Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/12/2014

Najvyšší súd 2 Obdo V 12/2014

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. F. L., CSc., N., proti

ţalovanému B., spol. s r. o., M., IČO: X., zastúpený AK G. & P., s. r. o., L., o zaplatenie

91 266,68 Eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -276 zo dňa 30. apríla 2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. júna 2011 č. k. konanie

v časti o 113 832,24 Eur zastavil a o náhrade trov rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci

samej. Uznesenie odôvodnil tým, ţe uznesením zo dňa 4. marca 2011 pripustil zmenu ţaloby

a na tomto základe ţalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý v určenej výške

ţalobca nezaplatil. Zaplatil len 100,-- Eur. V podaní však ţalobca presne nešpecifikoval sumu

ani nárok, na ktorý sa vzťahuje zaplatený poplatok 100,-- Eur. V dôsledku toho súd konanie

o zaplatenie sumy 113 832,24 Eur zastavil.

Ţalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom, ţe v konaní rozhodoval vylúčený sudca a súd bol

nesprávne obsadený.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu popísal úkony ţalobcu v konaní a podľa jeho

názoru súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Poukázal na to, ţe ţalobca rôznymi podaniami spôsobuje prieťahy v konaní, keďţe

mení petity, berie ţaloby v časti späť, následne rozširuje a zase berie späť, a to opakovane,

2 2 Obdo V 12/2014

čím vytvára chaotickú situáciu a snaţí sa z procesnej stránky zneprehľadniť celé konanie.

Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bolo napadnuté uznesenie č. k. -138

z 24. júna 2011, ktorým súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 113 832,24 Eur

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.

V právnej veci ţalobcu B., s. r. o., B., proti ţalovanému Ing. F. L., B., o zaplatenie

1 013 500,-- Sk, vedenej na Krajskom súde v Bratislave, konajúci súd uznesením zo dňa

29. januára 2004 č. k. -332 uplatnený vzájomný návrh ţalovaného na peňaţné

plnenie vo výške 3 766 433,-- Sk, vylúčil na samostatné konanie.

Na vzájomný návrh sa pouţijú primerane ustanovenia o návrhu na začatie konania,

jeho zmene a späťvzatí ( ), preto vznikla poplatková povinnosť podľa

ods. 1 písm. a/

Ţalobca namietal nesprávnosť vyrubeného súdneho poplatku zo vzájomného návrhu

a s podaným odvolaním zaplatil súdny poplatok len 100,-- Eur a oznámil, ţe v časti istiny

prevyšujúcej ním zaplatený súdny poplatok, berie späť.

Vo veci uţ rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. , v ktorom

konštatoval, ak bol vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie, potom je povinnosť

súdny poplatok zaplatiť z tohto vzájomného návrhu.

Momentom podania vzájomného návrhu (v konaní ) vznikla poplatková

povinnosť z ceny predmetu poplatkového úkonu. V priebehu konania však ţalobca podaniami

zo dňa 24. júna 2005, 12. decembra 2006, 18. augusta 2008 pohľadávku, po jej vylúčení

na samostatné konanie, čo do výšky, ako aj právnej kvalifikácie menil, v dôsledku čoho súd

pojednávanie zo dňa 9. februára 2011 odročil za účelom spresnenia petitu pohľadávky.

3 2 Obdo V 12/2014

Ţalobca podal vzájomný návrh v sume 3 766 433,-- Sk na pojednávaní dňa 29. januára

2004, kedy zmenil pôvodný návrh z 20 januára 2003 znejúci na sumu 3 174 000,-- Sk, kedy

súd v tomto rozsahu vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie a výzva na zaplatenie

súdneho poplatku bola urobená aţ 4. marca 2011, t. j. po uplynutí stanovenej trojročnej lehoty

na vyrubenie súdneho poplatku ( ). Nebol preto

dôvod na zastavenie konania podľa .

Súd námietku o nezákonnom sudcovi vyhodnotil ako nedôvodnú a námietky

a odvolania smerujúce proti jednotlivým výzvam súdu vyhodnotil ako irelevantné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu v zákonnej lehote dovolanie

podaním zo dňa 22. apríla 2014 podľa

V dovolaní podrobne opisuje rozhodnutia a odôvodnenia súdov oboch stupňov, ako

i podania ţalobcu, ktorý v konaní podával návrhy, bral ich v časti späť a následne rozširoval

návrhy. Poukázal na to, ţe ţalobca zaplatil súdny poplatok 100,-- Eur a navrhol, aby súd

konal o jeho práve na vzájomnú pohľadávku v takej výške, aká je týmto poplatkom uhradená

a v prevyšujúcej časti vzal ţalobu späť. Z tohto ţalovaný vyvodzuje, ţe ţalobca podaním

zo dňa 19. 02. 2009 vzal ţalobu späť, okrem sumy 1 666,-- Eur, za ktorú zaplatil súdny

poplatok 100,-- Eur. Ďalej poukázal na účinky, ktoré vyvoláva úkon späťvzatia návrhu,

ktorým nárok nezaniká a môţe byť uplatnený znova, ale takého podanie je potrebné

povaţovať za podanie nového návrhu. Dovolateľ zastáva názor, ţe súd prvého stupňa

rozhodol správne, keď vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z rozšíreného návrhu

výzvou z 04. 03. 2011, ktorý si uplatnil 09. 02. 2011, lebo neuplynula trojročná lehota

na vyrubenie súdneho poplatku. Nie je moţné opomenúť späťvzatie, ktoré ţalobca vykonal

svojim podaním z 19. 06. 2009.

Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd svojim rozhodnutím, ktorým zrušil uznesenie

o zastavení konania súdom prvého stupňa, mu odňal moţnosť konať pred súdom.

Nezohľadnenie hmotnoprávnych úkonov ţalobcu odvolacím súdom malo za následok

4 2 Obdo V 12/2014

obmedzenie práv ţalovaného ako účastníka konania tým, ţe v rozpore so zákonnými

ustanoveniami, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, rozhodol

o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolací súd nebral do úvahy priebeh a jednotlivé

úkony ţalobcu, s ktorými sú späté tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne oprávnenia

ţalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ustanovenie čl. 46 ods. 1 ÚS SR, čl. 6 Dohovoru. Navrhol napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu (na l. č. 285) uviedol, ţe sa stotoţňuje s postupom

a rozhodnutím odvolacieho súdu a navrhol dovolanie odmietnuť pre nesplnenie podmienok

dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti

uzneseniu, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a vec bola tomuto súdu vrátená

na ďalšie konanie.

Podľa platí, ţe ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej

forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie, alebo ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev () na zaujatie stanoviska ( ). Dovolanie

je prípustné aj voči potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

5 2 Obdo V 12/2014

Uznesenie, proti ktorému ţalovaný podal dovolanie, nie je vymedzené ako dovolací

dôvod v ust. , , keďţe ide o uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto z neho prípustnosť dovolania v prejednávanej veci

nemoţno vyvodiť.

Proti kaţdému rozhodnutiu súdu je však prípustné dovolanie z dôvodov

vymenovaných v ustanovení aţ g/ Okrem iných, prípustnosť dovolania

zakladá aj postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom

( ). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých

jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

Nie je tieţ vylúčené, ţe samotným vydaním uznesenia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa, odvolací súd poruší procesné predpisy spôsobom, ktorého dôsledkom je

odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Je tomu tak, ak uţ nesprávny postup vedúci

ku vzniku rozhodnutia je porušením procesných predpisov. Napadnutému uzneseniu takýto

nedostatok však nemoţno vytknúť. Skutočnosťou zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa

môţe byť uvedená situácia, len ak je priamym výsledkom rozhodnutia

odvolacieho súdu. Z charakteru zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, ţe jeho výsledkom

nemôţe byť právoplatné rozhodnutie, ale vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu síce tieţ nadobúda formálnu aj materiálnu

právoplatnosť ( v spojení s ), nie je však bez ďalšieho právoplatným

rozhodnutím o veci, ktorej sa týka. Zrušujúcim rozhodnutím v predmetnej veci odvolací súd

právoplatne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby ho nahradil novým

rozhodnutím (ako je to pri zmeňujúcich rozhodnutiach). Zrušujúce rozhodnutie navodzuje

stav, aký bol pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, čo vylučuje moţnosť, aby zrušujúcim

rozhodnutím odvolacieho súdu (s výnimkou uţ spomenutého prípadu nesprávnosti postupu

vedúceho k vzniku rozhodnutia) bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa teda rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu priznáva

za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, ţe súd posúdi vec

a zaujme právny názor, samo osebe nie je porušením procesného postupu súdu, pretoţe len

6 2 Obdo V 12/2014

nesúhlas s právnym názorom vysloveným súdom z vecnej stránky, nie je bez ďalších

predpokladov, spôsobilým dovolacím dôvodom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie

súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré

dôkazy vykoná. Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom

k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi

bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust.

Podľa sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu

neznamená právo na úspech v konaní pred súdom (, ). K porušeniu

garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces by podľa

dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal

moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde

(), ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho

rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie

uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho

rozsudku je jasné a zrozumiteľné, obsahuje vyhodnotenie výsledkov dokazovania

a vyslovenie právneho názoru s odôvodnením.

Dovolací súd vyslovil, ţe článok 6 ods. 1 dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje

podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní

môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku).

Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţní s názorom

vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozsudku,

nemoţno ani túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom

stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí.

Zároveň dovolací súd tieţ poukázal na to, ţe SR neupravuje dôsledky

jednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani

nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne

garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje , ako aj

predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti

7 2 Obdo V 12/2014

konania súdov niţších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ust. § 237

, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. povaţuje, okrem

procesných vád vymenovaných v , aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací dôvod (, ), avšak

vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Pri zvaţovaní dôsledkov zistených

procesných nesprávností treba mať vţdy na zreteli, ţe dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok smerujúci proti uţ právoplatnému rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti

a nezmeniteľnosti ( ). Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní

v istom zmysle k stretu dvoch základných práv, resp. ústavných princípov. Jednak ide o právo

na spravodlivý proces a jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl.

I . Najvyšší súd musí dbať o zachovanie ústavnoprávne relevantnej rovnováhy medzi

týmto právom a ústavným princípom právnej istoty, ktorý bol vyjadrený rozsudkami súdov

niţších stupňov. Dovolací súd pri posudzovaní otázky prípustnosti dovolania nemohol nedať

prednosť ústavnému princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. I ods. 1

, ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa ,

preto je treba rozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného

vzťahu oboch ustanovení. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá „inú vadu konania“

podľa , nie však vadu procesnú podľa (,

, ), aj to len za predpokladu, ţe dovolanie je prípustné.

V preskúmavanej veci však ani nie je dôvod na vyslovenie, ţe uznesenie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Prípadné tzv. iné vady konania síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však

jeho prípustnosť. Neprípustnosť dovolania vylučuje, aby na takéto vady dovolací súd

prihliadal.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) je prípustným dovolacím dôvodom vtedy, ak je dovolanie prípustné, samotné

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je podľa

ustanovení mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý

nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a pokiaľ nie sú splnené

8 2 Obdo V 12/2014

podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu.

Dovolací súd nemal za preukázané, ţe v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/

, teda dovolateľovi nebolo zabránené, resp. neumoţnené vyuţiť tie procesné práva,

ktoré mu zákon priznáva.

V predmetnej veci podal dovolanie ţalovaný proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu, teda dovolanie podľa nie je prípustné a z tohto dôvodu dovolací súd vec

posudzoval iba z hľadiska prípustnosti dovolania podľa a dospel k záveru, ţe

neboli splnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dovolanie podľa

v spojení s odmietol.

Trovy dovolacieho konania podľa ţalobcovi nepriznal, pretoţe si

ţiadne neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v pomere hlasov 5:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2015

JUDr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová