný skutok, z dôvodu uvedeného v § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a rozhodol o prepadnutí tohto noža (bližšie identifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia) ako veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, keďže na taký postup boli splnené zákonné podmienky. Súd poukazuje na skutočnosť, že zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci z č.l. 167 vyplýva, že predmetný nôž bol zaistení v zmysle § 22 zákona č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore. Zo zápisnice o výsluchu svedka M. K. z č. l. 136-139, príslušníka PMJ Trnava vyplýva, že bolo využité oprávnenie podľa § 22 zákona o policajnom zbore, presvedčiť sa, či má pri sebe zbraň. Obžalovaný bol vyzvaný, či má pri sebe zbraň, svedok si nie je istý, či obžalovaný sám dobrovoľne odovzdal zbraň, ktorú mal pri sebe alebo či mu ho zobral kolega. Na základe uvedeného vzhľadom na skutočnosť, že vec bola zaistená podľa osobitného zákona, slúžila na účely dokazovania a bola prevzatá do konania, súd rozhodol o jej prepadnutí v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad môže súd uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo páchateľovi zločinu, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Súd tento výrok odôvodňuje dlhodobou a opakovanou úmyselnou, prevažne majetkovou trestnou činnosťou obžalovaného a uložením nepodmienečného trestu v tejto veci. Súd konštatuje, že vzhľadom na recidívu a zlyhávanie predchádzajúcich trestov je záver o potrebe následnej kontroly správania po výkone trestu (tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy) plne odôvodnený. Uloženie ochranného dohľadu v trvaní jeden rok súd považuje vecne primerané a zákonné.
Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia obžalovaného a možnosti nápravy svedčia pre záver, že súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody zohľadňuje všetky zásady pre ukladanie trestov, pričom súd považuje uložený trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a individualizovaný na osobu obžalovaného tak, aby zabezpečil jeho následnú nápravu.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody vo výške 1500,00 Eur, súd konštatuje, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný spôsobil škodu, ani akým spôsobom a v akom rozsahu, t.j. nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi skutkom a spôsobenou škodou. Vzhľadom na uvedené, vykonávanie dokazovania ohľadne preukazovania oprávnenosti nároku a výšky uplatneného nároku na náhradu škody by bolo nad rámec potrieb trestného konania a neúmerne by ho predlžovalo. Z tohto dôvodu súd poškodeného F. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Trnava. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.