Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/166/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti

povinnej M. P., bývajúcej v N., o vymoženie 1 186,13 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením z 23. novembra 2012 č.k. -23 vylúčil

súdneho exekútora JUDr. R. K. z vykonávania exekúcie s odôvodnením, že povinná vzniesla

opodstatnene námietku jeho zaujatosti, lebo sú dané okolnosti relevantné z hľadiska § 30 ods.

1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) – ďalej len „Exekučný

poriadok“.

Uznesením z 15. augusta 2013 č.k. -47 Okresný súd Komárno

exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku vyhlásil za neprípustnú a zastavil

(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 11 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii

pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie

2

poverí súd. Ak však oprávnený ani po výzve súdu nenavrhne exekútora, ktorý má namiesto

vylúčeného exekútora vykonať exekúciu, nemožno v exekučnom konaní pokračovať.

V takom prípade musí exekučný súd exekúciu zastaviť.

Uvedené uznesenie napadla oprávnená odvolaním; navrhla tiež prerušiť konanie podľa

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

Krajský súd v Nitre uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn. návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

( a ). Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že nie

sú dané predpoklady pre postup podľa Na odôvodnenie

potvrdzujúceho výroku uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení súdneho

exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie vyzval súd prvého stupňa oprávnenú, aby

v lehote 15 dní označila nového súdneho exekútora, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 30

ods. 11 Exekučného poriadku pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Napriek tomu, že

predmetná výzva exekučného súdu bola oprávnenej riadne doručená 2. mája 2013, oprávnená

na ňu nereagovala. Vzhľadom na túto procesnú nečinnosť oprávnenej rozhodol exekučný

súd vecne správne, pokiaľ exekúciu zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

ustanovení a

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie

napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

( ), . konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (

písm. d/ ), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

( v spojení s ), . oprávnenej odňali možnosť

konať pred súdom ( ), . sa v konaní dopustili inej vady majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), najmä nesprávne

zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Žiadala uznesenia

súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň

žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa v spojení s

3

a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

Povinná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že tento opravný prostriedok oprávnenej

je nielen procesne neprípustný, ale aj neopodstatnený. Žiadala ho preto odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ) zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či podané dovolanie

je procesne prípustné.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, súd uvedené v a

Oprávnenou napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky uznesení uvedených v týchto

ustanoveniach, preto prípustnosť jej dovolania z a nevyplýva.

2. Dovolanie oprávnenej by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania z hľadiska , ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

3. Dovolateľka tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nesprávny procesný postup

súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie oprávnení účastníka konania procesnej

povahy, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný

na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk

( )].

Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje

medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale

aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,

prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , ).

5

Zo spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Komárno z 23. novembra 2012

č.k. -23 bol súdny exekútor JUDr. R. K. vylúčený z vykonávania exekúcie

a že po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvého stupňa vyzval oprávnenú, aby v lehote 15

dní označila nového súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať vo vykonávaní exekúcie (§ 30

ods. 11 Exekučného poriadku). Táto výzva bola oprávnenej riadne doručená 2. mája 2013,

oprávnená na ňu ale nereagovala. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil.

Dovolací súd, posudzujúc uvedený postup exekučného súdu z hľadiska, či ním

nedošlo k odňatiu možnosti oprávnenej pred súdom konať ( ), poukazuje

na to, že Exekučný poriadok vychádza zo zásady, že exekúciu vykonáva ten súdny exekútor,

ktorého označí (v zmysle vyberie) oprávnený (viď § 29 ods. 1 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok teda už pri začatí exekúcie predpokladá aktívnu účasť oprávneného

na exekučnom konaní. Avšak nielen začatie exekučného konania, ale aj samotný jeho priebeh

predpokladá procesnú aktivitu oprávneného (viď napríklad ustanovenia § 31 ods. 1, § 36

ods. 1, § 40 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).

Tak, ako Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi, aby už v návrhu

na vykonanie exekúcie označil súdneho exekútora, ktorý má vykonať exekúciu (viď § 29

ods. 1 Exekučného poriadku), podobne predpokladá, že bude činný oprávnený vtedy, keď

dôjde k vylúčeniu pôvodne oprávneným označeného súdneho exekútora, ktorý bol súdom

poverený, aby vykonal exekúciu (§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle § 30 ods. 11

Exekučného poriadku je totiž len na oprávnenom, aby v takom prípade exekučnému súdu

navrhol namiesto vylúčeného súdneho exekútora iného súdneho exekútora, ktorý by mal

podľa názoru oprávneného pokračovať v exekúcii. Pokiaľ je oprávnený z tohto hľadiska

pasívny (v tom zmysle, že napriek výzve súdu nenavrhne a neoznačí „nového“ súdneho

exekútora), exekučný súd nemá možnosť preklenúť tento nedostatok procesnej aktivity

účastníka exekučného konania, výlučne ktorého oprávňuje Exekučný poriadok navrhnúť

osobu nového súdneho exekútora. Exekučný súd nemôže v takom prípade – bez návrhu

oprávneného – ustanoviť súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať v exekúcii. Uvedená

procesná pasivita oprávneného vedie v danej procesnej situácii k zastaveniu exekučného

konania.

6

So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že postup súdov bol v danom prípade

v súlade so zákonom. Zákonu zodpovedajúcim postupom prvostupňového a odvolacieho súdu

nemohla byť oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

4. Pokiaľ ide o ďalšiu dovolaciu argumentáciu žalovanej najvyšší súd poukazuje na to,

že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie

je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd na uvedené

rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje

s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

K návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania, ktorý je obdobný ako

v iných obdobných veciach týkajúcich sa identickej oprávnenej, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

a , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi

závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje,

že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Dovolací súd už vyššie uviedol, že prípustnosť dovolania oprávnenej

by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád taxatívne vymenovaných v

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia sp. zn. , , , ,

, a , a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

8

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd k vyššie uvedenému dodáva, že dovolateľkou namietaná neúplnosť

alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998

a tiež ) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia

spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle a prípustnosť dovolania

nezakladajú.

5. Vzhľadom na to, že sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených

dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť podaného

dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie

oprávnenej podľa v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd

nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková