Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8f6/399947.3c3adf.pdf
PDF · 100.47 KB
No categories available
2Cdo/251/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 251/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom
v Bratislave, Suché mýto č. 1, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Bárdošova č. 2/A, proti žalovaným 1/ J. V., bývajúcemu v S.
a 2/ A. V., bývajúcej v S., o zaplatenie 1 152,81 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 C 283/2011, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2013 sp. zn. 7 Co 82/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo 16. januára 2013 č. k. 3 C 283/2011-
56 žalobu zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku neplnenia povinností žalovaných splácať
úver, žalobca využil svoje právo v zmysle Všeobecných obchodných podmienok a listom
z 11. augusta 2011 odstúpil od zmluvy. Súd prvého stupňa poznamenal, že odstúpením
od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ruší od samého začiatku
a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení. Žalovaní čerpali úver v sume 1 686,26 €, pričom žalobca v žalobnom návrhu
uviedol, že žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu v celkovej výške 1 713,27 €.
Na základe uvedeného mal za to, že žalovaní nemajú vo vzťahu k žalobcovi žiadnu ďalšiu
povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená a teda žalobca nemá nárok
na žiadne bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. októbra 2013 sp. zn.
7 Co 82/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vyslovil, že žalobca nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným ich náhradu nepriznal. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj
s celým odôvodnením napadnutého rozsudku. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia poukázal na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to,
že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Poznamenal,
že žalovaným boli na základe zrušenej zmluvy poskytnuté finančné prostriedky vo výške
1 686,26 € v dôsledku čoho im v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali z titulu bezdôvodného obohatenia.
Túto povinnosť si žalovaní splnili ešte pred začatím konania, nakoľko podľa vyjadrenia
samotného žalobcu obsiahnutého v žalobe, žalovaní mu uhradili čiastku 1 713,27 €. Odvolací
súd preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom
namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, čím došlo k porušeniu jeho
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu. Oba súdy založili svoje rozhodnutia
o zamietnutí žaloby v časti úroku za poskytnutie a poplatku z omeškania so splácaním úveru
na nesprávnom právnom závere. Podľa názoru dovolateľa ide v danom prípade o tzv.
absolútny obchod, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. Dovolateľ poukázal na to, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti
vyžadované príslušnou zákonnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy, že žalovaní boli
dostatočne upozornení na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere ako aj jej
neoddeliteľných súčastí, a preto boli oboznámení aj s povinnosťou platiť úroky za poskytnutie
úveru. Preto podľa žalobcu sú žalovaní povinní zaplatiť celkové náklady spojené
s poskytnutým úverom, a teda aj úroky a príslušné poplatky. Navrhol napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. l O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolanie žalobcu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nezaujal záväzný právny názor (§ 238
ods. 2 O.s.p.) a napadnutý je potvrdzujúci rozsudok, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 3 O.s.p. Dovolanie žalobcu nie je preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne
prípustné.
Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania žalobcu mohla založiť len procesná
vada konania uvedená v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom
konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je najvyšším súdom považované za relevantný
dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorým možno úspešne odôvodniť (len)
procesne prípustné dovolanie; zároveň je zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
(porovnaj tiež R 54/20102 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011,
sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a nevyšla
najavo žiadna z vád uvedených v § 237 O.s.p., najvyšší súd odmietol jeho dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová