Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7a2/396977.501bb3.pdf
PDF · 129.16 KB
No categories available
3Oboer/325/2014
Najvyšší súd 3Oboer/325/2014
Slovenskej republiky 3OboE/182/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,
so sídlom P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., s. r. o.,
so sídlom G., X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: R., nar. X., bytom B., X. Bukovce,
o vymoženie 199,16 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
3Er/348/2004, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
zo dňa 29. novembra 2012, č. k. 6CoE/260/2012-41 a o návrhu oprávneného na prerušenie
dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Svidník poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
Notárskej zápisnici č. N 181/2004, NZ 28861/2004 spísanej 03. apríla 2004 notárom
JUDr. J., so sídlom v Bratislave.
Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 01. júna 2012, č. k. 3Er/348/2004-23 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
31. októbra 2003 Zmluvu o úvere č. 8290030 (ďalej len „zmluva o úvere“). Zo zmluvy
o úvere vyplýva, že povinný v časti označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta
Mgr. T. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal
záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Bola spísaná notárska zápisnica,
kde za povinného konal a zápisnicu podpísal advokátom Mgr. T. splnomocnený advokátsky
koncipient Mgr. B., ktorý v mene povinného uznal jeho záväzok (dlh) a vyhlásil, že
ho povinný splatí v lehote do 13. apríla 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas, s použitím
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uviedol, že splnomocnenie udelené povinným je
koncipované široko a všeobecne. Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia potom
spôsobuje jeho neurčitosť, a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnil advokáta Mgr. T.,
aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo
možné predpokladať. Zároveň sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok,
ktorý možno v budúcnosti vznikne, čím mu bolo odňaté právo namietať výšku „uznaného“
dlhu v čase jeho uznania. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v notárskej
zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má záväzok uhradiť, hoci takéto oprávnenie mu
z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a lehote,
o ktorej nemohol mať vedomosť. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto
postupom podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného
splnomocnenca než Mgr. T.. Meno zástupcu Mgr. T. bolo zakomponované priamo
do predtlače zmluvy o úvere, a teda splnomocnenec bol vybratý priamo oprávneným. Týmto
postupom sa predmetné plnomocenstvo udelené povinným Mgr. T. dostáva do rozporu
so zákonom, keďže splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore
so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedeného súd
predmetné splnomocnenie vyhodnotil ako absolútne neplatné. Takáto neplatnosť nevyvoláva
žiadne právne účinky, a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu
Mgr. T. v mene povinného nemohli mať pre povinného žiadne právne účinky. Z toho dôvodu
je aj notárska zápisnica nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým
exekučným titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Preto súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného, uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) poukázal na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby
sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok C-243/08, C-237/02). Preto návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol. Ďalej uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného – povinného. Aspekt
zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. T.
vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Keďže ide
o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon sa nedovoláva, pretože nemá žiadne účinky. Súd prvého stupňa správne
exekúciu zastavil, pretože na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom
okamihu exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. januára 2007
pod sp. zn. 3Cdo/164/1994). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,
ktoré doplnil podaním doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
09. augusta 2013. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a § 237 písm. a/
O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p.,
že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že súd
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,
aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.
Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
exekučného titulu – notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej
veci – o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa
rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že
súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových
návrhoch, a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať
pred súdom videl aj v tom, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak
v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil
oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie.
Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do dvoch bodov.
Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie.
Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadrili.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú
dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.
Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,
bol už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie
proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013,
ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013, z 10. marca 2014 sp. zn. 3OboE/74/2013,
sp. zn. 3OboE/76/2014, z 19. novembra 2014 sp. zn. 3OboE/202/2014) s tým, že:
a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského
súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo
potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie
o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9
ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia
v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi
závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania
oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1
O. s. p.).
II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá
O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či je
dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza
najvyšší súd rozhodnutia zo 17. marca 2014 sp. zn. 3Oboer/108/2013, z 29. apríla 2014
sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 15. júla 2014 sp. zn.
3Oboer/208/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn.
3Oboer/139/2013, z 21. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/234/2013, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti
a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod
pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka
a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie
konania zamietol.
III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1
a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.
Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý
oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd
rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn.
3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn.
3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/165/2013 a konštatuje, že právne závery,
ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.)
je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3
a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),
2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p.
(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. 5Cdo/205/2011 a tiež
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne
rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol
podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;
v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,
4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde
o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je
exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj
obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul,
je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011
a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako
zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu
konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú
v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) – o taký prípad
ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej
zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej
strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade
neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. udelený
„súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná
náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),
5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti
vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide
o dôvod so zreteľom, na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až
po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť),
6. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní,
či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122
až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
7. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom
listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul
je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní a za prítomnosti
oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania
dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto
záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších
štádiách exekučného konania,
8. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než tých,
ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh
na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi
exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa
k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení
však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (pozri aj
stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 prijaté
na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).
Tieto právne závery (viď bod 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne
pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak
ako správne poznamenal oprávnený, zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. augusta 2012
(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý
ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi
pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ Exekučného poriadku.
Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku bolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ
namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, mal
postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko
súd prvého stupňa v danom prípade exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil uznesením
zo dňa 01. júna 2012. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade
zo zákona nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedený zákon nadobudol
účinnosť až 09. augusta 2012, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď pojednávanie
nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O. s. p., ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p.
a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ O. s. p.),
pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.
Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť
právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania
v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo
zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne
úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech
v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. septembra 2015
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: K.