Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/363/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky P. R., bývajúcej

vo S., zastúpenej JUDr. K. Prochotským, advokátom v P., proti odporcovi P., so sídlom

v P., IČO: X., zastúpenému JUDr. A. P., advokátom v K., o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo 14. mája 2014 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania vo výške

99,33 € na účet JUDr. A. P. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom zo 6. novembra 2013 č. k. -237 návrh

zamietol a navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 1 381,13 €,

z toho sumu 319,50 € za súdne poplatky a sumu 1 061,63 € za trovy právneho zastúpenia,

všetko právnemu zástupcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

poukázal na záver odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci

rozsudok súdu prvého stupňa týkajúci sa vyhodnotenia vykonaného dokazovania, ktorý

opieral o skutočnosti, ţe v priebehu konania nebolo spochybnené ani vyvrátené, aby vtedajší

predseda predstavenstva odporcu zverejnil článok v týţdenníku P., ktorý je uvedený vo

výroku rozsudku prvostupňového súdu s citáciou : „ţiaľ v uvedenom prípade zlyhal ľudský

faktor a šéfredaktor novín zverejnil to, čo v týchto novinách nemalo byť zverejnené“.

Ďalej z odôvodnenia uznesenia krajského súdu citoval, ţe ako vyplýva z obsahu spisu, je

nepochybné, ţe v článku uverejnenom v týţdenníku P. 8. februára 2011 nebolo zverejnené

meno a priezvisko navrhovateľky. Obsahom sporného článku bolo ospravedlnenie sa

2

čitateľom a tým, ktorí boli uverejnením článku „Aké je to svedomie“ na svojich právach

dotknutí. Obsahom článku neboli ţiadne nepravdivé tvrdenia o navrhovateľke. Podľa názoru

krajského súdu relevantným sa zdá byť preto potreba hodnotiť celý sporný článok (vo

forme publicistického úkonu) v kontexte a nemoţno posudzovať len jednotlivo vytrhnutý

výrok, alebo vetu : „ţiaľ v uvedenom prípade zlyhal ľudský faktor a šéfredaktor novín

zverejnil to, čo v týchto novinách nemalo byť zverejnené“. V tomto smere sa javí byť

dôleţitým pre úvahu o legitímnom zverejnení článku aj skúmanie motívu jeho zverejnenia.

Ak by súd prvého stupňa hodnotil sporný článok komplexne a nezameral by sa len na jednu

vetu vytrhnutú z kontextu článku, musel by dôjsť k záveru, ţe obsahom sporného článku bol

cieľ vydavateľa ospravedlniť sa svojim čitateľom a tým, ktorí boli obsahom článku „Aké je to

svedomie?“, ako aj obsahom nasledujúcej reakcie na tento článok, dotknutí. JUDr. Š. B., autor

sporného článku, vo svojej svedeckej výpovedi (na pojednávaní 6. novembra 2013) uviedol,

ţe zámerom článku nebolo poškodiť šéfredaktorku, ale cieľom článku bolo ospravedlniť sa

cirkvi a osobám, ktoré boli menované v tomto článku a zároveň aj širokej čitateľskej

verejnosti. Uzavrel, ţe ako je zrejmé z citovaného záveru odvolacieho súdu, sporný

článok nesledoval to, aby zasiahol do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky, ale bol

zameraný na to, aby došlo k ospravedlneniu sa svojim čitateľom, ktorí boli obsahom tohto

článku dotknutí. Ďalej v odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa citoval zákonné

ustanovenia, ktoré na danú vec aplikoval, špecifikoval dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané

a na základe ktorých (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu) dospel k záveru, ţe

neboli splnené podmienky pre konštatovanie, ţe došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti

navrhovateľky (zrejme omylom uvedené ţalovanej). O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 v spojení s

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 14. mája 2014

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (ako aj uznesenie

z 3. decembra 2013 o trovách štátu) a navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,33 € na účet jeho právneho zástupcu do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 11

a nasl. ). Z týchto dôvodov odvolací súd povaţoval odvolanie

navrhovateľky za nedôvodné. Uviedol, ţe bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní

preukázané, ţe navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu, u ktorého vykonávala funkciu

šéfredaktorky týţdenníka P.. Dňa 21. februára 2011 bola členskou schôdzou ako najvyšším

orgánom vydavateľského druţstva odvolaná z tejto funkcie a bola zaradená do funkcie

redaktorky. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil 31. augusta 2011 a

navrhovateľka sa od 1. septembra 2011 stala šéfredaktorkou P., ktorého je spolumajiteľkou.

V týţdenníku P. bol 11. januára 2011 uverejnený článok pod názvom „Aké je to svedomie?“,

ktorého obsahom bola kritika katolíckej cirkvi a katolíckych kňazov. Uvedený článok bol

článkom prispievateľa, občana z regiónu P., ktorý takýmto spôsobom vyjadril svoj

názor a postoj k činnosti katolíckej cirkvi. Tento článok vyvolal u čitateľskej verejnosti

rozsiahlu čitateľskú diskusiu. V dňoch 18. januára a 25. januára 2011 boli v P. uverejnené

články, ktoré vyjadrovali súhlasné alebo odmietavé stanovisko k článku s názvom „Aké je to

svedomie?“. Uverejnené články sa zaoberali problémami duchovných cirkví a sú v nich

zverejnené rozdielne názory pisateľov na prácu, činnosť, postavenie a význam cirkví. Po

uverejnení týchto článkov vznikla zlá klíma v podtatranskom regióne, preto 31. januára 2011

sa konalo zasadnutie Predstavenstva odporcu a jeho kontrolnej komisie. Na tomto bol prijatý

návrh na zverejnenie ospravedlnenia predsedom Predstavenstva v týţdenníku P., ktorý

preto 8. februára 2011 uverejnil článok so špecifikovaným textom, t. j. „inkriminovaný

článok“. Navrhovateľka tvrdí, ţe jeho publikovaním odporca zasiahol do jej chránených

práv, jej profesijná česť bola týmto článkom narušená, lebo zverejnením textu „ţiaľ

v uvedenom prípade zlyhal ľudský faktor a šéfredaktor novín zverejnil to, čo v novinách

nemalo byť zverejnené“, svojou všeobecnosťou, neurčitosťou, nejasnosťou a jednoznačným

odsúdením zlyhavšieho faktora – šéfredaktora novín, vzbudil v širokej verejnosti dojem

(najmä u profesijných kolegov navrhovateľky), ţe sa dopustila závaţného konania

nezlučiteľného s etikou novinára. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne

vyplýva, ţe inkriminovaný článok bol uverejnený ako ospravedlnenie sa za zverejnený

autorský príspevok „Aké je to svedomie?“ a následne zverejnené príspevky k tomuto článku,

obsahom ktorých bola citlivá tematika – pomery v katolíckej cirkvi. Ak navrhovateľka

opätovne v odvolaní hodnotí inkriminovaný článok s poukazom na vytrhnutú vetu z kontextu:

„Ţiaľ v uvedenom prípade zlyhal ľudský faktor a šéfredaktor novín zverejnil to, čo v týchto

novinách nemalo byť zverejnené“ uvedené obsahuje konštatovanie odporcu, ţe šéfredaktor

pri uverejňovaní inkriminovaného článku v regionálnom týţdenníku s tak citlivou témou ako

je kritika cirkvi musí predvídať moţné následky publikovaného článku, nakoľko je osobou,

ktorá má posledné slovo pri rozhodovaní o tom, čo bude v týţdenníku zverejnené. Tento

článok (zverejnené ospravedlnenie) v ţiadnom prípade nesledoval osočovanie, ohováranie,

škandalizáciu navrhovateľky a nijako nemohol zníţiť jej profesijnú a občiansku dôstojnosť.

Jeho účelom a motívom bolo (vychádzajúc z kontextu celého článku) objektívne zhodnotiť, ţe

články s takouto citlivou problematikou vyjadrujúce názory a postoje k činnosti katolíckej

cirkvi a duchovných, ktoré vyvolávajú u čitateľov protichodné názory, nemali byť

zverejňované a publikované v regionálnej tlači. Preto podľa názoru odvolacieho súdu

inkriminovaný článok nebol spôsobilý neprimerane zasiahnuť do osobnej integrity

navrhovateľky a nebola ním nijako zníţená jej profesijná a občianska dôstojnosť. Nebolo

preukázané, ţe by článok poškodil navrhovateľku v jej profesijnom ţivote. V tejto súvislosti

poukázal na skutočnosti vyplývajúce z výpovedí uvedených svedkov. Všetci navrhovateľku

povaţovali za odborne vysoko zdatnú novinárku a uvedenému svedčí, ţe navrhovateľke bol

za rok 2011 udelený čestný titul – Humanista roka (udeľuje sa za výnimočné počiny a

aktivity pri šírení, presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku.

Námietku o nesprávne zhodnotenom skutkovom stave a nesprávnom právnom závere

vyhodnotil preto za nedôvodnú. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázala na genézu a spôsob rozhodovania

v predmetnej veci súdmi niţších stupňov, namietala, ţe odvolací súd pri rozhodovaní

a dokazovaní pristupoval k dôkazom ňou navrhovaným jednostranne, vysvetľoval ich účelovo

a protirečivo vo vzťahu k ostatným častiam odôvodnenia rozhodnutia, takţe nie je logickým

v súlade s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej. Zaťaţil tak svoje rozhodnutie

vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

Podľa jej názoru je rozsudok krajského súdu v rozpore s princípmi právnej istoty a porušuje

jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa SR a ods. Dohovoru.

Mala za to, ţe dovolanie má byť v tomto prípade prípustné podľa aj preto, lebo

konanie vychádzalo z nesprávneho právneho postupu súdu, ktorý bol v rozpore so základnými

procesnými princípmi súdneho konania a to vzťahu k vykonanému dokazovaniu. V ďalšom

texte podrobne rozobrala svoj právny názor na predmetnú vec a na to, ako mali súdy vo veci

postupovať aj z hľadiska vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia a správneho právneho

posúdenia veci.

Odporca navrhol dovolanie ako neprípustné zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky

nie je prípustné. Nezistil ani splnenie podmienok pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia v súlade s

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním navrhovateľky nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je podľa ustanovenia § 238

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

navrhovateľka nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani

dovolací súd.

Námietka navrhovateľky o nesprávnom prístupe súdov niţších stupňov k dokazovaniu

nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo

predstáv navrhovateľky nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať pred

súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť

nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993

a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového

stavu veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania navrhovateľky je zrejmá jej námietka, ţe súdy nesprávne

vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré

sú vymedzené v ustanovení aţ c/ Pre tento záver svedčí

i ustanovenie , veda druhá , ktoré ustanovuje, ţe dovolací súd

nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si

súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133,

, ). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové

závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môţe vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci o dovolaní

nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní

o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať

( veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať dokazovanie, tak

nemôţe iba na základe súdnych spisov, preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom,

lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením

alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

Navrhovateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam navrhovateľky

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľky

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani

dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu

priznal ich náhradu za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu zo 14. augusta

2014, č. l. 319) v sume 99,33 €, t. j. 91,29 € – tarifná odmena za spísanie vyjadrenia, 8,04 € –

reţijný paušál (, vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2015

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová