Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/208/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne,

so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8, vo veci pobočky Sociálnej poisťovne Senica, Hollého

č. 1219, IČO: 308 074 84, proti povinnému: ZVL - LSA a.s., so sídlom v Skalici, Nádražná

9, IČO: 31 411 321, o vymoženie 74 922,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Skalica pod sp.zn. , o dovolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave z 5. júna 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica uznesením z 9. februára 2011, č.k. -28 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnej

exekútorke JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej náhradu trov exekúcie vo výške 6 178,93 €

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila prvostupňovému súdu

podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

pre neprípustnosť z dôvodu, že povinný subjekt bol 6. marca 2009 vymazaný z obchodného

registra ex offo. Na základe týchto skutočností preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

zároveň exekúciu zastavil a zároveň priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške

6 178,93 €. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku.

Krajský súd v Trnave uznesením z 5. júna 2012, sp.zn. uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie zmenil tak, že súdnej exekútorke sa

náhrada trov exekučného konania nepriznáva. S poukazom na ustanovenie ,

2

§ 200 ods. 1a 2, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konštatoval, že oprávnená môže

uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len výnimočne, a to len v dvoch prípadoch, ak

by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, o čom hovorí § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

V danom prípade to však neprichádza do úvahy, lebo nebolo sporné, že oprávnená podala

návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď povinný ešte nebol vymazaný z obchodného registra

a z obchodného registra bol vymazaný až v priebehu exekučného konania. Druhým dôvodom

je zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

Poukázal na právoplatné uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. g/, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať. Dospel k záveru, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávnenej a ani

exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu exekúcie,

a preto nemožno použiť § 203 Exekučného poriadku na zaviazanie oprávnenej na platenie

trov exekúcie ako právne posúdil súd prvého stupňa. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.

z 22. decembra 2004, podľa ktorého možno § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku použiť len ak sú splnené predpoklady, že exekučné konanie bolo zastavené a ak

existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného

a zastavením exekúcie. Na rozdiel od súdu prvého stupňa príčinnú súvislosť medzi zavinením

oprávnenej a zastavením exekúcie z obsahu spisu nevyvodil. Poukázal aj na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z odôvodnenia ktorého vyplýva, že

ústavný súd nepovažuje za zjavne arbitrárny záver všeobecných súdov, podľa ktorého štát

nezodpovedá exekútorovi za trovy exekúcie, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré nemôže

vymôcť v dôsledku toho, že oprávnenému nevznikla povinnosť ich náhrady a od povinného

ich nemožno vymôcť.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka. Prípustnosť

dovolania odôvodnila a Pokiaľ ide o nesprávne

právne posúdenie veci v zmysle poukázala na to, že otázku

dôležitú pre rozhodnutie o povinnosti platiť trovy exekúcie, z koho zavinenia došlo

k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len z procesného hľadiska. Zásadne platí, že

zastavenie exekúcie je procesným neúspechom oprávneného, ktorý inicioval začatie konania,

ale exekučné konanie bolo pre neho neúspešné. K zastaveniu konania teda jednoznačne

nedošlo pre správanie sa povinného, ale z dôvodu nastania právnej skutočnosti, ktorá ako taká

má objektívny charakter. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť a hoci táto

3

nebola v konečnom dôsledku úspešná (resp. úspešná len čiastočne) pre zánik subjektu

povinného, patrí mu za túto činnosť odmena, najmä s ohľadom na skutočnosť, že počas

vykonávania exekúcie bola vymožená priamo na účet oprávnenej časť pohľadávky v celkovej

výške 25 961,89 €. Z uvedeného dôvodu aplikovala pri výpočte odmeny § 16 ods. 2 vyhlášky

č. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnená navrhla dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (

a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) s právnickým vzdelaním, skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,

sú uvedené v a V zmysle ale ustanovenia

ods. 1 a 2 neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu považuje trovy exekúcie za trovy konania

(viď uznesenia najvyššieho súdu z 13. októbra 2010 sp.zn. , z 15. októbra 2010

sp.zn. , z 3. októbra 2011 sp.zn. a z 13. septembra 2011

sp.zn. ). Názor, že trovy exekúcie sú trovami konania, zastáva dovolací súd aj

v preskúmavanej veci. Prípustnosť podaného dovolania, ktoré smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu o trovách, je vylúčená ustanovením

Vzhľadom na to by dovolanie súdnej exekútorky bolo procesne prípustné, iba

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vedúcich k zmätočnosti. Dovolací súd skúmal

( ), či v konaní nedošlo k niektorej z vád uvedených v O vadu

tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania súdnej exekútorky preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal súdnej exekútorke možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať

pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu

alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Podľa obsahu dovolania dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej súdy odňali

možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili. Pokiaľ ide o námietku

nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu

(s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením

veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania –

v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod,

5

ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania

v zmysle (viď R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

sp.zn. , , , , ,

). Nesprávnym právnym posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi

konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom

konať.

Keďže prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci z ustanovení a

nevyplýva, najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie súdnej exekútorky

podľa v spojení s

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom v dovolacom konaní priznaná,

lebo dovolateľka nebola v dovolacom konaní úspešná a účastníci nepodali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová