Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/325/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., s. r. o.,

so sídlom G., X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: R., nar. X., bytom B., X. Bukovce,

o vymoženie 199,16 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

zo dňa 29. novembra 2012, č. k. -41 a o návrhu oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

Notárskej zápisnici č. N 181/2004, NZ 28861/2004 spísanej 03. apríla 2004 notárom

JUDr. J., so sídlom v Bratislave.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 01. júna 2012, č. k. -23 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora

zamietol a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení

exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa

31. októbra 2003 Zmluvu o úvere č. 8290030 (ďalej len „zmluva o úvere“). Zo zmluvy

o úvere vyplýva, že povinný v časti označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta

2

Mgr. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal

záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Bola spísaná notárska zápisnica,

kde za povinného konal a zápisnicu podpísal advokátom Mgr. T. splnomocnený advokátsky

koncipient Mgr. B., ktorý v mene povinného uznal jeho záväzok (dlh) a vyhlásil, že

ho povinný splatí v lehote do 13. apríla 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas, s použitím

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uviedol, že splnomocnenie udelené povinným je

koncipované široko a všeobecne. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia potom

spôsobuje jeho neurčitosť, a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnil advokáta Mgr. T.,

aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo

možné predpokladať. Zároveň sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok,

ktorý možno v budúcnosti vznikne, čím mu bolo odňaté právo namietať výšku „uznaného“

dlhu v čase jeho uznania. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej

zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má záväzok uhradiť, hoci takéto oprávnenie mu

z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote,

o ktorej nemohol mať vedomosť. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto

postupom podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného

splnomocnenca než Mgr. T.. Meno zástupcu Mgr. T. bolo zakomponované priamo

do predtlače zmluvy o úvere, a teda splnomocnenec bol vybratý priamo oprávneným. Týmto

postupom sa predmetné plnomocenstvo udelené povinným Mgr. T. dostáva do rozporu

so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ). Na základe uvedeného súd

predmetné splnomocnenie vyhodnotil ako absolútne neplatné. Takáto neplatnosť nevyvoláva

žiadne právne účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu

Mgr. T. v mene povinného nemohli mať pre povinného žiadne právne účinky. Z toho dôvodu

je aj notárska zápisnica nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým

exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Preto súd

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného, uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

3

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

(ďalej len „“) poukázal na judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby

sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok C-243/08, C-237/02). Preto návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol. Ďalej uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní

notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala

záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného – povinného. Aspekt

zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. T.

vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Keďže ide

o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný

právny úkon sa nedovoláva, pretože nemá žiadne účinky. Súd prvého stupňa správne

exekúciu zastavil, pretože na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom

okamihu exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. januára 2007

pod sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa v zmysle potvrdil.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,

ktoré doplnil podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa

09. augusta 2013. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/

, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ustanovením ,

že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ustanovením , že súd

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/

, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,

aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

exekučného titulu – notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej

veci – o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa

rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia

4

na vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že

súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových

návrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať

pred súdom videl aj v tom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak

v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil

oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie.

Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,

bol už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. , z 10. marca 2014 sp. zn. ,

sp. zn. , z 19. novembra 2014 sp. zn. ) s tým, že:

a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského

súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo

potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

5

závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 17. marca 2014 sp. zn. , z 29. apríla 2014

sp. zn. , z 19. júna 2014 sp. zn. , z 15. júla 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

, z 21. júla 2014 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

6

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. , z 19. júna 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

a zo 17. júna 2014 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

7

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul,

je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako

zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu

konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného ( ) – o taký prípad

ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej

zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej

strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade

neplatná ( ), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. udelený

„súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná

náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide

o dôvod so zreteľom, na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až

po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť),

6. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122

až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

7. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul

je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti

oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania,

8

8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých,

ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh

na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi

exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa

k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení

však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (pozri aj

stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. prijaté

na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku bolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ

namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, mal

postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko

súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil uznesením

zo dňa 01. júna 2012. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade

zo zákona nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedený zákon nadobudol

účinnosť až 09. augusta 2012, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď pojednávanie

nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

, ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (, a ),

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

9

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. septembra 2015

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.