Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3ee/396446.4a9ebe.pdf
PDF · 102.84 KB
No categories available
5ECdo/33/2015
Najvyšší súd 5 ECdo 33/2015
Slovenskej republiky 5 CoE 20/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 4, IČO: 36 864 421
proti povinnému M. V., naposledy bývajúcemu v B., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníkom Jozefom Chrenkom, zamestnancom Krajského súdu Prešov, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7, o vymoženie 379,74 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2 Er 23/2004, o odvolaní a dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. decembra 2013 sp.zn. 21 CoE
175/2013, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 19. apríla 2012 č.k. 2 Er 23/2004-21 exekúciu
vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a zastavil ju, návrh oprávnenej
na zmenu súdneho exekútora zamietol, vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a oprávnenej
uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lucii Žužovej trovy exekúcie vo výške
55,04 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).
Svoje rozhodnutie oprel o právny záver, že splnomocnenie udelené povinným advokátovi
Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere ako aj uznanie dlhu sú absolútne neplatné právne
úkony pre rozpor so zákonom. Poukázal na to, že dlžník nemohol výber osoby
splnomocnenca nijako ovplyvniť, a je teda zrejmé, že splnomocnenie nebolo udelené
slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukázal
na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v zmysle
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že
absolútna neplatnosť udeleného splnomocnenia spôsobuje, že toto splnomocnenie a všetky
následne úkony urobené na jeho základe nevyvolávajú žiadne právne účinky, preto je notárska
zápisnica nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom,
na podklade ktorého by bolo možné ďalej exekúciu viesť. Preto súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej a vedľajšieho účastníka na strane povinného Krajský súd
v Prešove uznesením z 27. decembra 2013 sp.zn. 21 CoE 175/2013 návrh oprávnenej
na prerušenie konania zamietol, zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a trovách exekúcie potvrdil
ako vecne správne. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predložená
notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to, že Mgr. Tomáš
Kušnír konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22
ods. 2 a § 39 OZ), treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol
daný. Notárska zápisnica predložená oprávneným teda nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu. Dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu
exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného
titulu. Návrhu na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) nevyhovel s odôvodnením,
že je neopodstatnený. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení vstupu
vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie
napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa
v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne
otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp.zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,
3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,
3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,
2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. septembra 2015
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová