Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fa7/395836.1682e5.pdf
PDF · 173.56 KB
No categories available
2ECdo/233/2014
Najvyšší súd 2 ECdo 233/2014
Slovenskej republiky 2 CoE 155/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej S. Č., bývajúcej v P.,
o vymoženie 217,08 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
pod sp. zn. 4 Er 2612/2008, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 31. januára 2013 sp. zn. 4 CoE 238/2012, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. januára 2013
sp. zn. 4 CoE 238/2012 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. januára 2013 sp. zn.
4 CoE 238/2012 o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora, aby vykonal
exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku z 29. júla 2008 sp. zn. S. Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením z 31. augusta 2012 č. k. 4 Er 2612/2008-30 Okresný súd Nové Mesto nad
Váhom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa vymáha plnenie v exekučnom
konaní, považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17
všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere považoval za neprijateľnú, nakoľko
nebola dojednaná individuálne a nútila spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Konštatoval, že neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanovení § 53
Občianskeho zákonníka ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov
do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá
zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2007 Z.z. účinný od 1. januára 2008), takéto
ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými
mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský
právny poriadok. Exekučný súd bol tak aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp.
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného
plnenia s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov exekúciu zastavil.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. januára 2013 sp. zn.
4 CoE 238/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávnenej
na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere, si
povinná nedojednala individuálne a pri jej akceptácii nemala na výber, vzhľadom na jej
spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Mohla len zmluvu ako celok prijať a podrobiť sa
týmto podmienkam, alebo celú zmluvu odmietnuť. Za týchto okolností bol aj odvolací súd
toho názoru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech povinnej,
preto je neplatná v celom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Na záver poznamenal, že v predmetnom
konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie
konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými
predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,
2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,
2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,
2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,
4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,
5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,
7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,
8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj vo vzťahu k návrhu
na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová