Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/165/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. M., bývajúceho v P.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému 1/ D., a.s.,

so sídlom v Š., IČO: X., za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného S., a.s. so sídlom

v B., IČO: X., o zaplatenie 79 399,85 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17 C

251/2010, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2013

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal na ţalovanom zaplatenia 79 399,85 €

(300 násobku doteraz priznaného bodového ohodnotenia) titulom mimoriadneho zvýšenia

sťaţenia spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola u neho

zistená 20. januára 1989 ako chronická otrava sírouhlíkom. Zvýšenie náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia zdôvodnil naďalej sa zhoršujúcim zdravotným stavom a vplyvu

tohto zhoršenia na jednotlivé ţivotné úkony, uspokojovanie spoločenských potrieb a plnenie

spoločenských úloh, ako i znemoţnenie výkonu voľby povolania alebo moţnosti ďalšieho

sebavzdelávania.

Okresný súd Galanta rozsudkom z 26. marca 2013 č.k. -250 ţalobu

zamietol a ţalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Pri

rozhodovaní o nároku ţalobcu vychádzal z vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia a vzhľadom na námietku

premlčania vznesenú ţalovaným z . Bol toho názoru, ţe

2

nárok ţalobcu je premlčaný, nakoľko nebol uplatnený na súde v 2-ročnej subjektívnej

premlčacej dobe počítanej od ustálenia zdravotného stavu ţalobcu. Zdravotný stav ţalobcu

bol najneskôr ustálený 20. januára 1989 v prípade lekárskeho posudku na 700 bodov

a 20. februára 2001 v prípade lekárskeho posudku na 100 bodov, pričom ţaloba bola podaná

na súde aţ 6. augusta 2010. Naviac súd prvého stupňa nezistil také dôvody, ktoré

by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia tak, ako to ţalobca

v ţalobe poţaduje. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 19. decembra 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému a vedľajšej

účastníčke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil

so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci.

Odvolací súd povaţoval posúdenie otázky premlčania nároku ţalobcu na mimoriadne

zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia prvostupňovým súdom za vecne správne,

a zdôraznil, ţe v danom prípade ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa , a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom uviedol, ţe

postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) a ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom názore (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je absolútne prekvapivé a poukázal na to, ţe v inej právnej veci odvolací súd napriek

vznesenej námietke premlčania, zvýšenie odškodnenia priznal. Nesúhlasil s právnym názorom

odvolacieho súdu v otázke premlčania nároku ţalobcu a trval na tom, ţe ţalovaný vzniesol

námietku premlčania nedôvodne. Na základe uvedeného ţiadal zrušiť rozsudky súdov oboch

niţších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

3

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “). Povinnosť skúmať, či konanie nie

je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd

sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy,

4

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady

konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe pri posudzovaní

existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, ţe v konaní došlo

k takejto vade.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno

vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu je „absolútne prekvapivé“.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu jeho

procesných práv.

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie

rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa

(viď tieţ uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ),

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ zaloţené

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní (viď uznesenie

najvyššie súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. ). V danom prípade ale rozhodnutie

odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco,

ani nečakane – súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových

a právnych záveroch. Ţalobca musel vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového

konania očakávať (predvídať), ţe odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať

a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.

Ţalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní na súdoch

niţšieho stupňa nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/

keďţe prípustnosť jeho dovolania nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

6

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b

ods. 5 , a ). Dovolací súd im nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková