Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-21-2019.pdf
PDF · 179.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: V.. I.. C. I., T.. XX.X.XXXX, H. N.. G. X, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, Nám. Slobody 6, Bratislava, o náhradu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a porušením základných ľudských práv, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2019 a opravenou podaním doručeným súdu dňa 13.8.2019, domáhal vydania nasledovného rozsudku: Žalovaná SR, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi škodu vo výške 297.781,- EUR, ktorú mu žalovaná spôsobila nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) a nezákonným obmedzovaním jeho základného ľudského práva na pokojné užívanie jeho majetku a ktorá mu vznikla vo výške nájomného vypočítaného podľa interných predpisov, zaužívanej praxe a pravidiel ŽSR pre prenájom pozemkov žalovanej na komerčné účely iným osobám, ktoré do konca roku 2018 dosiahlo v úhrne celkovú výšku 297.781,- EUR. Žalovaná tým spôsobila žalobcovi škodu v uvedenej výške a to tak, že v rozpore so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ďalej v rozpore ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i Listiny základných práv a slobôd, ako aj v rozpore s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi SR žalovaná fakticky zbavila žalobcu jeho pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 1.301m?, nachádzajúceho sa v obvode železničnej stanice v okresnom meste G. Ľ. v k.ú. G. Ľ., keďže žalovaná už od svojho vzniku využíva predmetný pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu a to na prevádzku železničnej trate Poprad - Tatry - Plaveč, ktorá je jej vlastníctvom, pričom nikdy nepodnikla a ani nevykonala žiadne kroky potrebné na usporiadanie vzťahov k tomuto pozemku. Žalovaná je ďalej povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 297.781,- EUR a to od 14.6.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je tiež povinná nahradiť žalobcovi aj trovy konania v ich skutočnej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, sa dňom svojho vzniku 1.1.1993 stala vlastníkom železničnej dopravnej cesty(t.j. železničných tratí) a zákonom č. 258/1993 Z.z. stanovila, že súčasťou železničnej dopravnej cesty t.j. súčasťou železničných tratí sú aj pozemky pod týmito tratiami. Následne Ministerstvo dopravy a výstavby SR odovzdalo železničné trate vrátane pozemkov pod nimi do užívania a na podnikanie žalovanou zriadenému podnikateľovi, ktorým sú Železnice SR (ŽSR) ako manažér železničnej infraštruktúry, ktorý
vznikol transformáciou zo svojho právneho predchodcu štátneho podniku ČSD a to z jeho útvaru Východná dráha ČSD. Takto žalovaná v príkrom rozpore so zásadami medzinárodného práva i zo základnými princípmi právneho štátu ako aj v v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná a tiež v rozpore s ústavou i ostatnými právnymi predpismi SR odovzdala podnikateľskému subjektu ŽSR do užívania a na podnikanie aj pozemok jeho otca parcela č. XXXX/X B. D. X.XXX I.?, ktorý sa nachádza v obvode železničnej stanice G. Ľ. a katastrálnom území mesta G. Ľ. na železničnej trati Poprad - Tatry
- Plaveč, na užívanie ktorého nemala žiaden právny titul a ktorý je od roku 1999 jeho vlastníctvom, čiže žalovaná odovzdala viac práv ako mala. Žalovaná bola povinná s vlastníkom pozemku pod železničnou traťou usporiadať právne vzťahy buď na základe nájomnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy. Usporiadania právnych vzťahov k tomuto pozemku sa usilovala už jeho stará matka, I. I. s útvarom Východná dráha ČSD, ako jeho vtedajšia vlastníčka, a to od roku 1975. Neskôr sa usporiadania právnych vzťahov k tomuto pozemku usiloval aj jeho otec, S.. V.. C. I., X.. Žalovaná ostala po nadobudnutí vlastníctva k železničným tratiam vo vzťahu k usporiadaniu vzťahov k predmetným pozemkom absolútne nečinná (§ 9 ods. zákona č. 514/2003 Z.z.)a to aj napriek tomu, že pozemok užívala. On tento pozemok zdedil v roku 1999. O tom, že užívaním jeho pozemku a obmedzovaním jeho základného ľudského práva nesprávnym úradným postupom ohľadom usporiadania vzťahov k pozemku ho zbavila majetku žalovaná zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR sa dozvedel z rozsudku KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015, ktorý mu bol doručený 9.3.2018, keďže celé roky pred tým sa domnievala, že od roku 1999 jeho pozemok užíva a jeho základné ľudské právo obmedzujú ŽSR. Nesprávnym úradným postupom žalovanej mu za 20 rokov vznikla škoda, ktorá zodpovedá nájomnému, ktoré by si za 20 rokov prenajímania rovnakého pozemku žalovanej inými osobami na komerčné účely v rokoch 1999 - 2019 účtovali ŽSR. Podľa ustálenej judikatúry v prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu oprávňujúceho na užívanie nehnuteľnosti, užívateľ vykonáva právo nájmu cudzej veci a tým mu vzniká záväzok voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Takto spotrebované plnenie nemožno vrátiť a preto je namieste forma peňažnej náhrady, ktorú je povinný vydať ten, kto právo nájmu vykonáva. Pri stanovení primeranej výšky peňažnej náhrady je v súlade s dobrými mravmi a spravodlivé vychádzať z výšky nájomného, ktoré si účtujú ŽSR za prenájom pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej a ktoré dáva do prenájmu iným osobám na komerčné účely, ako to vyplýva z čl. 11 Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa interného predpisu ŽSR nájomné za 1 m? pozemku v obvode železničnej stanice G. Ľ., ktorý je vo vlastníctve žalovanej a ktorý ŽSR dáva do prenájmu na komerčné účely, nesmie byť nižšia ako 4,979 EUR/m? ročne a to už od roku 1999 (do roku 2009 150,- Sk/m?). K tejto sume sa pripočítajú prirážky a to minimálne vo výške 15% za spevnené plochy a minimálne vo výške ďalších 20% za možnosť prístupu po spevnenej verejnej komunikácii. Jeho pozemok spĺňa všetky podmienky na priznanie oboch uvedených prirážok, preto minimálne nájomné za jeho pozemok podľa tohto interného predpisu ŽSR bolo v roku 1999 vo výške 6,75 EUR/m? ročne (to bez DPH). V zmysle nájomných zmlúv, na základe ktorých ŽSR dávajú pozemky vo vlastníctve žalovanej do prenájmu na komerčné účely, sa nájomné každoročne zvyšuje o mieru inflácie za predošlý rok, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX uzavretej dňa 25.6.2010 medzi ŽSR a LIKOLA s.r.o. To znamená, že po zohľadnení miery inflácie za roky 1999 - 2018 je napríklad v roku 2019 nájomné za 1 m? pozemku v obvode železničnej stanice G. Ľ. už vo výške 14,53 EUR ročne. Škoda, ktorá mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu spôsobeného nečinnosťou žalovaného vo veci usporiadania vzťahov k pozemku za 20 rokov nezákonného obmedzovania jeho základného práva neoprávneným užívaním jeho pozemku na komerčné účely, dosiahla výšku 316.689,81 EUR. Pretože podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z sa právo na náhradu škody premlčuje najneskôr za 10 rokov odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel (t.j. od 9.3.2018) uplatňuje si náhradu škody za desaťročné obdobie, t.j. za roky 2009 - 2019. Listom zo dňa 31.12.2018 vyzval žalovanú na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 297.781,- EUR, ktorú mu žalovaná spôsobila od roku 1999 do 31.12.2018. Žalovaná mu dňa 14.6.2019 doručila vyjadrenie k jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorým mu oznámila, že jeho nárok neuspokojí.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca v žalobe navrhol tieto listinné dôkazy: výpis F. W. Č.. XXXX kat. územie G. Ľ., predžalobnú upomienku I.. I. zo 17.6.1975, prípis ŠD z 20.9.1976 a zo 7.12.1976, list ŽSR č. XXXX/XXXX/X-B. -M. z 18.10.2002, výťah z interného predpisu ŽSR "Ceny za nájom pozemkov...", nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX medzi ŽSR a LIKOLA s.r.o., výpis z LV č. XXX Y.. Ú. U., fotografie jeho pozemku, výzvu z 31.12.2018.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.7.2019 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal, že žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky pre úspešné uplatňovanie
nároku na náhradu škody a to: existenciu nesprávneho úradného postupu, existenciu škody a ani príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu uviedol, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa nesprávnym úradným postupom rozumie konanie (aktívne aj pasívne), ku ktorému dochádza orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to takým spôsobom, že orgán verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Z toho vyplýva, že na to, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné, aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri výkone verejnej moci, teda v oblasti verejného práva. ŽSR sú samostatným právnym subjektom sui generis, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, ktorý samostatne hospodári s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mal právo jednak do svojho zániku ako štátneho podniku a jednak s majetkom, ktorý nadobudol v rámci svojho podnikania. ŽSR podľa zákona č 258/1993 Z.z. samostatne hospodári s majetkom štátu, ktorý mu je zverený do správy, vykonáva jeho oddĺženie a majetkové vysporiadanie nevyporiadaného vlastníctva užívaných železnicami podľa plánu stanoveného na jeden rok. Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy a výstavby SR, je síce faktickým vlastníkom dráhy, ale všetky aktivity súvisiace s prevádzkovaním dráhy, dopravy na dráhe, s majetkovým vysporiadaním vykonáva ŽSR vo vlastnom mene a pre svoje potreby. Vo vzťahu k predmetu sporu to znamená, že SR v zastúpení Ministerstvom dopravy a výstavby SR, je vlastníkom len železničnej infraštruktúry a nie pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a preto tento nemohla ani dať do trvalého užívania ŽSR, nakoľko nedisponuje vlastníckym a ani iným užívacím právom k pozemku žalobcu. Vzťah medzi žalovaným a ŽSR upravuje zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a zákona o dráhach č. 513/2009 Z.z. Jedná sa o obchodnozáväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahujú predpisy súkromného práva. Účelom a predmetom zmluvy a úpravy obchodnozáväzkového vzťahu týchto dvoch samostatných právnych subjektov je prevádzkovanie a udržiavanie železničnej infraštruktúry vo vlastníctve Slovenskej republiky, správe žalovaného, manažérom železničnej infraštruktúry, t.j. ŽSR. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi žalovaným a ŽSR vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy je súkromnoprávnym vzťahom, na ktorý sa ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o výkone verenej moci orgánom verejnej moci nedajú aplikovať. Rovnako tak platí, že v danom prípade nemohlo dôjsť k výkonu verejnej moci, pretože žalovaný ani ŽSR nerozhodovali o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej moci. Konaním žalovaného, ktorý na základe zmluvy zveril prevádzkovanie a údržbu železničnej infraštruktúry ŽSR, nemohlo a ani nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. k žiadnemu úradnému postupu, tak ako to vo svojich ustanoveniach upravuje zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ sa týka škody uviedol, že podľa 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. To znamená, že žalobca si v rámci žaloby o náhradu škody nemôže uplatňovať svoj nárok v inom rozsahu v akom bol predbežne prerokovaný. Žalobcovi mala vzniknúť škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu spôsobeného nečinnosťou žalovaného vo veci usporiadania vzťahov k jeho pozemku a to za 20 rokov nezákonného obmedzovania jeho základného ľudského práva neoprávneným užívaním jeho pozemku na komerčné účely. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba v tejto súvislosti aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy - Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, príp. strate, zničení) existujúceho majetku poškodeného v dôsledku škodnej udalosti a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Inštitút náhrady škody nemá byť prostriedkom získania zväčšenia majetku, ale má vyvážiť ujmu, ktorá poškodenému skutočne vznikla. Škoda tak ako ju vníma a opisuje žalobca nie je škodou v takom zmyslom v akom ju vo svojich ustanoveniach poníma zákon č. 514/2003 Z.z. Zákon č. 514/2003 Z. z. vznik škody spája s nesprávnym úradným postupom, resp. existenciu škody odvodzuje od nesprávneho úradného postupu. V danom prípade je však nepochybné, že žalovaný sa nedopustil nesprávneho úradného postupu a preto v dôsledku jeho konania, resp. nekonania nemohla ani žalobcovi vzniknúť škoda.
Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti uviedol, že predpokladom nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ako následkom príčin jej vzniku. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez ohľadu na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť v konaní musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného. Keďže v danom prípade nie je preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu a ani škody, absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou doručenou súdu dňa 14.10.2019, v ktorej spresnil špecifikáciu nesprávneho úradného postupu žalovanej. Uviedol, že žalovaná po nadobudnutí vlastníctva k železničnej infraštruktúre zákonom poverila železnice SR (ŽSR) realizáciou dopravnej politiky štátu, plnením záväzkov vo verejnom záujme, presadzovaním zásad štátnej dopravnej politiky, zabezpečovaním cieľov koncepcie dopravy ako aj plnením medzinárodných záväzkov a dôležitých záujmov štátu, toto poverenie pre ŽSR jednoznačne vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 258/1993 Z.z. (§ 1, § 9, §10 a § 18). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná poverila ŽSR realizáciou svojich povinností, záväzkov a úloh vo verejnom záujme. Žalovaná teda na svojom majetku (železničnej infraštruktúre), ktorý sa nachádza na pozemku žalobcu, prostredníctvom ŽSR vo verejnom záujme realizuje svoje povinnosti, záväzky a úlohy v oblasti dopravnej politiky a ďalších záujmov štátu a to bez toho, aby mala akýkoľvek právny titul na užívanie jeho pozemku bez toho, aby svoj vzťah k jeho pozemku právne usporiadala. A pretože žalovaná môže realizovať svoje povinnosti, záväzky a úlohy vo verejnom záujme len úradným postupom a to na základe verejného obstarávania uskutočneného podľa zákona, je z uvedeného zrejmé, že plnením povinností, záväzkov a úloh žalovanej vo verejnom záujme a na jeho pozemku bez toho, aby žalovaná mala na užívanie môjho pozemku právoplatný titul, žalovaná nesprávne úradne postupuje. A pretože v zmysle všeobecných zásad medzinárodného práva i podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR obmedziť vlastnícke právo vo verejnom záujme možno iba podľa zákona a za spravodlivú náhradu, jednoznačne z toho vyplýva, že konanie vo verejnom záujme, ktoré je v rozpore s uvedenými ustanoveniami, je nespochybniteľne nesprávnym úradným postupom žalovanej. Uviedol, že popretie všetkých tvrdení žalobcu v podanej žalobe je v zmysle § 151 ods. 2 CSP absolútne neúčinné, pretože žalovaná nielenže nijakým spôsobom nepreukázala, že nie je vlastníkom železničných dráh, resp. železničnej infraštruktúry, ďalej nepreukázala že by na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo verejnom záujme nevyužívala a ani nevyužíva jeho pozemok a taktiež nepreukázala ani len to, že by ako právny nástupca svojho právneho predchodcu najneskôr od roku 1975 nemala vedomosť o tom, že na plnenie svojich zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo záujme už od roku 1999 neoprávnene využíva jeho pozemok, ktorý predtým neoprávnene a nezákonne užíval aj jej právny predchodca, ale práve naopak v bode III. svojho vyjadrenia jednoznačne a jasne potvrdila jednak to, že je nielen vlastníkom, ale aj správcom železničnej infraštruktúry, t. j. aj železničných dráh a jednak tiež to, že nie je vlastníkom jeho pozemku pod dráhou a dokonca nemá k jeho pozemku ani len užívacie právo. Pokiaľ žalovaná spochybnila vo svojom vyjadrení nesprávny úradný postup tvrdením, že k porušeniu základného ľudského práva na pokojné užívanie žalobcovho majetku nedošlo v oblasti verejného práva, ale v oblasti súkromného práva a preto podľa žalovanej môže za spôsobenú škodu prichádzať do úvahy len zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona č. 514/2003 Z. z., túto námietku označil za irelevantnú. Uviedol, že je absolútne nedôvodné spochybňovanie nesprávneho úradného postupu žalovanej, ako aj nepravdivosť jej tvrdenia o tom, že k porušeniu jeho základného ľudského práva na pokojné užívanie jeho majetku nedošlo v oblasti verejného práva. V písomnom vyjadrení ŽSR, doručenom mu v súvislosti s iným súdnym konaním, vedeným na OS Bratislava I ( sp.zn. 24C/7/2007) dňa 19.2.2007, ŽSR potvrdili, že na jeho pozemku je postavená verejnoprospešná stavba vo vlastníctve štátu, t. j. žalovanej, ktorou je železničná trať Orlov - Plaveč-Podolínec-(Poprad- Tatry). Z uvedeného vyjadrenia ŽSR nespochybniteľne vyplýva, že verejnoprospešnú stavbu štát buduje a stavia jedine vo verejnom záujme, teda v žiadnom prípade nie v súkromnom záujme. Ak sa má takáto stavba realizovať na cudzom pozemku, potom v zmysle základných princípov a všeobecných zásad medzinárodného práva ako aj v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR tak možno urobiť jedine podľa zákona a za primeranú a spravodlivú náhradu. Ak štát v rámci verejného obstarávania verejnoprospešnej
stavby, ktorá mala byť úradným postupom zrealizovaná na cudzom pozemku, nevysporiadal vzťahy k tomuto pozemku, jednoznačne nesprávne úradne postupoval. Pritom je absolútne irelevantné, či nesprávne úradne postupoval súčasný vlastník stavby realizovanej na cudzom pozemku, alebo jeho právny predchodca, pretože prevzatím vlastníctva k stavbe jej súčasný vlastník prevzal na seba aj všetky ťarchy, povinnosti a záväzky zaťažujúce predmetnú stavbu alebo vzťahujúce sa na ňu, resp. aj na pozemok pod ňou. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení poukazovala na § 2 zákon č. 514/2003 Z. z. podľa ktorého výkonom verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, pravom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a podľa ktorého orgánom verejnej moci je štátny orgán, uviedol, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo dopravy a výstavby SR je ústredným orgánom štátnej správy pre dráhy a dopravu na dráhach, pre verejné práce ako i pre ďalšie činnosti tam uvedené, pričom v zmysle § 35 a nasl. zákona č. 575/2001 Z. z. je zriadené k trvalému a opakujúcemu sa výkonu svojich povinnosti a kompetencii. Okrem toho podľa § 102 ods. I písm. a), písm. w) a písm. aa) zákona č. 513/2009 Z. z. riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach dráh, ukladá povinnosť prevádzkovateľovi dráhy, dráhovému podniku a ďalším osobám a je špeciálnym staveným úradom pre stavby a ich súčastí a podobne aj podľa § 9 písm. a) a písm. c) zákona č. 258/1992 Z.z. , kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu, dozerá na plnenie záväzkov vo verejnom záujme a na presadzovanie zásad štátnej dopravnej politiky a má nariaďovaniu právomoc voči orgánom a vedúcim pracovníkom železníc. Ministerstvo dopravy a výstavby SR tak vykonáva svoju činnosť ako orgán verejnej moci a bezozvyšku napĺňa aj požiadavku definície orgánu, ako je uvedená aj v § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a ich súčasti je plne zodpovedné aj za stavebné konanie vo veciach stavby dráh. To ďalej znamená, že v rámci stavebného konania pre stavbu dráhy vo verejnom záujme, ktoré môže štát uskutočniť jedine a výlučne úradným postupom, je plne zodpovedné nielen za vysporiadanie vzťahov k súkromným pozemkom, cez ktoré má stavba dráhy prechádzať, ale aj za všetky chyby a nedostatky stavebného konania pre stavbu dráhy. A pretože stavba dráhy, ktorú realizuje štát, je jednoznačne určená pre verejnosť, sa nespochybniteľne jedná o verejný záujem, ktorý je objektivizovaný a nadradený voči záujmom vlastníka pozemku. Z toho následne vyplýva, že úlohou i povinnosťou štátu, zastúpeného Ministerstvom dopravy a výstavby SR je vysporiadať s vlastníkom vzťah k jeho pozemku. Preto pokiaľ tento vzťah k pozemku nebol v rámci stavebného konania vysporiadaný, je za to plne zodpovedné Ministerstvo dopravy a výstavby SR a je plne zodpovedné aj za škodu spôsobenú porušovaním základného práva na pokojné užívanie majetku. Žalovaná SR nadobudnutím vlastníctva k dráham prevzala aj všetky povinnosti a záväzky zaťažujúce nadobudnutý majetok. Takže práve preto je absolútne irelevantné, že v rámci stavebného konania úradne nesprávne postupoval právny predchodca žalovanej, čo následne nespochybniteľne znamená, že žalovaná ako nástupnícky štát, resp. právny nástupca svojho právneho predchodcu je skutočne plne zodpovedná nielen za chyby v stavebnom konaní, ale aj za škodu spôsobenú ako dôsledok nesprávneho úradného postupu v stavebnom konaní. Podľa čl. 20 Ústavy SR a stavebného zákona pozemok pod stavbu, realizovanú vo verejnom záujme, možno vyvlastniť jedine v rámci stavebného konania a aj to len v prípade, ak dohoda s vlastníkom pozemku nie je možná, pričom zároveň musí byť za vyvlastnený pozemok poskytnutá primeraná a spravodlivá náhrada. Z toho ďalej jednoznačne vyplýva, že vzťahy k pozemku pod dokončenou a skolaudovanou stavbou možno usporiadať tromi spôsobmi: odstránením stavby, nájomnou zmluvou alebo kúpnou zmluvou k pozemku. Pretože odstránenie stavy, vybudovanej vo verejnom záujme, neprichádza do úvahy, bolo povinnosťou žalovanej usporiadať svoj vzťah k jeho pozemku pod stavbou vo vlastníctve žalovanej buď na základe nájomnej alebo na základe kúpnej zmluvy. Žalovaná je zodpovedná nielen za nesprávny úradný postup v stavebnom konaní, ale aj za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti žalovanej vo veci usporiadania vzťahov k pozemku pod verejnoprospešnou stavbou, ktorú žalovaná využíva na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo verejnom záujme. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa žalovaná tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. V roku 2009 ju vyzval na vydanie plnenia, ktoré pri plnení svojich ústavných a zákonných povinností, záväzkov a úloh vo verejnom záujme získala využívaním jeho pozemku bez relevantného právneho titulu. Žalovaná plnenie vydať odmietla. Za irelevantné označil, že žalovaná si na plnenie svojich povinností, záväzkov a úloh vo verejnom záujme zriadila a založila samostatný právny subjekt ŽSR, ktorý s majetkom štátu hospodári samostatne, pretože Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ako ústredný orgán štátnej správy pre dráhy a dopravu na dráhach, tento samostatný právny subjekt priamo riadi, kontroluje a ukladá mu povinnosti, dozerá na plnenie záväzkov vo verejnom záujme a na presadzovanie zásad štátnej dopravnej politiky, čo vyplýva z § 102
ods. 1 písm. a) a písm. w) zákona č. 513/2009 Z. z., ale aj z § 9 písm. a) a písm. c) zákona č. 258/1993 Z. z. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovanej tom, že vzťah medzi žalovanou a ŽSR upravuje iba zmluva o prevádzkovaní železničnej infrastruktury, protože vzťahy medzi žalovanou a ŽSR upravujú predovšetkým zákony, a to zákon č. 575/2001 Z.z., zákon č. 258/1993 Z. z. a zákon č. 513/2009 Z. z. Zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry iba stanovuje rozsah a obsah povinnosti, záväzkov a úloh, ktoré sú vo verejnom záujme štátu a ktoré sú ŽSR povinné v danom roku zrealizovať za účelom zabezpečenia dopravnej politiky a splnenia cieľov koncepcie dopravy, medzinárodných záväzkov a dôležitých záujmov štátu zadefinovaných v ústave a zákonoch. Čiže žalovaná prostredníctvom ŽSR len plní svoje ústavné a zákonné povinnosti, záväzky a úlohy vo verejnom záujme, a preto je to práve žalovaná, ktorá je v plnom rozsahu zodpovedná za nesprávny úradný postup pri plnení svojich povinností, záväzkov a úloh, ktorým ho nezákonne obmedzuje v jeho základnom ľudskom práve na pokojné užívanie môjho majetku. Na základe uvedeného námietku žalovaného o nepreukázaní existencie nesprávneho úradného postupu označil za nedôvodnú. K námietke žalovanej, že žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody v inej výške, než bola prerokovaná so žalovanou, uviedol, že tento nedostatok odstránil podaním z 12.8.2019, doručeným súdu dňa 13.8.2019, ktorým opravil petit žaloby. Uviedol, že je pravdou, že zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je v tejto súvislosti potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. On sa v predmetnom konaní domáha ušlého zisku, keďže žalovaná spotrebovala úžitky, ktoré získala využívaním jeho pozemku. V zmysle ustálenej súdnej praxe ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 319/2008) je ušlý zisk definovaný ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Jeho pozemok sa v dôsledku jeho neoprávneného užívania žalovanou sice nezmenšil, avšak tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej z neho nemohol čerpať úžitky, mu vznikla majetková ujma práve vo forme ušlého zisku. A pretože podľa ustanovení čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, je nanajvýš spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi stanoviť výšku ušlého zisku podľa interných predpisov a zaužívaných praktík ŽSR, na základe ktorých dávajú ŽSR do prenájmu na komerčné účely pozemky vo vlastníctve žalovanej, tak, ako to uviedol v žalobe. K námietke žalovanej o popretí príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou (ušlým ziskom) a konaní konaním žalovanej, uviedol, že žalovaná neexistenciu tejto príčinnej súvislosti odvodzuje od neexistencie nesprávneho úradného postupu. On v tomto vyjadrení jednoznačne a spoľahlivo preukázal zodpovednosť žalovanej za nesprávny úradný postup pri stavebnom konaní pre verejnoprospešnú stavbu železničnej trate B.-C.-C.-(Poprad - Tatry), nesprávny úradný postup žalovanej, ktorá na plnenie svojich ústavných a zákonných povinností, záväzkov a úloh v oblasti štátnej dopravnej politiky, v oblasti štátnej koncepcie dopravy, v oblasti medzinárodných záväzkov ako i ďalších dôležitých záujmov štátu vo verejnom záujme využíva jeho pozemok a to bez relevantného právneho titulu na jeho užívanie. V tomto zároveň preukázal aj priamu príčinnú súvislosť medzi škodou na ušlom zisku a nesprávnym úradným postupom žalovanej. Žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaná SR zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi škodu vo výške 297.781,- EUR, ktorú mu žalovaná do konca roku 2018 spôsobila nesprávnym úradným postupom a nezákonným obmedzovaním jeho základného ľudského práva na pokojné užívanie jeho majetku. Žalovaná tým spôsobila žalobcovi škodu v uvedenej výške a to tak, že v rozpore so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ďalej v rozpore ustanoveniami dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i listiny základných práv a slobôd ako aj v rozpore s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi SR fakticky zbavila žalobcu jeho pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere X.XXXmX, nachádzajúceho sa v obvode železničnej stanice v okresnom meste G. Ľ. v kat. územie G. Ľ., keďže žalovaná dodnes užíva predmetný pozemok na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo verejnom záujme a to bez akéhokoľvek právneho titulu na jeho užívanie. Žalovaná je ďalej povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 297.781,- EUR a to od 14.6.2019 do zaplatenia. Žalovaná je tiež povinná nahradiť žalobcovi aj trovy konania v ich skutočnej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Náhradu za spôsobenú škodu vrátane úrokov a trov konania je žalovaná povinná previesť žalobcovi na účet s č. V. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený v peňažnom Ú. Č. Z..G.. Navrhol doplniť dokazovanie vyjadrením ŽSR k sp.zn. 24C 7/07 doručeným súdu 19.2.2007 - strana č.1, výzvou z 24.11.2009, geometrickým plánom č. XX/XXXX kat. územie Stará Ľubovňa.
6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 29.10.2010 zotrval na svojej obrane o nesplnení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/20003 Z.z. Dal do pozornosti súdu rozsudok KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015ktorým súd zamietol žalobu žalobcu proti ŽSR o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým potvrdil rozsudok OS Bratislava I sp.zn. 14C 7/2007. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie ŽSR v konaní. Následne žalobca začal uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, a to listami zo dňa 10.4.2018 a 30.6.2018. Na predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia mu odpovedal dňa 16.7.2018 listom č. XXXXX/XXXX/OPS/XXXXX. Neuhradenie uplatňovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaným, viedlo žalobcu k podaniu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následne podaniu žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Mal za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu žalovanej reálne spočíva v užívaní cudzieho majetku bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie) a nie je možný prostredníctvom inštitútu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhol doplniť dokazovanie rozsudkom OS Bratislava I sp. zn. 24C 7/2007, rozsudkom KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015, výzvami žalobcu zo dňa 10.4.2018 a 30.6.2018, odpoveďou žalovaného listom č. XXXXX/XXXX/OPS/ XXXXX.
7. Na pojednávaní dňa 16.10.2020 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaná SR zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi škodu vo výške 265.000,- EUR, ktorú mu žalovaná spôsobila nesprávnym úradným postupom a nezákonným zasahovaním a obmedzovaním jeho základného ľudského práva na pokojné užívanie jeho majetku. Žalovaná tým spôsobila žalobcovi škodu v uvedenej výške a to tak, že v rozpore so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ďalej v rozpore ustanoveniami dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i listiny základných práv a slobôd ako aj v rozpore s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi SR fakticky vyvlastnila žalobcovi jeho pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere X.XXXmX, nachádzajúcej sa v obvode železničnej stanice v okresnom meste G. Ľ. v kat. územie G. Ľ., keďže žalovaná stále využíva predmetný pozemok na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vykonávané vo verejnom záujem v oblasti politiky štátu a to bez akéhokoľvek právneho titulu na jeho užívanie. Žalovaná je ďalej povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 215.000,- EUR a to od 14.6.2019 do zaplatenia. Žalovaná je tiež povinná nahradiť žalobcovi aj trovy konania v ich skutočnej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu za spôsobenú škodu vrátane úrokov a trov konania je žalovaná povinná previesť žalobcovi na účet s č. V. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený v peňažnom ústave Č. Z..G.. Žalobca uplatnený nárok špecifikoval ako nárok na náhradu škody vo výške 215.000,- EUR a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- EUR. Súd na pojednávaní dňa 16.10.2020 zmenu žaloby, v zmysle § 139 CSP, pripustil.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: čiastočným výpisom z LV č. XXXX kat. územie Stará Ľubovňa, predžalobnou upomienkou I.. I. zo 17.6.1975, prípisom ČSD z 20.9.1976 a zo 7.12.1976, listom ŽSR č. XXXX/XXXX/X-B. -M. z 18.10.2002, výňatkom z interného predpisu ŽSR "Ceny za nájom pozemkov...", nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXX-X-XXXX medzi ŽSR a LIKOLA s.r.o., výpisom z LV č. 763 kat. územie Trebišov, výzvou z 31.12.2018, vyjadrením ŽSR k sp.zn. 24C/7/2007 doručeným súdu 19.2.2007 - 1. strana, výzvou z 24.11.2009, geometrickým plánom č. 64/2002 kat. územie Stará Ľubovňa, 2 ks fotografiami pozemku žalobcu, rozsudkom OS Bratislava I sp. zn. 24C 7/2007 z 1.10.2009, uznesením KS v Bratislave sp.zn. 5Co 148/2010 - 340 zo 7.6.2011, rozsudkom OS Bratislava I sp. zn. 24C 7/2007 z 9.2.2012, rozsudkom KS v Bratislave sp.zn. 5Co/181/2012 - 447 zo dňa 25.3.2014, uznesením NS SR sp.zn. 7Cdo 352/2014 z 24.6.2015, rozsudkom KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015
- 578 z 10.1.2018, uznesením NS SR sp.zn. 1Cdo 241/2018 z 26.6.2019, výzvami žalobcu zo dňa 10.4.2018 a 30.6.2018, odpoveďou žalovaného listom č. XXXXX/XXXX/OPS/XXXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie, obec G. Ľ., G. Ľ. zo dňa 30.4.2019 súd zistil, že žalobca je vlastníkom pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 1.362 m?, druh pozemku
- orná pôda, umiestneným v zastavanom území obce titulom dedenia, S. XXX/XX - XXX/XX, C. XXXX, F. X/XXXX - M. - X/XX .
10. Z predžalobnej upomienky I. I. zo dňa 17.6.1975 súd zistil, že I. I. dňa 17.6.1975 ponúkla na odpredaj Československým štátnym dráham, Východná dráha v Bratislave na odpredaj pozemok s parcelným č. 1073/2, zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, Y.. Ú. G. Ľ., z ktorého už bolo zobraté na železničnú trať C. - G. Ľ. - B. X.XXX I.? ako to vyplýva z geometrického plánu a výkazu plôch Strediska geodézie v Starej Ľubovni č. XXX-XXXX-XX F. XX.XX.XXXX pod pol. 71. Uvedená plocha bola vzatá do úžitku ešte pred frontou a Československými štátnymi dráhami bola prevzatá v roku 1945, ktoré s ňou disponujú bez akéhokoľvek usporiadania.
11. Zo služobného listu Východnej dráhy, Československých štátnych dráh č. 990/991/76 zo dňa 20.9.1976 adresovaného žalobcovi súd zistil, že Východné dráhy, Československých štátnych dráh žalobcu dňa 20.9.1996 opätovne vyzvali na predloženie výpisu z pozemkovej knihy (majetkovej podstaty), pretože tento doklad nebol predložený ním ani jeho matkou v roku 1975.
12. Z listu Východnej dráhy, Československých štátnych dráh č. 1210/76 zo dňa 7.12.1976 "výkup pozemkov Kat. územie G. Ľ. - oznámenie termínu predlož. K.Z., súd zistil, že Východné dráhy, Československých štátnych dráh I. I. dňa 7.12.1976 oznámili, že dňa 13.12.1976 pricestuje jej splnomocnený zástupca vo veci prejednania majetkoprávneho vysporiadania - výkupu pozemkov v kat. území stará Ľubovňa, ktoré boli zabraté pod investičnú výstavbu ČSD - železničná trať O.P.P. V prípadoch, ktoré boli doložené všetky identifikačné doklady, budú predložené kúpne zmluvy k overeniu podpíšu. Uvedené sa malo prevádzať v priebehu 51. týždňa.
13. Z listu ŽSR č. XXXX/XXXX/X-B. -M. z 18.10.2002 adresovaného žalobcovi, súd zistil, že ŽSR žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku zapísaného na W. Č.. XXX, vložka č. XXXX ako parcela č. XXXX/ X, z nej o výmere 1.301 m?, označenej v geometrickom pláne č. 64/2002 z 1.3.2002 ako diel č. 1, novovytvorená parcela Y. Č.. XXXX/XX čo reálne činí 1.301 m?, kat. územie G. Ľ., navrhli za užívanie tohto pozemku sumu 80,- Sk/m?/rok, ktorú navrhol v liste zo dňa 27.4.2002, spätne za obdobie 3 rokov čo činí 312.240,- Sk. ŽSR žiadali žalobcu o vyjadrenie k tomuto návrhu v lehote 14 dní od doručenia.
14. Z geometrického plánu č. 64/2002 na určenie vlastníckeho práva č.p. 1946/25 kat. územie Stará Ľubovňa, zo dňa 21.2.2002, súd zistil že podľa doterajšieho stavu parcela č. XXXX/X zapísaná v pk. D., W., Č.. XXXX ako orná pôda mala upravenú výmeru podľa KN na 1.846 m? a bola vykonaná zmena v právnom stave tak, že od parcely č. XXXX/X bola odčlenená parcela č. XXXX/XX B. D. X.XXX I.? a podľa nového právneho stavu vlastníkom parcela č. XXXX/X o výmere 545 m?, orná pôda, je doterajší vlastník a vlastníkom (inou oprávnenou osobou) parcely č. XXXX/XX o výmere 1.301 m?, zastavaná plocha je SR- ŽSR, Y. X, Bratislava.
15. Z výňatku z interného predpisu ŽSR Ceny za nájom pozemkov a nebytových priestorov ŠR, časť E - nájom železničných pozemkov právnickým a fyzickým osobám na komerčné účely, strana 16 (z 28), C.- XX-XXXX-XXXX súd zistil, že pod bodom č. 46 je uvedená tabuľa č. 3, tabuľka sadzieb nájomného za 1 m? a rok podľa ktorej je toto nájomné pre lokalitu G. Ľ. minimálne v centre 4,979. Podľa bodu 47. pre prenájom pozemkov v obvode železničnej stanice sa nesmie dohodnúť nájomné v nižšej sadzbe, ako je v stĺpci centrum, okrem prípadu, pokiaľ je umiestnená mimo zastavaného územia obce.
16. Z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 25.6.2010 uzavretou medzi ŽSR ako prenajímateľom a nájomcom LIKOLA s.r.o. súd zistil, že ŽSR, ako správca majetku štátu a to pozemku parcela. KNC č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 1.257 m?, nachádzajúcom sa v kat. území U., zapísaný na LV č. XXX, prenechal nájomcovi do užívania časť tohto pozemku o výmere 20 m? na umiestnenie dreveného stánku na jeho užívanie na svoju činnosť, za nájomné 8,22 EUR/rok/m?, t.j. 164,40 EUR/rok. Podľa čl. IV., bod 5., nájomné platné k 31.12. bežného roka sa zvýši o mieru inflácie oficiálne vyhlásenú Štatistickým úradom SR a to od 1.1.1 nasledujúceho roka.
17. Z 1. strany vyjadrenia ŽSR v súdnom konaní vedenom na OS Bratislava I sp.zn. 24C 7/2007, doručeného súdu dňa 19.2.2007, súd zistil, že ŽSR v uvedenom konaní nespochybnil skutočnosť, že vlastníkom parcely Y. Č.. XXXX v kat. území G. Ľ. je žalobca a že na uvedenom pozemku je postavená verejnoprospešná stavba vo vlastníctve štátu a v správe ŽSR, trať B. - C.-C..
18. Z rozsudku OS Bratislava I sp. zn. 24C 7/2007 z 1.10.2009 súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2006, rozšírenou dňa 28.9.2007, domáhal od ŽSR vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 380.544,- SK (12.631,75 EUR) za užívanie jeho pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 1.301 m? kat. územie Stará Ľubovňa bez právneho dôvodu. Súd týmto rozsudkom žalobu zamietol. KS v Bratislave uznesením č.k. 5Co 148/2010 - 340 zo dňa 7.6.2011 tento rozsudok zrušila a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie . OS Bratislava I rozsudkom sp. zn. 24C 7/2007 z 9.2.2012 uložil povinnosť ŽSR zaplatiť žalobcovi 60.243, 80 EUR s úrokom z omeškania tam uvedeným a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznaný nárok predstavoval bezdôvodné obohatenie ŠR za obdobie od 7.6.1999 do 6.5.2011. KS v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co 181/2012 - 447 zo dňa 25.3.2014 rozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že žalobu vo vyhovujúcej časti zamietol a zamietajúcej časti ho potvrdil. Zamietnutie žaloby KS v Bratislave odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. NS SR uznesením sp.zn. 7Cdo 352/2014 z 24.6.2015 rozsudok KS v Bratislave č.k. 5Co 181/2012 - 447 zo dňa 25.3.2014 zrušil a vec vrátil KS v Bratislave na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia odvolacieho rozsudku bola procesná vada v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. účinného v danom čase. KS v Bratislave rozsudkom č.k. 7Co 451/2012 - 578 zo dňa 10.1.2018 rozsudok súdu 1. stupňa sp. zn. 24C 7/2007 z 9.2.2012 zmenil tak, že žalobu vo vyhovujúcej časti zamietol a zamietajúcej časti ho potvrdil. Zamietnutie žaloby KS v Bratislave odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. NS SR uznesením sp.zn. 1Cdo 241/2018 z 26.6.2019 dovolanie žalobcu odmietol.
19. Z výzvy žalobcu zo dňa 24.11.2009 súd zistil, že žalobca dňa 24.11.2009 vyzval Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií SR na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 65.050,- EUR za obdobie od 24.11.1999 do 24.11.2009, ktoré vzniklo SR zastúpenej ministerstvom tým, že zmluvou o prevádzkovaní dráh na rok 2009 dala za účelom zabezpečenia prevádzky dráhy ŽSR do užívania jeho pozemok parcela č. 1073/2 o výmere 1.301 m? v kat. území Stará Ľubovňa, v intraviláne okresného mesta Stará Ľubovňa a je zapísaný na LV č. XXX, D. D. XXXX na Y. Ú. D. C., Správa katastra v Starej Ľubovni a ktorý SR ako vlastník dráh užíva na prevádzku dráh bez právneho titulu už od roku 1993.
20. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 30.6.2018 súd zistil, že žalobca dňa 9.7.2018 doručil Ministerstvu dopravy a výstavby SR predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 430.644,02 EUR. V tejto výzve žalobca uviedol, že výzvami z 3.1.2018, a 10.4.2018 už ministerstvo vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 206.117,43 EUR resp. 421.439,44 EUR, ktoré štát získal prevádzkovaním železničnej dráhy na jeho pozemku v obvode železničnej stanice G. Ľ. resp. aj z úžitkov získaných z tohto obohatenia. Poukázal na výzvu z 10.4.2018 v ktorej uviedol, že z rozsudku KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015 vo veci vydania bezdôvodného obohatenia proti ŽSR súd stanovil, že prevádzkovaním železničnej dráhy na jeho pozemku sa obohacuje štát. Do 30.6.2018 sa štát na jeho úkor obohatil už o sumu 215.322,01 EUR. Podľa jeho názoru z výkonov realizovaných vo verejnom záujme dosiahli za posledných 10 rokov rovnakú výšku aj úžitky z prevádzky železničnej trate, ktorá v obvode železničnej stanice Stará Ľubovňa prechádza jeho pozemkom.
21. Z odpovede žalovaného na predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia č. XXXXX/ XXXX/OPS/XXXXX zo dňa 16.7.2018 s doručenkou, súd zistil, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR dňa 24.7.2018 doručilo žalobcovi odpoveď na jeho predžalobnú výzvu zo dňa 30.6.2018, v ktorej uviedlo, že po oboznámení so zaslanými dokumentami zistilo, že nemá za dostatočne preukázaný jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto ak na uplatnenom nároku trvá, odporučilo mu uplatniť svoj nárok súdnou cestou.
22. Žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a výzvou na jej úhradu zo dňa 31.12.2018 požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 297.781,- EUR, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom SR, zastúpenej Ministerstvom dopravy a výstavby SR tým, že bez právneho titulu
bezprecedentne nezákonným spôsobom porušila a naďalej porušuje jeho základné ľudské právo na pokojné užívanie jeho majetku. Zároveň vyzval Ministerstvo dopravy a výstavby SR na okamžité uhradenie spôsobenej škody. V odôvodní žiadosti uviedol, že na základe rozsudku KS v Bratislave sp.zn. 7Co/451/2015 z 10.1.2018, ktorý mu bol doručený 9.3.2018 sa dozvedel, že a následne zistil, že Slovenská republika, zastúpená ministerstvom mu spôsobila škodu tým, že nesprávnym úradným postupom ministerstva dala do trvalého užívania spoločnosti ŽSR na prevádzku trate Poprad - Tatry - Plaveč, ktorej je vlastníkom, jeho pozemok parcela č. 1073/2 o výmere 1.301 m?, ktorý sa nachádza v obvode železničnej stanice G. Ľ. D. Y.. Ú. G. Ľ. a ktorým táto trať prechádza, čím znemožnila pokojné užívanie jeho pozemku. Uplatnená škoda zodpovedá nájomnému, ktoré by si po zohľadnení každoročnej miery inflácie až do konca roku 2018, podľa svojho interného predpisu účtovali ŽSR za rovnocenný pozemok vo vlastníctve SR, pokiaľ by ho na rovnaké obdobie dali do prenájmu inému podnikateľskému subjektu. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená Ministerstvu dopravy a výstavby SR dňa 2.1.2019.
23. Z odpovede žalovaného na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.6.2019, doručenou žalobcovi dňa 14.6.2019 súd zistil, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR žiadosti žalobcu nevyhovelo.
24. Žalobca na pojednávaní dňa 16.10.2020 uviedol, že v konaní vednom na OS Bratislava I sp. zn. 24C 7/2007, v ktorom sa domáhal od ŽSR vydania bezdôvodného za užívanie jeho pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 1.301 m? kat. územie Stará Ľubovňa bez právneho dôvodu bol jeho nárok zamietnutý pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ŽSR, ale v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C 37/2003 v spojení s konaním vedeným na KS v Bratislave sp.zn. 6Co 491/2005 úspešný bol, bola potvrdená pasívna vecná legitimácia ŽSR a bol mu priznaný nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia za roky 2000 - 2004 vo výške 500.000,- Sk.
25. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.10.2020 uviedol, že žalobca podal voči nemu ešte 1 žalobu na rovnakom skutkovom základe, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vedenú na OS Bratislava I sp.zn. 23C 32/2018, ktorú považuje za oprávnenú.
26. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a)výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b)orgán verejnej moci je 1.štátny orgán, 2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.12.2010 ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.12.2010 ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2011 ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1,2 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012,, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, t.j. v čase nesprávneho úradného postupu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.1.2013 zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.1.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
27. Žalobca sa v predmetom konaní, po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 16.10.2020, domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške 265.000,- EUR s príslušenstvom, z titulu nesprávneho úradného postupu, spôsobom uvedeným v odseku 7. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody špecifikoval ako škodu vo výške 215.000,- EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- EUR. Nesprávny úradný postup videl v stavebnom konaní pri výstavbe železničnej trate C. - U. - C., ktorá bola sčasti postavená na jeho pozemku, parcela č. 1073/2 o výmere X.XXX I.?, Y.. Ú. G. Ľ., zapísanom na W. Č.. XXXX, kat. územie G. Ľ., bez majetkoprávneho vysporiadania a v tom, že žalovaná po svojom vzniku, od 1.1.1993 pokračuje v nečinnosti usporiadania vzťahov k pozemku pod verejnoprospešnou stavbou, ktorý využíva na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo verejnom záujme.
28. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za kumulatívneho splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda resp. nemajetková ujma, 3. že škoda, resp. nemajetková ujma je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania, čiastočným výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX kat. územie, obec G. Ľ., G. Ľ. zo dňa 30.4.2019, uvedeným v odseku 9., mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 1.362 m?, druh pozemku - orná pôda, umiestneným v zastavanom území obce titulom dedenia od roku 1999. Z predžalobnej upomienky I. I. zo dňa 17.6.1975, uvedenej v odseku 10., mal súd za preukázané, že časť tohto pozemku bola zabratá ešte pred frontou na výstavu železničnej trate C. - G. Ľ. - B. Z. I. I. dňa 17.6.1975 zabratú časť pozemku ponúkla na odpredaj Československým štátnym dráham, Východná dráha v Bratislave v rozsahu 1.606 m? podľa geometrického plánu a výkazu plôch Strediska geodézie v Starej Ľubovni č. XXX-XXXX-XX F. XX.XX.XXXX. Z korešpondencie Východnej dráhy, Československých štátnych dráh a ŽSR so žalobcom a I. I., uvedenou v odsekoch 11.-13., mal súd za preukázané, že vo veci majetkoprávneho vysporiadania k predmetnému pozemku prebiehali medzi žalobcom, resp. jeho právnou predchodkyňou a Východnou dráhou, Československých štátnych dráh, resp. ŽSR, rokovania. ŽSR listom č. XXXX/XXXX/X-B. -M. z 18.10.2002 ponúkli žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku zapísaného na LV č. XXX, vložka č. XXXX Z. C. Č.. XXXX/X, z nej o výmere 1.301 m?, označenej v geometrickom pláne č. XX/XXXX z 1.3.2002 ako diel č. 1, novovytvorená parcela Y. Č.. XXXX/XX, čo reálne činí 1.301 m?, kat. územie Stará Ľubovňa, za užívanie tohto pozemku sumu 80,- Sk/m?/rok, spätne za obdobie 3 rokov vo výške 312.240,- Sk. Geometrickým plánom č. XX/XXXX na určenie vlastníckeho práva č.p. XXXX/XX kat. územie Stará Ľubovňa, zo dňa 21.2.2002, uvedeným v odseku 14., mal súd za preukázané, že parcela č. XXXX/ X zapísaná v tom čase v pk. vložke/ W. Č.. XXXX ako orná pôda, mala upravenú výmeru podľa KN na 1.846 m? a bola vykonaná zmena v právnom stave tak, že od parcely č. XXXX/X bola odčlenená parcela č. XXXX/XX o výmere 1.301 m? a jej vlastníkom (inou oprávnenou osobou) je SR- ŽSR, Y. X, Bratislava. Vyjadrením ŽSR v inom súdnom konaní, vedenom na OS Bratislava I sp.zn. 24C 7/2007, uvedeným v odseku 17., mal súd za preukázané, že ŽSR v konaní vedenom na OS Bratislava I sp.zn. 24C 7/2007 potvrdili, že na pozemku v vlastníctve žalobcu je postavená verejnoprospešná stavba vo
vlastníctve štátu, v správe ŽSR, železničná trať B. - C.-C.. Žalobca na pojednávaní dňa 16.10.2020 uviedol, že v konaní vedenom na OS Bratislava I sp.zn. 7C 37/2003 v spojení s konaním vedeným na KS v Bratislave sp.zn. 6Co 491/2005 mu bol priznaný nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia za roky užívanie predmetného pozemku ŽSR za obdobie rokov 2000 - 2004 vo výške 500.000,- Sk (odsek 23.) a uplatňovanie nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku je predmetom aj ďalšieho konania vedeného voči SR zastúpenej Ministerstvom dopravy a výstavby SR vedenom na OS Bratislava I pod sp.zn. 23C 32/2018.
30. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. To, čo je výkonom verejnej moci upravuje § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. a to, čo je orgán verejnej moci upravuje § 2 písm. b) zákon č. 514/2003 Z.z. (odsek 26.). Štát za podmienok ustanovených týmto zákonom zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. To, čo je nesprávny úradný postup upravuje § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., tak ako je to uvedené v odseku 26., podľa času jeho účinnosti. V tomto konaní žalobca, potom ako bol neúspešný v konaní vedenom na OS Bratislava sp.zn. 24C 7/2007, uvedenom v odseku 18., v ktorom sa domáhal od ŽSR vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 380.544,- SK (12.631,75 EUR) za užívanie jeho pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 1.301 m? kat. územie G. Ľ. bez právneho dôvodu a súd jeho žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, spôsobom uvedeným v odseku 7. Žalobca za neprávny úradný postup žalovanej označil postup jej právneho predchodcu v stavebnom konaní pri výstavbe železničnej trate Poprad - Tatry - Plaveč, ktorá bola sčasti postavená na jeho pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 1.301 m?, kat. územie Stará Ľubovňa, zapísanom na LV č. XXXX kat. územie Stará Ľubovňana, bez majetkovo právneho vysporiadania a v tom, že žalovaná po svojom vzniku, od 1.1.1993 pokračuje v nečinnosti usporiadania vzťahov k pozemku pod verejnoprospešnou stavbou, ktorý využíva na plnenie svojich ústavných a zákonných povinnosti, záväzkov a úloh vo verejnom záujme. Podľa zákona č. 258/1993 Z.z., účinného v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému pozemku (rok 1999), boli ŽSR zriadené ako právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. ŽSR podľa zákona č. 258/1993 Z.z., samostatne hospodária s majetkom štátu, ktorý im je zverený do správy, vykonávajú jeho oddĺženie a majetkové vysporiadanie nevypriadaného vlastníctva užívaného železnicami. ŽSR nie sú orgánom verejnej moci a rozhodovanie o usporiadaní majetkoprávnych vzťahov medzi žalobcom a ŽSR nie je výkonom verejnej moci. Žalobca v konaní nerozlišoval verejný záujme pri výstavbe železničnej trate C. - U. - C. jeho právnym predchodcom a súkromnoprávny vzťah medzi ním a ŽSR. ŽSR podľa zákona č. 258/1993 Z.z., vykonávajú vysporiadanie nevypriadaného vlastníctva užívaného železnicami vo vlastnom mene a pre svoje potreby. Pretože nevysporiadanie vlastníctva užívaného ŽSR nie je výkonom verejnej moci a ŽSR nie sú orgánom verejnej moci, nie je podľa názoru súdu v konaní preukázaná prvá podmienka pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákon č. 514/2003 Z.z, uvedená v odseku 28., že sa príslušný orgán verejnej moci dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca si môže predmetný nárok uplatňovať iným spôsobom, podľa Občianskeho zákonníka, čo aj urobil v konaní vedenom na OS Bratislava I sp.zn. 23C 23/2018 v ktorom sa voči žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 280.850,- EUR a žalovaný tento nárok označil za dôvodný.
31. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva žalobcu, uvedenou v odseku 28., je vznik škody resp. nemajetkovej ujmy žalobcu. Žalobca za škodu, ktorá mu vznikla neprávnym úradným postupom označil, po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 16.10.2020, škodu vo výške 265.000,- EUR, s tým, že 215.000,- EUR je škoda a 50.000,- EUR je nemajetková ujma. Vzniknutú škodu uplatnil ako ušlý zisk, ktorý mu vznikol tým, že žalovaná bez právneho dôvodu jeho pozemok užíva po dobu 22 rokov, kedy on nemohol z neho čerpať úžitky. Výšku škodu určil trhovou cenou pozemku v centre Starej Ľubovne 150,- EUR/m?, čo predstavuje 195.000,- EUR ku ktorej pripočítal 10%, ktoré vyspelé štáty EÚ pripočítavajú k trhovej cene pri vykupovaní pozemkov vo verejnom záujme. Výšku vzniknutej škody tak určil sumou 215.000,- EUR. Podľa názoru súdu takto vyčíslená škoda nepredstavuje ušlý zisk žalobcu, ale bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo žalovanej užívaním predmetného pozemku žalobcu bez právneho dôvodu a ktorého vydania sa domáha v inom súdnom konaní a ktorý žalovaný uznal za dôvodný.
32. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva žalobcu, uvedenou v odseku 28., je príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd na základe vykonaného dokazovania uvedeného v odseku 30. dospel k záveru, že v konaní nie je preukázaný nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, preto podľa názoru súdu nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
33. Súd sa základe záverov uvedených v odsekoch 30. - 32. dospel k záveru, že nie sú kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2004 Z.z,. uvedené v odseku 28. , preto žalobu zamietol.
34. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- EUR, žalobca tento nárok uplatnil až zmenou žaloby doručenou súdu na pojednávaní dňa 16.10.2020 a uviedol, že jej náhrady sa domáha z dôvodu, že už 22 rokov nemôže užívať svoj majetok, čo má vplyv na jeho zdravie. Podľa § 16 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.1.2013, t.j. v čase podania žaloby, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde, ale len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Súd na základe vykonaného dokazovania, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a výzvou na jej úhradu zo dňa 31.12.2018, uvedenou v odseku 22., mal za preukázané, že žalobca dňa 2.1.2019 doručil Ministerstvu dopravy a výstavby SR žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorou požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 297.781,- EUR, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom SR, zastúpenej Ministerstvom dopravy a výstavby SR tým, že bez právneho titulu bezprecedentne nezákonným spôsobom porušila a naďalej porušuje jeho základné ľudské právo na pokojné užívanie jeho majetku. Nemajetková ujma nebola predmetom tejto žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca argumentoval tým, že podmienka § 16 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z. je splnená tým, že súčet zmeneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepresahuje výšku škody, ktorá bola predmetom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 31.12.2018. Súd z touto argumentáciou nesúhlasil, pretože podľa § 16 ods. 4 zákon č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.1.2013, sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde nie len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, ale tiež z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Keďže nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy sú dva rôzne tituly, pričom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol predmetom predbežného prerokovania podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti nemajetkovej ujmy.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.