Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoEk-1-2024.pdf
PDF · 94.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., zastúpená splnomocneným zástupcom A. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spisovou značkou EX 8270/2008 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 606,12 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/939/2008-35 z 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Náhradu trov odvolacieho konania povinnej voči oprávnenému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom dňa 07.11.2008 na návrh povinnej zastavil. Zastavenie exekúcie navrhla povinná s odôvodnením, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04596/08 z 19.06.2008 bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve – rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k štandardnej formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere a odopierala spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený (dodávateľ) podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. 1.1 Súd prvej inštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011 z 1. februára 2012 vysvetlil, že poverenie na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) z dôvodu, že ide o individuálno-právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu. Exekučnú súd plniac si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu preskúmal, či rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 04596/08 z 19.06.2008 je vykonateľným exekučným titulom a dospel k názoru, že Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej „rozhodcovský súd“) odvodil svoju právomoc rozhodnúť o nároku oprávneného od neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) absolútne neplatná. Ak rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemá právomoc majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania
rozhodnúť. Nulitný akt rozhodcovského súdu nikoho nezaväzuje, hľadí sa naň akoby neexistoval. Rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04596/2008 z 19.06.2008 nemohol nadobudnúť formálnu ani materiálnu vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie voči povinnej, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Oprávnený nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. V odvolaní proti tomuto uzneseniu uplatnil odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Popieral, že zmluva o úvere uzavretá s povinnou dňa 23.11.2007 pod č. 3601045 je spotrebiteľským vzťahom. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) upravoval, že zmluva o úvere má povahu absolútneho obchodu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, akým zákonom sa budú ich zmluvné vzťahy spravovať. Stalo sa tak aj v prípade uzavretia zmluvy s povinnou. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“) bola aj rozhodcovská doložka písaná čitateľným písmom a z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa, keď povinná nemá status spotrebiteľa. Išlo o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku umožňujúcu každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uskutočnenia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uskutočnení. Najvyšší súd Českej republiky pripúšťa rozhodcovské doložky v spotrebiteľskom spore a prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná aj rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci z 2. marca 2011 sp. zn. 12Cmo 13/2010, v ktorom súd uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Ak rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného povinná zotrvala na tvrdení, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej je nutné posudzovať obsah a účel, nie formu. Formálne uvedenie podnikateľských identifikačných údajov považuje zo strany oprávneného za účelové. Svoje podnikanie povinná nikdy nefinancovala z úverových finančných prostriedkov. Úver ani neeviduje v účtovníctve. Poskytnuté finančné prostriedky použila na svoju osobnú spotrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní zmluvy vyžadoval veriteľ predloženie daňového priznania a povinná sa domnieva, že pri vyhotovení zmluvy o úvere odpísal veriteľ podnikateľské identifikačné údaje povinnej, čo si v tom čase povinná nevšimla. 3.1 Nesúhlasila s názorom oprávneného, že povinná mala možnosť výberu súdu; vybrať si mohol ten, kto svoju povinnosť neporušil. Výberom rozhodcovského súdu oprávneným stratila povinná možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde. Navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie.
4. Exekučné konanie začalo na návrh oprávneného 10. septembra 2008. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v zmysle prechodného ustanovenia § 243h Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, podľa ktorého, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, po prejednaní veci v rozsahu odvolania oprávneného podľa § 379 C. s. p., z dôvodov v ňom uvedených v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli dospel k názoru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil stotožňujúc sa v celom rozsahu s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, správnosť ktorých konštatuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza tieto dôvody.
5. Oprávnený popiera, že zmluva o úvere uzavretá s povinnou dňa 23.11.2007 je zmluvou spotrebiteľskou len na základe tej skutočnosti, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. 5.1 Súd prvej inštancie správne posúdil charakter zmluvy o úvere. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy o úvere s povinnou) v § 52 ods. 3 za spotrebiteľa označoval osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. I keď je povinná v zmluve o úvere označená aj údajmi charakterizujúcimi podnikateľa, zo zmluvy o úvere nevyplýva a oprávnený ani netvrdí, že pri uzatváraní zmluvy konala povinná v rámci predmetu svojej obchodenej alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že pri posúdení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, je podstatnou skutočnosťou povaha jej strán. Voľba Obchodného zákonníka v spotrebiteľských zmluvách vylúčená v čase uzavretie zmluvy o úvere nebola a nie je ani v súčasnosti, takáto dohoda však nemôže vylúčiť posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, ak zmluvu s dodávateľom uzatvára spotrebiteľ, ani povinnosť súdu ex offo skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnú zmluvnú podmienku), ktorú aj v čase uzavretia zmluvy o úvere s povinnou Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 výslovne vyhlásil za neplatnú.
6. Oprávnený v odvolaní dôvodí, že Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky. 6.1 Súčasťou zmluvy o úvere podľa vyhlásenia zmluvných strán boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Prvá veta rozhodcovskej doložky znie: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Riešenie sporov pred príslušným súdom Slovenskej republiky prichádza podľa rozhodcovskej doložky do úvahy len v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou VPPÚ posúdili všeobecné súdy vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane ako neprijateľnú zmluvnú podmienku absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka z rovnakého dôvodu, než súd prvej inštancie v prejednávanej veci, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže pri neplnení podmienok zmluvy o úvere splácať poskytnutý úver je subjektom podávajúcim návrh na začatie konania veriteľ domáhajúci sa svojich nárokov, ktorý už vopred pri uzatváraní zmluvy o úvere takto formulovanou rozhodcovskou doložkou zabezpečuje posúdenie právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom ním vybratým rozhodcovským súdom v sídle svojej spoločnosti (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2ECdo/148/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 2ECdo/41/2015 z 30. apríla 2015, sp. zn. 2ECdo/233/2014 z 30. apríla 2015 a v nich citované rozhodnutia najvyššieho súdu). Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na početnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k otázke právomocí exekučného súdu riešiť otázku, či rozhodcovské konanie (ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok) prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Názor najvyššej súdnej autority (Najvyššieho súdu SR) je vyjadrený aj v publikovanom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 46/2012 s právnou vetou: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovskú súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Tento judikát je Najvyšším súdom rešpektovaný a aplikovaný aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, keď k skúmaniu platnosti rozhodcovskej doložky pristúpi súd až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V uznesení sp. zn. 5ECdo 167/2013 z 10. júla 2014 s poukazom na svoje skoršie rozhodnutia a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky najvyšší súd osobitne zdôraznil, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Skúmaním formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského súdu, ale realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, t. j. posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Takéto oprávnenie má exekučný súd, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
7. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvej inštancie, ktorý síce až na námietku povinnej preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky a vykonateľnosť exekučného titulu, postupoval správne v súlade so zákonom a o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol vecne správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podrobne zdôvodnené, odkazuje aj na judikatúru všeobecných súdov a Súdneho dvora Európskej únie a odvolací súd bez zbytočného opakovania týchto dôvodov na ne odkazuje z dôvodu, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
8. Povinná je v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom A. D. E. F., ktorý nemá postavenie advokáta. Povinnej v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Napriek úspechu v odvolacom konaní, odvolací súd povinnej nárok na náhradu trov konania povinnej voči oprávnenému podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal z dôvodu, že jej nevznikli. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo14 /2018 (R72/2018) je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu v prípade, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).