Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/348/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného

advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,

811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Miroslav Kubíček, nar. 03. júla 1955,

bytom J. Kráľa 738/10, 905 01 Senica, o vymoženie 23,37 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Senica pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. februára 2014 sp. zn.

a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania.

O d ô v o d n e n i e :

2

Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej dňa 10. decembra 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom

pod sp. zn. N 6614/2005, NZ 62326/2005.

Okresný súd Senica uznesením zo dňa 03. septembra 2012 č. k. -36

exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že notárska zápisnica pripojená k návrhu

na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku) a v nej obsiahnutý právny úkon je absolútne neplatný. Zmluvná

podmienka – splnomocnenie zástupcu na spísanie notárskej zápisnice je z dôvodu absencie

podpisov účastníkov na dohode o plnomocenstve neplatná a notárska zápisnica z uvedeného

dôvodu nie je spísaná osobou oprávnenou na uznanie splatného dlhu a oprávnený nemá

exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a to vykonateľnú notársku

zápisnicu.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. februára 2014

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1

). Návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol. Povinnému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej

veci správne skúmal, či notárska zápisnica pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie je

vykonateľný exekučný titul a že pri tom dospel k správnemu zisteniu, že Mgr. Tomáš Kušnír

nebol oprávnený zastupovať povinného, lebo dohoda o zastúpení, ktorú s povinným uzavrel,

je neplatná. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne na podklade vyššie uvedených

skutočností exekúciu zastavil, keďže notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone

o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je spôsobilým

exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Návrhy na prerušenie

odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, že v danom prípade nevznikla potreba obrátiť

sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, resp. súd nedospel

k záveru, že by bolo potrebné vec predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie

stanoviska.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3

Prípustnosť dovolania odôvodnil ust. , , a , t. j., že rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. a/ až c/ ).

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vedľajší účastník podľa

názoru dovolateľa nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo veci je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania

o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky

pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať

vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným

o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, že

vo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil

oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu

k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie

4

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len

rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a

ods. 1 a 2 ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. , z 19. júna 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

a zo 17. júna 2014 sp. zn. , zo 17. marca 2014 sp. zn.

, z 15. júla 2014 sp. zn. , z 15. júla 2014 sp. zn.

, z 21. júla 2014 sp. zn. , z 05. augusta 2014 sp. zn.

a z 19. novembra 2014 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. , z 19. júna 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

a zo 17. júna 2014 sp. zn. , zo 17. marca 2014 sp. zn.

, z 15. júla 2014 sp. zn. , z 15. júla 2014 sp. zn.

, z 21. júla 2014 sp. zn. , z 05. augusta 2014 sp. zn.

a z 19. novembra 2014 sp. zn. a konštatuje, že právne

závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej

veci.

6

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je

exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako

zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu

konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného ( ) – o taký prípad

ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej

zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej

strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade

neplatná ( ), preto je absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom

Kušnírom udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho

chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku),

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide

o dôvod so zreteľom, na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

7

na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až

po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť),

6. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

7. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul

je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti

oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania,

8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých,

ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh

na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi

exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa

k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení

však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (pozri aj

stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. prijaté

na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd

prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Dovolací súd dospel k záveru, že zrušením dovolaním napadnutého uznesenia

dovolacím súdom pre uvedené pochybenie súdu prvého stupňa, by sa nedosiahol všeobecný

8

účel dovolania – zrušením napadnutého rozhodnutia dosiahnuť nápravu nesprávnosti, lebo

exekučný súd by už v ďalšom konaní nemusel nariadiť pojednávanie (súčasné znenie

Exekučného poriadku mu to neukladá). Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov v zmysle písm. b/

až d/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a to konkrétne vedľajší účastník,

ktorým malo byť občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov, keďže v exekučnom

konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Uvedená námietka oprávneného je neopodstatnená

nakoľko v predmetnom konaní vedľajší účastník nevystupoval.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom

konaní nemal ( v spojení s a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo

nepodal návrh na ich priznanie ( ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. septembra 2015

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová