Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/447/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ A. M., bývajúcej

v L.L., 2/ M. H., bývajúcej v L.L., 3/ M. R., bývajúcej v L.L., 4/ P. H., bývajúcemu v Ú., 5/

M. H., bývajúcemu v Č., 6/ J. H., bývajúcemu v L.L., zastúpených JUDr. Ľ. V., advokátkou

so sídlom v K., proti odporcom 1/ M. S., bývajúcej v K., 2/ M. V., bývajúcej v K.,

3/ B. S., bývajúcemu v K., 4/ J. T., bývajúcej v K., 7/ V. S., bývajúcej v T., 8/ Ing. I. N.,

bývajúcemu v T., 9/ Ing. M. N., bývajúcemu v S., 10/ M. P., bývajúcej v T., 11/ J. N.,

bývajúcemu v T., 12/ A. Š., bývajúcemu v K., 13/ V. T., bývajúcej v K., 14/ S. P., bývajúcej

v Z., 20/ N. H., bývajúcej v K., zastúpeným JUDr. D. G., advokátkou so sídlom v K., 21/ V.

H., bývajúcemu v K., zastúpený JUDr. D. G., advokátkou so sídlom v K., 22/ M. H.,

bývajúcemu v K., 23/ N. S., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. G., advokátkou so sídlom

v K., 24a/ A.. Š., bývajúcemu v K., 24b/ J. Š., bývajúcemu v K., 24c/ O. K., bývajúcej v K.,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ sú povinní zaplatiť do 3 dní odporcom 3/ a 20/ až 23/

náhradu trov dovolacieho konania 185,23 € na účet JUDr. D. G., advokátky so sídlom v K.;

iným odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

A. H. (pôvodná navrhovateľka) sa v konaní domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou

nehnuteľností v katastrálnom území L., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.X. ako parcela

2

č. X. – orná pôda vo výmere X. m2 a na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada

vo výmere X. m2 a parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2. Vzhľadom na to, že A.

H. zomrela v priebehu konania (X.), súd ďalej konal s navrhovateľmi 1/ až 6/ (právnymi

nástupcami pôvodnej navrhovateľky). Navrhovatelia 1/až 6/ v ďalšom podali návrh na

pripustenie zmeny návrhu a žiadali, aby súd určil že a/ parcely č. X., X. a X. patria do

dedičstva po A. H., b/ nehnuteľnosti v katastrálnom území L. vedené na liste vlastníctva č. X.

ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m2 a parcela č. X. – záhrada vo výmere X.

m2 patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky 1/, c/ nehnuteľnosti v katastrálnom území

L. zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela X. – záhrada vo výmere X. m2 a parcela č.

X. – zastavané plochy vo výmere X. m2 patria v podiele 1/2 navrhovateľke 2/ a v podiele 1/2

do dedičstva po poručiteľovi P. H., ktorý naposledy býval v L.L. a zomrel X..

Okresný súd Košice II rozsudkom z 3. marca 2009 č.k. -302 návrh

zamietol a protinávrh odporkyne 5/ vylúčil na samostatné konanie. Zamietnutie návrhu v časti

a/ určenia, že parcely č. X., X. a X. patria do dedičstva po A. H. odôvodnil tým, že pôvodná

navrhovateľka tieto nehnuteľnosti nenadobudla vydržaním, lebo jej držba nebola

dobromyseľná. V časti b/ určenia, že parcely č. X. a X. sú vo výlučnom vlastníctve

navrhovateľky 1/, vychádzal súd z toho, že ak tieto nehnuteľnosti mala nadobudnúť v roku

1959 ústne uzatvorenou zmluvou od pôvodnej navrhovateľky, treba zohľadniť, že A. H. v tom

čase nebola ich vlastníčkou, a tak na navrhovateľku 1/ nemohla previesť ich vlastníctvo.

Zamietnutie návrhu v časti c/, teda o určenie, že parcely č. X. patria v polovici do vlastníctva

navrhovateľky 2/ a v polovici do dedičstva po poručiteľovi P. H. odôvodnil tým, že

navrhovateľke 2/ patria práva, ktoré nadobudla od pôvodnej navrhovateľky na základe

darovacej zmluvy v roku 1968 uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice a k vydržaniu

zvyšnej časti týchto parciel nedošlo, lebo pôvodná navrhovateľka nenadobudla ich

vlastníctvo. Rozhodnutie o trovách odôvodnil podľa Opravným uznesením

zo 17. mája 2010 č.k. -375 súd prvého stupňa opravil záhlavie svojho rozsudku

z 3. marca 2009 č.k. -302 v označení účastníkov konania tak, že „ žalobkyňa 3/

je M. R., žalovaný 8/ je Ing. I. N., žalovaný 9/ je Ing. M. N. a žalovaný 11/ je J. N.. Tento

rozsudok napadli odvolaním navrhovatelia 1/ až 6/.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. októbra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok vo veci samej v spojení s opravným uznesením potvrdil; rozhodol tiež

o náhrade trov. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že pôvodná

3

navrhovateľka nenadobudla vlastníctvo sporných nehnuteľností vydržaním. Námietky

odvolateľov neboli spôsobilé spochybniť správnosť záveru, že v konaní nebol preukázaný

jeden zo zákonných predpokladov vydržania, a to oprávnenosť držby sporných nehnuteľností.

Pôvodná navrhovateľka a neskôr navrhovatelia 1/ až 6/ tvrdili, že podiely spoluvlastníkov boli

odkúpené ústne uzatvorenými kúpnymi zmluvami a bola im aj vyplatená dohodnutá kúpna

cena, odvolací súd sa ale stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neuniesli

dôkazné bremeno, lebo nepreukázali právny titul pôvodnej navrhovateľky pri vstupe do držby

sporných nehnuteľností. Na preukázanie existencie domnelého právneho titulu by muselo byť

preukázané, že pôvodná navrhovateľka bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,

že jej takýto nadobúdací titul svedčí. To však v konaní nebolo preukázané. Za okolnosť, ktorá

by preukázala jej dobromyseľnosť, nemožno považovať samotnú skutočnosť, že

nehnuteľnosti dlhodobo nerušene užívala, pôvodní spoluvlastníci ju v užívaní nerušili

a nedomáhali sa výkonu ich vlastníckeho práva. Na strane pôvodnej navrhovateľky nemožno

hovoriť ani o ospravedlniteľnom omyle, lebo vedela, že písomnú kúpnu zmluvu uzatvorila iba

s jedným zo súrodencov jej manžela. Okolnosti, na ktoré sa v súvislosti s dobrou vierou

odvolávala (že ostatní spoluvlastníci nemali ochotu ísť „na úrad“, resp. že v tom období

sa bežne zmluvy neuzatvárali písomne), vylučujú možnosť jej právneho omylu a len

potvrdzujú, že mala vedomosť o tom, aký je skutočný právny stav. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil v spojení

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 5/, 6/

dovolanie s odôvodnením, že im v konaní bola odňatá možnosť konať ( )

a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom došlo podľa ich názoru

tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci sa nevzdali svojho práva

na verejné pojednávanie a ani neboli vyzvaní, aby oznámili, či súhlasia s prejednaním veci

bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd im doručil vyjadrenie odporcov k ich odvolaniu,

nevyzval ich ale, aby oznámili svoje stanovisko k tomuto vyjadreniu. Boli presvedčení, že súd

nariadi pojednávanie, na ktorom sa budú môcť opakovane vyjadriť k základu prejednávanej

veci a k tvrdeniam odporcov v ich písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľov. V ďalšej

časti dovolania navrhovatelia uviedli dôvody, so zreteľom na ktoré zastávajú názor, že

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podrobne zopakovali

skoršie skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzovali, že vlastníctvo nadobudla ich právna

predchodkyňa vydržaním. Žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Odporcovia 3/ a 20/ až 23/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že odvolací súd mohol

v danom prípade prejednať vec bez nariadenia pojednávania. Súdy neboli povinné vyzvať

účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia

pojednávania (túto povinnosť mali podľa v znení do 14. októbra 2008).

Skutočnosť, že sa nesplnil predpoklad navrhovateľov o tom, že súd nariadi pojednávanie,

nezakladá procesnú vadu konania v zmysle Túto vadu nezakladá ani

dovolateľmi tvrdené nesprávne právne posúdenie veci. Uvedomujúc si, že dovolanie

je procesne neprípustné, predsa len (pre úplnosť) uviedli vo vyjadrení aj stanovisko k meritu

veci (k otázke vydržania sporných nehnuteľností pôvodnou navrhovateľkou na základe

„neperfektných“ kúpnych zmlúv). Dovolanie navrhli zamietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podali včas účastníci

konania ( ) zastúpení advokátkou (s. 1 ), skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním navrhovateľov je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov

uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť ich dovolania preto z § 238 ods. 1

až 3 nevyplýva.

V danom prípade by podané dovolanie mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného

prostriedku v zmysle uvedeného ustanovenia nezakladá samo tvrdenie o existencii procesnej

vady tejto povahy, ale iba zistenie, že v konaní skutočne k takejto vade došlo.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/

a g/ netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

1. Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Odňatím možnosti konať

pred súdom sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Navrhovatelia procesnú vadu konania a prípustnosť ich dovolania v zmysle § 237

písm. f/ vyvodzovali z toho, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a bez toho, aby boli splnené podmienky pre tento procesný postup vyplývajúce

z

Odvolací súd v danom prípade vec prejednal a rozhodol 26. októbra 2011. Podľa § 214

ods. 1 v znení , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008,

6

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje

dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené

v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a že z tohto dôvodu nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení

pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že

by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. To znamená, že

postup odvolacieho súdu v danej veci bol v súlade s a že odvolací súd

mohol vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Takýmto

postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti

dovolateľa konať pred súdom.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že nenariadením odvolacieho

pojednávania nedošlo k procesnej vade v zmysle

2. Formulácie, ktoré sú v dovolaní zvolené na odôvodnenie jeho opodstatnenosti

nasvedčujú tomu, že dovolatelia, namietajúc existenciu procesnej vady v zmysle § 237

písm. f/ , spochybňujú tiež úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov. K tomu

dovolací súd uvádza:

2.1. Neúplnosť skutkových zistení súdu môže viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu

súdu, táto neúplnosť ale nie je považovaná za procesnú vadu

konania v zmysle

2.2. Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania.

2.3. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení, nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

2.4. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že ani tento, dovolateľmi

namietaný okruh tvrdených nesprávností postupu súdov, nezakladá procesnú vadu konania

v zmysle ípustnosť ich dovolania v zmysle

3. Navrhovatelia tiež namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle

Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je najvyšším súdom považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné

dovolanie (viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania

(viď napríklad sp. zn. , , , ,

, a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú

v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v

ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

4. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania podaného v preskúmavanej veci

nevyplýva z , v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia dovolateľmi

namietaných procesných vád ( ) a nevyšli najavo iné procesné vady

vymenované v , najvyšší súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné

( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti dovolateľom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Odporcom 3/ a / až 23/ priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokátky za 1 úkon právnej služby, ktorú poskytla spoločne týmto odporcom

vypracovaním ich písomného vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. . o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby (ďalej len „vyhláška“)]. Sadzbu za tento

úkon určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 146,73 € po znížení podľa § 13 ods. 2

vyhlášky (5 x 50%). Tarifnú odmenu určil potom v celkovej výške 146,73 €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

vo výške 7,63 € a 20% DPH (30,87 €) predstavuje spolu 185,23 €. Ostatným úspešným

odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo o ňu nepožiadali (§ 142

ods. 1 v spojení a O.s.p).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková