Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/17/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: G.. P.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, U. X. X, W., proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -675 zo dňa 6.novembra 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) potvrdzuje.

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok I). Zároveň rozhodol, že štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II).

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09.02.2012, sp. zn. , a to tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 60.243,80 € s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podali obe strany odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.03.2014 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zo dňa 24.06.2015 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.03.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vec opätovne preskúmal a rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.01.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.06.2019 odmietnuté a žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznala. 1.2. Uznesenie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , a , , , Žalovaný mal síce nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol, avšak z dôvodov, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V konaní vznikli trovy konania aj štátu titulom úhrady znaleckej odmeny znalkyni G.. O. O., vo výške 194,05 € uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. Súd vychádzal z právoplatného rozsudku sp. zn. zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 10.01.2018, kde mal plný úspech v spore žalovaný, a preto súd rozhodol, že štátu priznal plný nárok na náhradu trov konania od neúspešného žalobcu.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia uznesenia v napadnutej časti a zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že žalovaného súd prvej inštancie zaviaže spoločne a nerozdielne znášať a uhradiť trovy konania.

2.1. Súd v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevysvetlil za akým účelom bolo potrebné vypracovanie znaleckého posudku, nevysvetlil načo znalecký posudok v konaní využil a konečne vonkoncom nevysvetlil ani akým spôsobom znalecký posudok ovplyvnil právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty kladené na odôvodnenie rozhodnutia podľa v spojení s

2.2. Znalecký posudok bol podľa žalobcu vypracovaný neodborne, nekvalitne a neprofesionálne, v rozpore s právnymi predpismi i v rozpore s dobrými mravmi a dokonca aj bez rešpektovania lehoty na jeho vypracovanie. Takéto vyplatenie odmeny považuje žalobca za prejav arogancie moci. Voči uzneseniu o vyplatení znalečného však žalobca nepodal, aby nespôsobil prieťahy.

2.3. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že považuje za vrchol nespravodlivosti a diametrálny rozpor s elementárnymi zásadami spravodlivosti, morálky a dobrých mravov a zároveň aj za bezprecedentný prejav súdnej diskriminácie a arogancie moci, ak náklady na nehospodárne vedenie súdneho konania má ako žalobca znášať len preto, že v konaní neuspel, a to aj napriek tomu, že od samého začiatku konania neustále a dôrazne poukazoval na to, že znalecké dokazovanie je absolútne zbytočné a preto prostriedky na jeho vykonanie budú vynaložené nehospodárne. V tejto súvislosti osobite zdôraznil skutočnosť, že vznik zbytočných trov na znalecké dokazovanie nijakým spôsobom nezavinil ani nespôsobil, ale na ich nehospodárne vynaloženie neustále poukazoval, pričom doterajšie súdne konanie ho už stálo 10.000,-€ eur, z čoho viac ako polovicu tvorili súdne poplatky, a tieto peniaze mu dodnes chýbajú.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že žalobca je názoru, že jedine ním predložené dôkazy súd musí akceptovať bez toho, aby vypočul argumenty protistrany, a zároveň protistrana nemá mať právo na argumenty žalobcu reagovať a navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie. Žalovaný sa v konaní nestotožňoval s požiadavkou žalobcu, nie len čo sa týkalo jeho dôvodu, ale ani jeho výšky a preto využil všetky zákonné prostriedky, aby sa voči tvrdeniam žalobcu bránil, medzi ktoré patria aj prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zmysle Žalovaný nemohol predvídať ako sa bude konanie uberať, preto svoje argumenty smeroval nielen voči samotnému bezdôvodnému obohateniu, ale aj voči výške nároku žalobcu. Preto žalovaný navrhol znalecké dokazovanie ako spôsob, ktorý by najlepšie objektívne zhodnotil výšku požadovaných náhrad zo strany žalobcu. Návrh na znalecké dokazovanie bol legitímnym prostriedkom procesnej ochrany žalovaného proti tvrdeniam žalobcu o výške náhrady, nakoľko žalovaný sa s požadovanou výškou náhrady zo strany žalobu nestotožňoval a teda tvrdenie o obštrukcii žalovaného sú nezmyselné. Podľa rozhodnutia súdu v spore bol plne neúspešný žalobca a teda aj na základe uvedených argumentov je žalovaný presvedčený o tom, že uznesenie súdu o trovách konania je správne.

4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

5. Podľa prechodných ustanovení platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok II.) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie v napadnutej časti je potrebné potvrdiť.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.1. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7.2. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7.3. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo veci samej (právoplatným rozsudkom sp. zn. zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 10.01.2018 bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá) dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v konaní bol žalobca neúspešný a úspech v konaní je daný na strane žalovaného. Rovnako správne vzhľadom na ustanovenie a skutočnosť, že trovy konania štátu vznikli ešte za účinnosti o týchto rozhodoval s odkazom na úspech strán sporu. O náhrade takýchto trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti , je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnúť po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa ustanovení alt. 256 v spojení keďže v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu, má štát v takomto prípade postavenie strany sporu s tým, že o ich výške v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8.1. Problematike rozhodovania o nároku na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli v konaní za účinnosti sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy (Pozri R č. 75/2018 uverejnené Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). Ak vzhľadom na vyššie uvedené súd inštancie priznal štátu voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči v plnom rozsahu jeho záverom nie je čo vytknúť.

9. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, náležite sa vysporiadal so vznikom nároku štátu na náhradu trov konania a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo má štát nárok na náhradu trov konania práve voči žalobcovi, v dôsledku čoho námietka o arbitrárnosti uznesenia je nedôvodná. Argumentácia žalobcu o kvalite a efektivite znaleckého posudku posudzuje súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o veci samej, kedy hodnotí dôkazné prostriedky. Ak žalobca namieta, že znalkyni nemala byť priznaná žiadna odmena, alebo odmenu považoval za neprimerane vysokú mal možnosť podať voči uzneseniu o priznaní znalečného odvolanie, možnosť ktorú nevyužil. V napadnutom uznesení zo strany súdu je riešená len otázka nároku na náhradu trov konania strán sporu a nároku na náhradu trov konania štátu, ktoré štátu bez pochyby vznikli v priebehu konania.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.), ktorým súd vzhľadom na úspech strán sporu priznal štátu proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).