Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/5/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci hromadného podania oprávnenej

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Fridrich Paľko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, o zaplatenie súdneho poplatku

za spracovanie hromadného podania, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2014 sp. zn. Spr. 1235/2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2014 sp. zn. Spr. 1235/2014

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením

z 30. mája 2014 sp. zn. Spr. 1235/2014 oprávnenú zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok za spracovanie hromadného podania v sume 13 €, v lehote 10 dní

od doručenia tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že oprávnená 21. mája 2014 doručila

súdu prvého stupňa hromadné podanie – odvolania vo veciach vedených na súde prvého

stupňa pod sp. zn. , , , ,

, (samostatne 2-krát), , ,

, , a , spolu 13 podaní. Ďalej

uviedol, že pri podaní hromadného podania dochádza k jeho spracovaniu v zmysle § 139b

ods. l vyhl. MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné

podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania

tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie

do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania je ďalej vykonanie

2

úkonov podľa odsekov 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal. V zmysle § 42a ods. 1

, hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým

účastníkom v jeden deň. Súd prvého stupňa skonštatoval, že oprávnená podala 21. mája 2014

spolu 13 odvolaní vo vyššie uvedených veciach, čo je potrebné považovať za hromadné

podanie. V súlade s vyhlášky č. za spracovanie

hromadného podania bol za každé podanie (spolu 13 samostatných podaní) vyrubený súdny

poplatok 1 € podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov, spolu 13 €.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala oprávnená odvolanie. Navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť bez náhrady. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté

uznesenie je nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Tvrdila,

že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria

spoločné hromadné podanie. Nie je prípustné, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia

nebolo označenie predmetu spoplatnenia. Uviedla, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský

súd v Banskej Bystrici v uznesení z 15. októbra 2013 sp. zn. . Oprávnená

ďalej tvrdila, že podľa ustanovenia súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Oprávnená nenavrhla

súdu vykonať úkony. Poznamenala, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo boli

podania súdom prvého stupňa vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než

desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň. Tvrdila, že jej podanie nie je

hromadným podaním. Oprávnenej z uznesenia súdu prvého stupňa tiež nie je zrejmé, či

spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí

desiatym alebo iným a či má byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení

s ustanovením nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym

podaním. V závere sa odvolala na právne závery prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), po zistení,

že odvolanie podal včas ( ) účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ) prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka

domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia ( ) a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie treba potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1

).

3

Oprávnená v odôvodnení namietala nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia súdu

prvého stupňa, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Oprávnená ďalej tvrdila, že súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil najmä tým, že podania oprávnenej doručené súdu

prvého stupňa 21. mája 2014 posúdil ako hromadné podanie ( ).

Pokiaľ oprávnená namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním

napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž

vyplýva, že tak základné právo podľa ako aj právo podľa

Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132

a m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

4

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle a preto

ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).

Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou oprávnenej, že v napadnutom rozhodnutí

súdu prvého stupňa úplne absentuje odôvodnenie – dôvody jeho vydania. Napadnuté

uznesenie obsahuje odôvodnenie, v ktorom súd prvého stupňa okrem iného uviedol,

že oprávnená podala 21. mája 2014 spolu 12 odvolaní (vo veci 2-krát)

vo vyššie uvedených veciach, čo považoval za hromadné podanie. Následne preto v zmysle

vyhlášky č. vyrubil oprávnenej za spracovanie

hromadného podania súdny poplatok 1 € (za každé z 13 podaní) podľa položky 20b

Sadzobníka súdnych poplatkov, spolu 13 €.

Rovnako nie je opodstatnená ani námietka oprávnenej, že z napadnutého rozhodnutia

vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné

podanie. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia presne špecifikoval 13 podaní

oprávnenej, ktoré vyhodnotil ako hromadné podanie, za spracovanie ktorého následne vyrubil

súdny poplatok v sume 13 €. Pokiaľ oprávnená v tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení

poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. októbra 2013 sp. zn.

treba uviesť, že predmetné uznesenie sa na súdenú vec vôbec nevzťahuje.

5

Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. totiž riešil situáciu, keď

okresný súd pri vydávaní uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie

hromadného podania zvolil taký postup, kedy skutočnosť, ktoré podania súd vyhodnotil ako

také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie, mala byť zrejmá výlučne zo samostatnej

písomnosti – z prílohy uznesenia, na ktorú súd vo výroku a tiež v odôvodnení rozhodnutia

odkazoval. V súdenej veci o takú situáciu nejde. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého

stupňa v texte napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom špecifikoval, ktoré podania

vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie oprávnenej, pričom

neodkazoval na žiadnu samostatnú písomnosť – prílohu.

Podľa hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených

tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov k o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa za spracovanie hromadného podania platí

za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie 1 €.

Podľa dôvodovej správy k ktorým sa dopĺňa zákon

č. navrhované nové ustanovenie reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe

a pretrvávajúcu potrebu úpravy osobitného režimu hromadného podania, a to za situácie,

keď niektorí účastníci konania na súdy podávajú tisíce podaní adresovaných často aj súdom

odlišným od súdu, na ktorý svoje hromadné podanie doručia. Na tento účel sa neraz využívajú

elektronické prostriedky, pričom z konania osôb je niekedy indikovaný až šikanózny výkon

práva na súdnu ochranu. V tomto kontexte a v záujme dôsledného naplnenia zmyslu a cieľa

ustanovenia v kontexte s verejným záujmom

na stabilizovanom výkone súdnictva sa vymedzuje osobitný procesný režim spracovania

hromadného podania, ktoré tvorí najmenej 10 podaní doručených jednému súdu, jedným

účastníkom a v jeden deň.

6

Podľa vyhlášky č. (ďalej len ako „vyhláška“)

spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné podanie

a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania tvoriace

hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie

do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania je ďalej vykonanie

úkonov podľa odsekov 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal.

Oprávnená v odvolaní namietala, že jej podania nie sú hromadným podaním. Základné

podmienky pre posúdenie, či sa jedná o hromadné podanie v zmysle vyplývajú

z obsahu tohto ustanovenia a sú limitované počtom najmenej 10 akýchkoľvek podaní,

dátumom ich podania, t. j. musia byť podané všetky v ten istý deň a účastníkom konania musí

byť ten istý účastník, pričom aj podania sa musia týkať tohto istého účastníka. Všetky tieto

kritériá oprávnená splnila. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,

že podania oprávnenej súdu doručené 21. mája 2014 (zapísané 22. mája 2014) sú hromadným

podaním v zmysle

Súd prvého stupňa po tom, ako mu boli doručené podania oprávnenej v počte

13 kusov, bol povinný sa nimi zaoberať – spracovať ich v zmysle ustanovenia § 139b ods. 1

vyhlášky. Spracovanie došlého hromadného podania je úkon súdu, ktorý súd vykonáva aj bez

osobitného návrhu, preto odvolacia námietka oprávnenej, že na takýto úkon súdu nedala

návrh, neobstojí. Spracovanie procesných podaní došlých na súd je úkonom vykonaným

v prospech účastníka konania ( zákona číslo ), pretože je nevyhnutným

predpokladom ďalšieho procesného postupu súdu vo veci, ktorej sa obsah týchto podaní týka.

Ak súd vykonal úkon, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie konanie, a ktorý podlieha poplatkovej

povinnosti v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, bol súd povinný účastníkovi, ktorý toto

procesné podanie urobil, uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20b

Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie tohto hromadného podania. Výklad

oprávnenej, že spoplatnené nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym

podaním, z právneho predpisu nevyplýva. Spoplatneniu podlieha každé podanie, ktoré tvorí

hromadné podanie, keď kritérium hromadného podania určuje

Odvolací súd na záver poznamenáva, že mimo súvis s vecou je oprávnenou citovaný

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. ,

lebo súd prvého stupňa nepoužil analógiu a predmetom poplatkového úkonu nie je súdne

7

konanie, ale úkon súdu (spracovanie hromadného podania) podľa zákonom určenej položky

20b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2015

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová