Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8mCdo/97/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho v M.,

zastúpeného J., advokátkou v P., proti ţalovanému J., bývajúcemu v D., zastúpenému J.,

advokátom v P., o 600 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4

C 55/2011 , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. novembra

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 24. novembra 2014 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Piešťany

z 2. januára 2015 č. k. – 116 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 14. júna 2013 č. k. – 74 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 600 € s 9% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 600 € od 1. júla 2011 do zaplatenie, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku ( § 151 ods. 3

). Vykonaným dokazovaním nemal preukázaný právny dôvod poskytnutia sumy

600 € ţalobcom ţalovanému. Uviedol, ţe ţalobca nepreukázal uzavretie dohody o nájme

predmetného bytu ( č. 5 nachádzajúceho sa na 1. poschodí domu na D. v obci B.B. so

ţalovaným a suma 600 € , ktorú poskytol ţalovanému , teda nebola zaplatením nájomného .

Podľa tvrdenia ţalovaného prevzal od ţalobcu sumu 600 € na úhradu dlhu ţalobcu voči jeho

sestre. Existenciu takéhoto dlhu však nepreukázal a tým neexistoval ani právny dôvod

prevzatia tejto sumy od ţalobcu. Preto sa ţalovaný na úkor ţalobcu bezdôvodne obohatil o

sumu 600 € a je povinný ju ţalobcovi vydať ( titulom bezdôvodného obohatenia podľa §

451 ods. 1 ). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa

v spojení s nariadenia vlády č.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 24. novembra 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( 219 ods. 1

2

) a vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

V celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku ( § 219 ods. 2 . s. p. )

a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu poukázal na konkrétne

skutočnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu a z právneho posúdenia danej veci

ako bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným na úkor ţalobcu. Dokazovanie vykonané

súdom prvého stupňa na preukázanie okolností uţívania predmetného bytu sestrou ţalobcu

a platenia za jeho uţívanie povaţoval za nadbytočné a irelevantné, pretoţe nesmerovalo

k preukázanie podstaty sporu. Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami, ktoré vyhodnotil

za nedôvodné.

Okresný súd Piešťany uznesením z 2. januára 2015 č. k. – 116 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť k rukám právnej zástupkyne ţalobcu náhradu trov konania

vo výške 386, 52 € ( pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 350, 52 €

a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 36 € ) do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. Proti tomuto uzneseniu ( ako zo spisu vyplýva ) ţalovaný nepodal odvolanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ako aj proti súvisiacemu výroku

o trovách konania podal dovolanie ţalovaný. Navrhol ho zrušiť ( spolu s rozhodnutiami

prvostupňového súdu ) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe

postupom odvolacieho súdu, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia

a nevysporiadaním sa s uvedenými odvolacími dôvodmi, mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). Konkretizované závery odvolacieho súdu povaţoval

z uvedených dôvodov za nesprávne a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Podľa neho

odvolací súd neposúdil vykonané dôkazy logicky a v ich vzájomnej súvislosti, najmä

z vecného a časového hľadiska so zreteľom na skutkový dej. Tieţ namietal nesprávne právne

posúdenie veci .

Ţalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe rozsudok krajského súdu treba zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Prípady

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje

Podľa prvá veta dovolanie ale nie je prípustné ( aj ) vo veciach ,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde

( tretia veta ).

Ţalovaný dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v časti istiny

600 €.

Minimálna mzda ku dňu 11. júla 2011 t. j. ku dňu podania návrhu na súde prvého stupňa

predstavovala sumu 317 € ( NV č. ) x 3 = 951 € . Teda dovolaním

ţalovaného napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu o peňaţnom plnení 600 €

neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy. Preto jeho dovolanie nie je podľa § 238 ods. 5

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

( či uţ to účastník namieta alebo nie ) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o odňatie moţnosti konať pred súdom

a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania

podľa ustanovenia aţ e/ a ţalovaný nenamietal a ich existenciu

po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

Ţalovaný namietal, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom teba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný

( čl. 83 spisu ), ktoré bolo doručené ţalobcovi - právnej zástupkyni (úprava súdu čl. 94 spisu)

. K odvolaniu sa ţalobca písomne vyjadril podaním z 15. júla 2013 ( čl. 96 spisu ). Spis bol

následne predloţený krajskému súdu ( predkladacia správa čl. 97 spisu ), ktorý po oznámení

v súlade s ods3 v spojení s ( spisu ) vo veci

24. novembra 2014 ( čl. 106 spisu ) rozhodol. Teda vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu nebolo

doručené ţalovanému. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalovanému došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri tomto závere vychádzal

z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti

Slovenskej republike, v ktorom ESĽP dospel k záveru, ţe „opomenutie povinnosti doručiť

rovnopis odporcovho písomného vyjadrenia sťaţovateľke predstavovalo popretie jej práva

na spravodlivé konanie“. Teda skutočnosť, ţe vyjadrenie k odvolaniu nebolo doručené

ţalovanému , bola dôvodom , prečo dovolací súd ( v zmysle uvedeného rozsudku ESĽP )

rozsudok krajského súdu zrušil.

Vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom vyhodnotení vykonaného dokazovania totiţ treba

uviesť, ţe podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

( nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy,

keď je dovolanie procesne prípustné ( pozri aţ c/ ).

Pokiaľ ţalovaný namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho

súdu aj z hľadiska vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkam, táto námietka nie je

dôvodná.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( ţalobca )

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ) , pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné ( zásadné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného

rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované

zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP“ ) , porovnaj napr. rozsudok

vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999 , sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné

dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany ( účastníka ) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument , ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozsudok Georgiadis proti Grécku

z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok

Higginsova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavby a čl. 36

ods. 1 Listina základných práva slobôd ( ďalej len „listina“ ) je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie kusí obsahovať

aj rozsudok opravného ( odvolacieho ) súdu ( pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej , ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením rozhodnutia

prvostupňového súdu , ktoré pre zdôraznenie správnosti zopakoval a doplnil. Vysporiadal sa

aj s odvolacími námietkami ţalovaného, ktoré vyhodnotil za nedôvodné. Vzhľadom

na to citoval znenie

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný

a presvedčivý právny záver . Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne

a podrobne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ rozhodnutia , a tým

aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu , nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo účastníkov na spravodlivý súdny proces ( pozri ).

Ţalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľom vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

( ne ) pouţil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v danej veci nešlo ). Nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ani procesnou vadou konania v zmysle

/ , lebo ani ( prípadným ) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkom konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia ( pozri

napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

, , , , ,

). Preto dovolací súd ( s ohľadom na zdôrazňovanú právnu úpravu

dovolacieho konania ) nemohol preskúmavať rozhodnutia súdov niţších stupňov vo vzťahu

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom však na konštatovanú vadu konania ( v zmysle )

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu , ako aj nadväzujúce rozhodnutie

o trovách konania , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2015

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková