Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/238/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. K.,

bývajúci v P., zastúpený JUDr. O. M., advokátkou v P., proti žalovanej : M. K., bývajúca

v P., zastúpená P., v zastúpení JUDr. P. R., advokát, o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

81,46 € na účet JUDr. P. R., advokáta v P., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom (v poradí tretím) z 30. apríla 2012

č. k. -299 žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vlastní

spoluvlastnícky podiel 1/12 na predmetných nehnuteľnostiach tak, ako ich zdedil po svojich

právnych predchodcoch H. K. a starej matke M. G., rod. P., keď len v dôsledku sčítacej

chyby došlo k nesprávnym zápisom tohto podielu vo výške 7/24, v dôsledku čoho sa tento

nesprávny zápis prevzal aj do ďalšieho dedičského rozhodnutia po H. K. sp. zn. .

Z tohto dôvodu musel žalobu vo zvyšnej časti opätovne zamietnuť.

Nič nebráni však žalobcovi, aby podal žalobu na určenie vlastníckeho práva vydržaním

k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2. Túto žalobu však súd nemohol pripustiť ako

zmenu žaloby z dôvodu, že je tu iný okruh účastníkov, ktorý žalobca s návrhom na zmenu

žaloby neupravil, teda nerozšíril túto žalobu o ďalších spoluvlastníkov, ktorí sú vedení na liste

2

vlastníctva a preto aj súd konštatoval, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť

podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Pokiaľ žalobca v tomto konaní poukazoval

na to, že on, resp. jeho právni predchodcovia vydržali podiel 1/2 k predmetným

nehnuteľnostiam, nič nebráni žalobcovi si takýto návrh uplatniť, avšak musí smerovať voči

všetkým spoluvlastníkom, ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva, resp. ich právnych nástupcov.

Z uvedených dôvodov takto postavenú žalobu musel v časti nad 1/12 podielu, ktorého sa

domáhal žalobca zamietnuť.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu aj žalovanej rozsudkom z 30. októbra

2012 č. k. -329 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

vo zvyšku žalobu zamietol. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne potvrdzujúcej časti uviedol, že sa

stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sú veľmi podrobné,

presvedčivé, podložené zákonným spôsobom vykonaným dokazovaním, podrobným

zisťovaním okolností, pre ktoré je potrebné všetkým záverom súdu prvého stupňa prisvedčiť.

Prvostupňový súd sa podrobne vysporiadal s tým, akým spôsobom došlo k zisteniu, že podiel

v rozsahu 7/24, ktorý mal zdediť žalobca po svojich právnych predchodcoch v dedičských

rozhodnutiach nie je uvedený správne. V prvom rade jednoznačne už bolo

v predchádzajúcom právoplatnom rozsudku prvostupňového súdu v spojení s uznesením

odvolacieho súdu (č. k. -144 a č. k. -190) zistené, že žalobcovi

svedčí právo v rozsahu 1/12, ktorý podiel žalobca po svojich právnych predchodcoch ako

skutočných vlastníčkach takejto výšky podielu na mpč. X. vložke X. kat. úz. J. zdedil.

Poručiteľky vyšší podiel než 1/12 ku dňu smrti nevlastnili a ani žiadnym iným spôsobom,

ktorý nebol zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici nadobudnutia tohto podielu nebol

preukázaný. Žalobca nepreukázal totiž, že jeho právne predchodkyne, resp. že by sám žalobca

užíval sám väčší podiel ako 1/12, teda podiel, o ktorý sa viedol tento odvolací spor, v rozsahu

5/24. Keďže poručiteľky, resp. právne predchodkyne žalobcu väčší podiel ku dňu smrti

nevlastnili, nemohol ani žalobca väčší podiel smrťou poručiteliek, kedy sa nadobúda

dedičstvo získať.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do jeho potvrdzujúcej časti podal dovolanie

žalobca, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 a dôvodnosť ustanovením

Namietal, že konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala

3

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátiť na ďalšie

konanie, alternatívne zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že sa návrhu žalobcu v celom

rozsahu vyhovie.

V podaní zo dňa 18. apríla 2013, ktoré žalobca nazval ako Spresnenie dôvodov dovolania

uviedol, že odvolací súd nerozhodol o návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ale potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, teda rozhodol o vlastníctve

k nehnuteľnostiam len jedného z právnych predchodcov žalobcu M. K.. Má teda za to, že

rozhodnutiami súdov bola účastníkovi žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a priznať jej trovy

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Dovolací súd nie je „klasickou“ treťou inštanciou,

v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk.

V danom prípade ale dovolanie žalobcu nie je prípustné. Je tomu tak preto, že

dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je

prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané a od ktorého by sa prípadne mohli odchýliť (§ 238 ods. 1 až 3

).

Za tohto procesného stavu (kedy dovolanie nie je prípustné) Najvyšší súd Slovenskej

republiky je v dovolacom konaní oprávnený (ex oficio) v zmysle

prihliadať len na vady uvedené v , neprihliada však na tzv. iné vady konania,

ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale ani na dôvody, pre ktoré

by rozhodnutie spočívalo prípadne na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ a c/ ).

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdov odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm.f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že konanie je postihnuté práve takouto vadou

založenou tým, že odvolací súd nerozhodol o návrhu a práve žalobcu (žalobca sa domáhal

určenia vlastníckeho práva v podiele 7/24 zo sporných parciel, súd mu určil spoluvlastníctvo

v podiele 1/12).

Z obsahu spisu je zrejmé, že súdy právoplatne rozhodli o vlastníctve žalobcu

k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1/12 a vo zvyšku ohľadne podielu 5/24 žalobný návrh

žalobcu zamietli, čo náležite odôvodnili (v dôsledku sčítacej chyby došlo k nesprávnym

zápisom tohto podielu vo výške 7/24). Neobstoja teda tvrdenia dovolateľa, že súdy nerozhodli

o celom návrhu a jeho práve.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že

v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným

dovolacím dôvodom, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm.c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je

procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , , , ,

a ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene

namieta, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalobcu nevyplýva z až 3 , ani z Dovolanie preto odmietol

(týka sa časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu) podľa v spojení

s , bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených

dovolacích dôvodov v zmysle So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

žalovanej a neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Žalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním Vyjadrenia k dovolaniu zo 4. apríla 2013 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm.a/, kde jeden úkon právnej služby činí 60,07 €, k tomu náhrada za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 1 vyhlášky) vo výške 7,81 €

a 20 % DPH (t. j. 13,58 €), čo predstavuje spolu 81,46 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová