Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/343/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. S., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou v K., proti ţalovaným 1/ H. H., bývajúcej v L.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou E.P.E., so sídlom v P., v mene a na účet ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. E. P., 2/ M., so sídlom v K., IČO : X., zastúpenej JUDr. I.

H., advokátom v K., 3/ E., so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva

a o určenie neplatnosti zmlúv, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. marca

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná nahradiť trovy dovolacieho konania ţalovanej 1/ vo výške

83,89 € na účet E. P. a ţalovanej 2/ vo výške 83,89 € na účet JUDr. I. H. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. júna 2013 č. k. -136 konanie

v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôţičke č. Z. z 10. apríla 2007 uzavretej medzi

ţalobkyňou a ţalovanou 3/, o určenie neplatnosti zmluvy o pôţičke č. Z. z 15. augusta 2007

uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovanou 3/ a o určenie neplatnosti leasingovej zmluvy

č. L. z 13. novembra 2007 uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovanou 2/ zastavil (§ 96

ods. 1 aţ 3 ). Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. Ţalobkyni náhradu trov konania

nepriznal a uloţil jej povinnosť nahradiť ţalovanej 1/ trovy konania vo výške 303,67 €

a ţalovanej 2/ trovy konania vo výške 316,44 € na účet právnych zástupcov, všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa 10. apríla 2007

uzatvorila so ţalovanou 3/ zmluvu o pôţičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôţičky vo

výške 6 472,81 €, pričom ročný úrok predstavoval 39 % a RPMN bola stanovená na 46,69 %.

2

Ako vyplýva z čl. 3 zmluvy, pôţička bola poskytnutá po zabezpečení záväzku prevodom

práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Dňa 15. augusta 2007 ţalobkyňa uzatvorila so ţalovanou

3/ ďalšiu zmluvu o pôţičke, predmetom ktorej bola pôţička vo výške 2 323,57 €, pričom

ročný úrok predstavoval 33,6 % a RPMN bola stanovená na 39,19 %. Pôţička bola

poskytnutá po zabezpečení záväzku prevodom práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

Medzi ţalobkyňou ako dlţníčkou a ţalovanou 3/ ako veriteľom bola 27. apríla 2007 uzavretá

zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva na zabezpečenie splnenia záväzku, ktorý

vznikol ţalobkyni na základe zmluvy o pôţičke z 10. apríla 2007 na dobu určitú do 10. apríla

2010 vo výške 150 000 Sk, zabezpečovacím prevodom práva k predmetným

nehnuteľnostiam. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 30. apríla 2007 a ako dočasný

vlastník bytu č. 20 na 4. poschodí obytného domu L. so súp. č. X. na parcele č. X. bola

zapísaná ţalovaná 3/. Podľa potvrdenia o ukončení zmlúv o pôţičke z 13. novembra 2007

ţalobkyňa uhradila dlh voči ţalovanej 3/ splatením istiny a príslušenstva, ţalovaná 3/

vystavila príjmové pokladničné doklady (13. novembra 2007) o prijatí súm 18 319 Sk,

5 684 Sk, 22 704 Sk, 8 263 Sk, 68 849 Sk a 189 182 Sk od ţalobkyne. Ţalovaná 3/ podala na

príslušný katastrálny úrad návrh na zrušenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva na

základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorý vklad bol povolený 30. apríla

2007 vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobkyňa riadne vyrovnala svoj dlh zo zmlúv o pôţičke.

Ţalobkyňa so ţalovanou 2/ uzatvorila 13. novembra 2007 zmluvu o prevode vlastníckych

práv k predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 600 000 Sk, ktorá mala byť vyplatená pri

podpise zmluvy. Vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený 14. novembra 2007

a podľa výdavkového pokladničného dokladu, podpísaného aj príjemcom, vystaveného

ţalovanou 2/ bolo ţalobkyni 13. novembra 2007 vyplatených 600 000 Sk. Ţalobkyňa so

ţalovanou 2/ uzatvorila 13. novembra 2007 leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo

umoţnenie leasingovému nájomcovi – ţalobkyni nerušené uţívanie predmetu leasingu vo

vlastníctve leasingového prenajímateľa – ţalovanej 2/ s tým, ţe po splnení všetkých

podmienok vznikne ţalobkyni právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu.

V zmluve bolo dohodnutých 12 mesačných splátok so splatnosťou vţdy k 13. dňu beţného

kalendárneho mesiaca počnúc 13. decembra 2007, z toho 11 vo výške 497,91 € a posledná

splátka vo výške 20 414, 26 €, dohodnutý leasingový úrok 2,5 % z hodnoty nesplateného

leasingu, RPMN 35,94 %, zmluvná pokuta pre prípad omeškania vo výške 1 % z celej

nesplatenej leasingovej ceny a tieţ, ţe v prípade nesplatenia leasingovej ceny leasingový

prenajímateľ zostáva trvalým a výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Pre prípad, ţe

leasingový nájomca predmet leasingu (byt) nevyprace, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo

výške 66,39 € denne za kaţdý začatý deň nevysťahovania sa. Právny vzťah účastníkov

leasingovej zmluvy sa mal riadiť ustanoveniami . Podľa LV č. X.

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola ţalovaná 2/, ktorá ju kúpnou zmluvou uzavretou

20. mája 2009 previedla na ţalovanú 1/ za kúpnu cenu 25 280 €, vklad bol povolený 8. júna

2009 a ţalovaná 1/ je v súčasnosti vedená na katastri nehnuteľností ako vlastníčka

nehnuteľnosti. Ţalobkyňa sa ţalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti, pričom naliehavosť právneho záujmu na takomto určení je daný tým, ţe

bude odstránený stav právnej neistoty ţalobkyne ohľadom vlastníckeho práva k nej. Svoj

nárok odvodzovala z neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva a leasingovej zmluvy

uzavretých 13. novembra 2007 a následnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 20. mája 2009

(zásada nemo plus iuris). Pred rozhodnutím vo veci samej sa tak súd musel vysporiadať

s predbeţnou otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva a leasingovej zmluvy.

Pokiaľ ţalované namietali res iudicata, lebo otázka platnosti zmluvy o prevode vlastníckych

práv k bytu uţ bola záväzne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , súd poznamenal, ţe predmetom uvedeného konania bolo určenie

neplatnosti zmluvy a v danom konaní je predmetom konania určenie vlastníctva, čo je iný

nárok. Navyše ţalovaná 1/ nebola účastníčkou uvedeného konania (vstúpila doň ako vedľajšia

účastníčka) a ţaloba bola právoplatne zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie ţalovanej 2/

(napriek tomu sa súdy oboch niţších stupňov vyjadrili aj k meritu veci). Ţalobkyňa v danom

konaní nepreukázala, ţe by ţalovaná 2/, resp. jej pracovníci nejako vyvíjali na ňu psychický

nátlak za účelom získať byt do svojho vlastníctva. Ţalobkyňa ich sama vyhľadala, kúpna cena

600 000 Sk bola určená dohodou zmluvných strán a v súlade s všeobecne záväznými

právnymi predpismi, rovnala sa zhruba reálnej trhovej cene za takú nehnuteľnosť v danom

čase, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, ţe predmetný byt ţalovaná 2/ následne predala

ţalovanej 1/ za cenu 25 280 €, čo je cena o cca 5 300 € vyššia ako cena, za ktorú ju kúpila od

ţalobkyne, pričom za uvedené obdobie od r. 2007 do r. 2009 došlo k nárastu cien

nehnuteľností. Bolo preukázané, ţe kúpna cena bola ţalobkyni riadne vyplatená. Preto

tvrdenie ţalobkyne, ţe dostala len sumu 53 000 Sk, neobstojí. Skutočnosť, ţe vyplatenú

kúpnu cenu ţalobkyňa pouţila na úhradu dlhov voči ţalovanej 3/ a na úhradu 1. splátky

a poistného podľa leasingovej zmluvy ţalovanej 2/ nemá ţiaden vplyv na platnosť uvedených

zmlúv. Zmluva o prevode vlastníctva je štandardnou zmluvou so všetkými podstatnými

náleţitosťami v zmysle a tieţ leasingová zmluva obsahuje všetky

podstatné náleţitosti platnej zmluvy. Za nedôveryhodné vyhodnotil súd vyjadrenie ţalobkyne,

ţe predmetné zmluvy uzatvorila omylom vychádzajúc zo skutočnosti, ţe ide o zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva, pretoţe predloţené zmluvy sú jasné, určité a zrozumiteľné,

obsahujú označenie zmluvných strán, je v nich jasne vymedzený predmet zmluvy a omyl

v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Navyše, ak by ţalovaná 2/ chcela so ţalobkyňou

13. novembra 2007 uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nič jej v tom

nebránilo, najmä ak medzi hodnotou nehnuteľnosti ţalobkyne a pohľadávkou veriteľa nebol

hrubý nepomer. Ţalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu finančnej tiesne, naopak ako

sama vypovedala rozmýšľala, ţe si zoberie pôţičku od ţalovanej 2/, ktorá by za ňu vyrovnala

dlh voči ţalovanej 3/ a zvyšok by slúţil na zabezpečenie obchodu, teda mala by prácu

a následne by vedela splácať pôţičku. Z uzavretých zmlúv o pôţičke vyplýva, ţe pôţičku

mala uhradiť do 20. augusta 2010 a do 10. apríla 2012 a zmluvu o prevode vlastníctva

uzavrela pred uplynutím termínu na plnenie pôţičiek 13. novembra 2007. Ţalobkyňa ani

potom, čo dostala oznámenie z katastra nehnuteľností nevyuţila zákonné právo podľa § 49

odstúpiť od zmluvy o prevode vlastníctva v prípade, ţe by ju

uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Súd poznamenal, ţe v prípade

odstúpenia od zmluvy ako aj v prípade, ţe by súd dospel k záveru, ţe zmluva o prevode

vlastníctva je neplatná, ţalobkyňa by nebola zbavená povinnosti vrátiť vyplatenú kúpnu cenu

( ). Námietky ţalobkyne týkajúce sa výšky odplaty, dojednaných

úrokov a zmluvných pokút v leasingovej zmluve, ktorá podľa názoru súdu je nepochybne

zmluvou spotrebiteľskou a pokiaľ by bola neplatnou ohľadom ich dojednania, bola by

neplatnou len v tejto časti ( ) a primárny záväzok by zostal

platným. Ţalobkyňa nepreukázala, ţe by uhradila ţalovanej 2/ v dojednanej dobe finančného

leasingu aspoň istinu. Pre úplnosť súd dodal, ţe pre posúdenie vlastníckeho práva ţalobkyne

k predmetnej nehnuteľnosti je právne irelevantné, či zmluvy o pôţičke uzavreté

so ţalovanou 3/ sú neplatné, resp. ich časti. V prípade, ţe ţalobkyňa bola presvedčená

o neoprávnenosti vyplatenia úrokov vo výške 233 999 Sk ţalovanej 3/ nič jej nebránilo

uplatniť voči nej nárok titulom bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 18. marca 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku

o trovách konania potvrdil, odvolacie konanie v časti 3. výroku o neplatnosti leasingovej

zmluvy z 13. novembra 2007 zastavil a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, ţe rozsudok prvostupňového súdu je vecne

správny, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil,

odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním

v celom rozsahu stotoţnil (, ). Dôvody rozsudku sú správne a ţalobkyňa

v odvolaní v podstate iba opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo a vyčerpávajúco

vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku, preto k správnym a výstiţným dôvodom nebolo

čo dodať. Proti výrokom o zastavení konania odvolanie podané nebolo (nadobudli

právoplatnosť). Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. Vo všeobecnosti

odvolací súd poukázal na to, kedy ide o chybu v (namietanom) zisťovaní skutkového stavu,

ktorý ale súd prvého stupňa zistil, po vyhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s § 132

, úplne. K námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd podrobne poukázal

na skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. . Prebehlo aj trestné stíhanie a keďţe zmluva o prevode vlastníctva je

štandardná so všetkými podstatnými náleţitosťami v zmysle , súd

nemohol uveriť ţalobkyni, ţe uzatvorila predmetné zmluvy omylom vychádzajúc

zo skutočnosti, ţe ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva (tieţ leasingová zmluva

obsahuje všetky podstatné náleţitosti a ide o contracta inominata). Stotoţnil sa so závermi

prvostupňového súdu týkajúcimi sa čiastočnej neplatnosti zmlúv vo vzťahu k namietanej

odplate, výške úrokov a zmluvnej pokute ( ) a jeho dôvodmi.

Ţalobkyňa nikdy nepreukázala, ţe by bola uhradila v dojednanej dobe finančného leasingu

ţalovanej 2/ aspoň istinu. Uzavrel, ţe s ostatnými námietkami sa vyrovnal súd prvého stupňa

v dôvodoch svojho rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne

zmenil a rozhodol, ţe je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Rozsudok

povaţovala za nesprávny, pretoţe trpí vadou podľa a v ďalšom texte

dovolania podrobne rozviedla dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi niţších

stupňov. Podľa nej sa súdy nevysporiadali s otázkou neplatnosti, resp. platnosti prevodu

nehnuteľnosti na nebankovú spoločnosť – ţalovanú 2/ a na ţalovanú 1/, ani s otázkou ceny

bytu, za akú ho získala ţalovaná 1/. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s nedostatočným

odôvodnením súdu prvého stupňa v otázke prevodu nehnuteľnosti a kúpnej ceny

nehnuteľností. Rozsudok nespočíva na riadnom zistení skutkového stavu a na riadnom

vyhodnotení dôkazov. Poukázal na závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na to, ţe navrhla vypočuť

uvedených svedkov a na skutočnosti, ktoré by sa mohli ich výpoveďou preukázať.

Konštatovala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ), lebo

správnemu postupu odvolacieho súdu by zodpovedalo, keby doplnil dokazovanie vykonaním

navrhnutých výsluchov a to buď na odvolacom pojednávaní alebo prostredníctvom súdu

prvého stupňa s vytvorením moţnosti účastníkov sa k nemu vyjadriť alebo, aby v odôvodnení

svojho rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré nie je potrebné tento dôkaz vykonať.

Ţalovaná 1/ navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Ţalovaná 2/ navrhla dovolanie ako nedôvodné v súlade s

zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je

prípustné. Nezistil ani splnenie podmienok pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia v súlade s

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale rozsudok odvolacieho

súdu v potvrdzujúcom výroku, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa ustanovenia

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia

aţ e/ a ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu

nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola

ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) .

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené, t. j., ţe nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Ţalobkyňa namietala nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu

k vysporiadaniu sa s uvedenými otázkami (z hľadiska právneho posúdenia veci) a s otázkou

nedostatočného rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listina základných práva slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa z hľadiska posúdenia dôvodnosti ţaloby. Odvolací

súd sa stotoţnil aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a súhlasil

s argumentáciou ním pouţitou („súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ho

právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd

sa sním v celom rozsahu stotoţňuje, lebo dôvody sú správne“). Vysporiadal sa aj s odvolacími

námietkami ţalobkyne, ktoré vyhodnotil za nedôvodné. Vzhľadom na to sa v dôvodoch

svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

a jeho odôvodnenia, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Na zdôraznenie správnosti

a presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam ţalobkyne

doplnil aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie tieţ umoţňuje.

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver o nedôvodnosti ţaloby. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ

rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne

rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ).

Vo vzťahu k námietke o nevykonaní navrhnutých dôkazov (výsluchov svedkov)

dovolací súd zdôrazňuje, ţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je

vţdy vecou súdu (pozri ) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd

Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania dovolací súd uvádza, ţe podľa

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou

konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba uviesť, ţe

nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani

vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri ). Aj

nesprávnosť skutkových zistení by mohla prípadne zakladať (len) tzv. inú vadu konania

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nie nedostatok, ktorý by v rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá

procesnú vadu konania podľa , pretoţe ním nie je znemoţnená realizácia

procesných oprávnení účastníka konania). Vadu tejto povahy, ako uţ bolo konštatované,

moţno namietať len v procesne prípustnom dovolaní (čo nebol daný prípad).

Ţalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle ,

lebo ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkom konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (pozri napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

, , , , ). Preto

dovolací súd (s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu dovolacieho konania) nemohol

preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu k námietkam ţalobkyne

z hľadiska správnosti ich právnych záverov.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobkyne podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal

ich náhradu za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu zo 14. októbra 2013,

č. l. 221 a z 25. júna 2014, č. l. 223) v sume 81,85 €, t. j. 61,87 € – tarifná odmena za spísanie

vyjadrenia, 8,04 € – reţijný paušál a 20 % DPH, spolu 83,89 € (§ 14 ods. 1 písm. a/, § 16

ods. 3, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2015

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová