Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/352/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. M., bytom J.,

zastúpeného Mgr. Mirekom Karasom, advokátom, so sídlom: Justičná 9, 811 07 Bratislava,

proti ţalovanému: Ţeleznice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom: Klemensova 8,

813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 25. marca 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. marca

2014, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom, sp. zn.

z 9. februára 2012, zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi istinu v sume

60.243,80 € z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku

ţalobu zamietol. Súd prvého stupňa zamietol nárok ţalobcu na vydanie úţitkov

z bezdôvodného obohatenia ako nedôvodný z dôvodu, ţe ţalobca pri uplatnení si úţitkov

z bezdôvodného obohatenia vychádzal z dvoch rôznych kategórii, ktoré nemoţno v danom

prípade spájať. Tento rozsudok vydal na základe právneho názoru vysloveného v uznesení

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo 7. júna 2011 (ďalej aj „odvolací súd“),

keď zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, sp. zn. z 1. októbra 2009, ktorým

ţalobu zamietol z dôvodu, ţe nemal za preukázané, ţe by na strane ţalovaného došlo

k majetkovému prospechu získanému od ţalobcu plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretoţe

uţívaním pozemku ţalobcu, na ktorom sa dráhy Slovenskej republiky nachádzajú, došlo

na úkor ţalobcu k bezdôvodnému obohateniu na strane iného subjektu. Ţalobu v celom

2

rozsahu zamietol z dôvodu, ţe mal v konaní za preukázané, ţe na strane ţalovaného nedošlo

na úkor ţalobcu k bezdôvodnému obohateniu a zároveň konštatoval, ţe ţalovaný nie

je pasívne legitimovaný. Odvolací súd toto rozhodnutie zrušil a zároveň vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby vykonal dokazovanie za účelom zistenia výšky

bezdôvodného obohatenia ţalovaného na úkor ţalobcu porovnaním podobných prenájmov

obdobných pozemkov v príbuzných lokalitách príp. porovnaním so znaleckým posudkom

a vysvetlením spôsobu výpočtu ustáleného bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím

na vyslovený názor odvolacieho súdu týkajúci sa subjektu, ktorý sa na úkor ţalobcu

bezdôvodne obohatil keďţe ohľadom týchto skutočností dokazovanie vykonal len čiastočne.

Súd prvého stupňa viazaný právnym záverom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 226

tak postupoval v intenciách odvolacieho súdu, ktorý uznesením sp. zn.

zo 7. júna 2011 konštatoval, ţe na strane ţalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu, a preto súd prvého stupňa vychádzal zo záverov odvolacieho súdu a mal za to, ţe

základ nároku ţalobcu je daný a preto na argumentáciu ţalovaného neprihliadol. Nakoľko

spornou bola v konaní výška náhrady, vo veci nariadil dokazovanie.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie účastníkov

konania rozsudkom z 25. marca 2014 č. k. -447 druhý rozsudok súdu prvého

stupňa 1/ zmenil v jeho vyhovujúcej časti tak, ţe ţalobu zamietol a 2/ potvrdil v jeho

zamietajúcej časti. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaný len

spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) sú tým, čo vylučuje

vlastníka pozemku v prisvojovaní si jeho úţitkových vlastností, aj keď vlastník dráh svoju

činnosť realizuje za účelom zabezpečovania verejných potrieb. Majetok vlastníka dráhy

(štátu) sa podľa názoru odvolacieho súdu nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaloţiť

za výkon týchto oprávnení v prípade, ţe by mu vyplývali z právne relevantného titulu

(v danom prípade z právneho úkonu uzavretého s navrhovateľom). Odvolací súd ďalej

konštatoval, ţe z hľadiska hmotno-právneho ţalovaný nie je v právnom vzťahu

bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloţenie ktorej navrhovateľ ţiadal),

a preto mu v prejednávanej veci nesvedčí pasívna legitimácia v konaní. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe na konštatovanie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

v konaní, ktorý je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu, sa odvolací súd námietkami

navrhovateľa týkajúcimi sa nepriznania vydania úţitku z bezdôvodného obohatenia

nezaoberal. Odvolací súd tak napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v návrhu

vyhovujúcej časti, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zmenil a návrh

3

ţalobcu ako nedôvodný zamietol a v zostávajúcej návrh zamietajúcej časti rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca z dôvodu, ţe vo veci

došlo k nesprávnemu rozhodnutiu podľa ustanovenia a rovnako

k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p, pretoţe

ţalovaný je v predmetnom konaní pasívne legitimovaným subjektom. Konanie je postihnuté

podľa dovolateľa inou vadou, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým,

ţe napadnutým rozsudkom rozhodol ten istý senát odvolacieho súdu v tej istej veci opačným

spôsobom, pričom zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré sa v plnom rozsahu

opieralo o právny názor toho istého senátu odvolacieho súdu. Ţalobca zároveň poukazuje

na skutočnosť, ţe medzi uvedenými protichodnými rozhodnutiami odvolacieho súdu

(uznesenie sp. zn. zo 7. júna 2011 a napadnutý rozsudok) sa nezmenila

dôkazná situácia a neboli predloţené súdu ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

takúto dôraznú zmenu právneho názoru. Ţalobca má za to, ţe takýto postup odvolacieho súdu

je arbitrárny a poukazuje aj na skutočnosť, ţe v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací

súd len slepo prevzal argumentáciu ţalovaného a plne s ňou nahradil svoj predošlý právny

názor vyjadrený v uznesení sp. zn. zo 7. júna 2011. Pri odôvodňovaní

nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného odvolací súd podľa názoru ţalobcu neuvádza

posúdenie právnych predpisov, ktoré by na seba logicky a súvisle nadväzovalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje dva výroky: výrok, ktorým

v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol

a výrok, ktorým v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolateľ napadol toto rozhodnutie v celom rozsahu, oba jeho výroky.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďţe v prejednávanej veci

smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku, je dovolanie proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým zmenil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa procesne

prípustné ( )

Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný

zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie

procesne prípustné.

Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobca v dovolaní výslovne namieta, ţe postup odvolacieho súdu je arbitrárny

z dôvodu, ţe napadnutým rozsudkom rozhodol ten istý senát odvolacieho súdu v tej istej veci

opačným spôsobom, pričom zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré sa v plnom

rozsahu opieralo o predchádzajúci právny názor toho istého senátu odvolacieho súdu.

Dovolateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe medzi uvedenými protichodnými

rozhodnutiami odvolacieho súdu (uznesením sp. zn. zo 7. júna 2011,

5

a napadnutým rozsudkom) sa nezmenila dôkazná situácia a neboli predloţené súdu ţiadne

nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takúto dôraznú zmenu právneho názoru.

So zreteľom na tieto tvrdenia ţalobcu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, a zistil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola

v konaní odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch niţších stupňov

k odňatiu moţnosti navrhovateľovi konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania

v zmysle je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces ( a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba povaţovať aj rozhodnutie

odvolacieho súdu o návrhom uplatnenom nároku na základe iného právneho dôvodu,

vychádzajúc zo skutočností, ktorými sa ani prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí

nezaoberal a ku ktorým sa účastník konania nemal moţnosť vyjadriť. Podľa názoru

dovolacieho súdu v preskúmavanej veci ide o takýto prípad.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Tým, ţe

odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd

prvého stupňa, v skutočnosti ţalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru

na inštančne vyššom súde; takýmto postupom ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom

v zmysle

Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd čiastočne potvrdil a čiastočne zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom takto rozhodol z iného právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal z toho, ţe

ţalovaný je v danom prípade pasívne legitimovaný a na základe vykonaného dokazovania

zisťoval výšku bezdôvodného obohatenia ţalovaného na úkor ţalobcu. Postupoval tak preto,

lebo podľa predchádzajúceho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení sp. zn.

zo 7. júna 2011, je dôleţité pri posudzovaní objektu, ktorý sa bezdôvodne

obohacuje, vychádzať zo skutočnosti, kto fakticky vykonáva činnosť v danom prípade

na pozemku ţalobcu a teda v koho prospech je vyuţitie jeho pozemku. Rovnako tak pasívnu

legitimáciu ţalovaného načrtol odvolací súd v cit. uznesení tým, ţe zaviazal súd prvého

stupňa vykonať dokazovanie za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia ţalovaného

na úkor ţalobcu.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez toho,

aby umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci

v zmysle ustanovenia Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého

stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom právnom závere, keď konštatoval nedostatok

pasívnej legitimácie ţalovaného, pričom súd prvého stupňa viazaný predchádzajúcim

názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení sp. zn. zo 7. júna 2011,

vychádzal z predchádzajúceho názoru odvolacieho súdu v cit. uznesení, a to, ţe sa ţalovaný

bezdôvodne obohatil na úkor ţalobcu a tak pokračoval v dokazovaní výšky takejto náhrady

a vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalovaný je pasívne legitimovaný.

Pokiaľ odvolací súd nevyzval ţalobcu v zmysle ustanovenia , aby

sa vyjadril k moţnému posúdeniu chýbajúcej pasívnej legitimácii ţalovaného, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo podľa názoru odvolacieho súdu

pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, porušil tým základné právo na spravodlivý proces

a na súdnu ochranu garantovanú ţalobcovi ako účastníkovi konania podľa čl. 46 ods. 1

. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla

2012). Výklad, ktorý uskutočnil odvolací súd k primeranej aplikácii

v odvolacom konaní v predmetnej veci, nie je ústavne konformný a prieči sa princípom

spravodlivého procesu.

Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych

záveroch neţ súd prvého stupňa, bez toho aby primerane pouţil postup podľa ust. § 213 ods. 2

odňal ţalobcovi moţnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto

rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa ţalobca aţ z rozhodnutia

odvolacieho súdu dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver (neţ súd prvého

stupňa) z okolností, ktoré súdom prvého stupňa neboli spochybňované.

Z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho

dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa

nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťaţil

konanie procesnou vadou v zmysle a odňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe

byť povaţované za správne. Dovolací súd tak dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je nielen

procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal.

So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová