Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/330/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J., bývajúceho v K.,

zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej R., so sídlom v K., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. G., advokátom so sídlom v K., o určenie, že poistný vzťah trvá

a o vzájomnom návrhu žalovnej voči žalobcovi, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29.

januára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 14. novembra 2012 č.k. -270 určil,

že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb

č. X. zo 16. decembra 1996 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Žalobcovi priznal náhradu trov konania 781,88 Eur pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Konanie o vzájomnom návrhu žalovanej voči

žalobcovi vylúčil na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil

po právnej stránke a nasl. o poistných zmluvách, , ,

, až . Mal za to, že predmetná poistná zmluva bola

uzatvorená platne v súlade s . Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k zániku záväzkového – právneho vzťahu založeného

poistnou zmluvou, dohodou a ani žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom (§ 800

a nasl. ), a preto poistný vzťah naďalej trvá. Konštatoval, že nemohla

2

zaniknúť povinnosť žalovanej plniť z poistnej zmluvy v zmysle

pre nemožnosť plnenia, pretože v danej veci nezistil objektívne príčiny vedúce k zániku

záväzku žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku

poistného vypočítala nesprávne, považoval súd za irelevantnú, respektíve za subjektívnu

okolnosť na ťarchu žalovanej, ktorá nemôže mať za následok zánik záväzku. Súd prvého

stupňa v zmysle vzájomný návrh žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. januára 2014 sp. zn.

odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu

na samostatné konanie. Potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a o výroku o náhrade trov

konania. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 81,46 Eur.

Takto rozhodol, keď mal za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , dospel k správnym skutkovým zisteniam

a správny bol aj jeho právny záver. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a podrobne sa vyporiadal s odvolacími námietkami žalovanej. Zhodne so súdom

prvého stupňa považoval za neopodstatnenú námietku žalovanej, že došlo k zániku poistenia

podľa z dôvodu následnej nemožnosti plnenia spôsobenej

zmenou právneho predpisu ( o poisťovníctve v znení neskorších

predpisov) po uzatvorení zmluvy sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z tohto

dôvodu k zániku poistenia v danom prípade nedošlo. Konštatoval, že v prejednávanej veci

u žalovanej nejde o plnenia nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených

podmienok s väčšmi nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala. Pokiaľ išlo

o výrok o vylúčení vzájomného návrhu žalovanej na samostatné konanie, odvolanie v tejto

časti odmietol s odôvodnením, že proti takémuto rozhodnutiu nie je v zmysle § 202

ods. 3 písm. a/ odvolanie prípustné. Úspešnému žalobcovi v súlade s

ods. 1 v spojení s priznal náhradu trov dovolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (potvrdzujúcemu výroku) podala dovolanie

žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala,

že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) tým, že súdy opomenuli v rámci vykonávania dôkazov správny postup podľa

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd v odvolacom

3

konaní posúdil vec podľa a nasl. , teda z pohľadu zákonných

ustanovení, ktoré neboli predmetom právnych úvah pred súdom prvého stupňa, čím došlo

k porušeniu , čo malo za následok tzv. prekvapivé rozhodnutie. Ďalej

namietala, že konanie je postihnuté inou vadou ( ), ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súdy nižších stupňov opomenuli svoju

povinnosť podľa , ako aj že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil

( ). Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd rozsudky

oboch súdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

alternatívne, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhla, aby dovolací súd odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Žalobca žiadal dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietnuť, inak považoval

rozhodnutia nižších stupňov po stránke skutkovej a právnej za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, podala včas oprávnená osoba (§ 240

ods. 1 ), zastúpená v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, že podané dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie

je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

ods. 2 ) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudku uvedeného v Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie

nie je v zmysle až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “); dovolací súd preto so zreteľom na

ods. 1 skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a žalovaná v dovolaní

nenamietala a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v tom, že súdy nedostatočne vykonali dôkazy, na ktorých založili svoje

skutkové zistenia.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej

bolo niektoré z týchto práv odňaté.

Žalovaná predovšetkým namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť

občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa (viď R 125/1999).

Pokiaľ ide o spôsob vykonania listinných dôkazov, umožňuje súdu urobiť

tak aj oznámením obsahu listiny (nielen jej prečítaním), ktorý postup v danom prípade súd

zvolil. I v prípade, že by súd pri vykonávaní dôkazov postupoval v rozpore s ,

takýto postup, i keď nesprávny, by vykazoval znaky iba tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle , a nie procesnej vady konania v zmysle

písm. f/

Dovolateľka namietala, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku

nesprávneho postupu súdov nižšieho stupňa v rámci dokazovania listinami tým,

že nerešpektovali správny procesný postup upravený ustanovením

6

V zmysle dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Podľa citovaného ustanovenia sa dôkaz listinou v rámci pojednávania vykoná tak,

že predseda senátu buď listinu prečíta alebo oznámi účastníkom konania jej obsah. Spôsob

vykonania dôkazu musí byť zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní. Zmyslom správneho

spôsobu vykonania dôkazu listinou je dať účastníkom možnosť, aby sa vyjadrili k jej obsahu,

prípadne vzniesli námietky voči nej. Účastníci tak v súlade so zásadou kontradiktórnosti

konania a zásadou ,,rovnosti zbraní“ majú právo sa vyjadriť k jednotlivým vykonaným

dôkazom ( ).

Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že vo veci prebehlo niekoľko

pojednávaní, na ktorých súd vykonal dokazovanie oboznámením účastníkov s obsahom spisu

ako aj s obsahom listinných dôkazov špecifikovaných podľa názvu a číslom listu spisu

v súlade s procesným postupom ustanovenia Účastníkom konania bol

následne daný priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom. Preto tvrdenia žalovanej,

že súdy nepostupovali procesne správne pri vykonávaní listinných dôkazov, sú nedôvodné

a nezodpovedajú obsahu spisu.

Žalovaná ďalej v dovolaní namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené

na posúdení ustanovení a nasl. , ktoré neboli predmetom

právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa

Inými slovami dovolateľka namietala tzv. ,,prekvapivosť“ súdneho

rozhodnutia odvolacieho súdu.

V zmysle ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými,

resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu (pozri rozhodnutia pod

sp. zn. , , ) nastane vtedy, ak odvolací súd

svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa,

pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru

na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval,

resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať

prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odkázal na jeho odôvodnenie v zmysle

Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal

zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pričom za právne významné považoval

rovnaké skutkové okolnosti ako súd prvého stupňa, ku ktorým mali účastníci možnosť

sa vyjadriť. Na vec pritom aplikoval tie isté ustanovenia ako súd

prvého stupňa (pričom medzi nimi neboli ustanovenia a nasl. )

a svoje rozhodnutie nezaložil na iných právnych dôvodoch než súd prvého stupňa.

V prejednávanej veci teda vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

jednoznačne nejde o prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového

súdu a dovolacia námietka žalovanej, že išlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie pre aplikáciu

iného ustanovenia právneho predpisu v tomto smere nie je dôvodná.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal

podľa tvrdení žalovanej spočívať v nedodržaní procesného postupu vyplývajúceho

z ustanovenia prvostupňovým súdom.

Podľa ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné

a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď

ich účastníci navrhli. Cieľom tohto ustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán

na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania

k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu.

Ani prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia však ešte bez ďalšieho nezakladá

zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné

ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania

z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Porušenie citovaného

zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným

dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny

procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod. Taktiež účastníka

nezbavuje jeho základnej procesnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení § 101 ods. 1 a § 120

ods. 1 a to tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť

protistrany, a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť

ním tvrdených skutočností. Pokiaľ teda sudca určitú okolnosť neuvedie ako spornú, to ešte

neznamená, že táto je nesporná a že účastník nemá právo sa k nej vyjadriť, preukázať

ju či vyvrátiť. Až v prípade, že takýto nesprávny procesný postup by prípadne viedol

k tzv. nepredvídateľnému rozhodnutiu či k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku

nevykonania dokazovania navrhovaného účastníkmi, mohlo by dôjsť k vzniku tzv. inej vady

konania, o takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej ohľadom nevykonania určitého dôkazu, dovolací

súd uvádza, že takýto postup môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu

prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle § 237

(porovnaj R 37/1993). Právomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (porovnaj ) a nie účastníkov konania.

Z obsahu dovolania tiež vyplýva, že žalovaná namietala aj skutočnosť, že odvolací súd

nevyhovel jej návrhu na pripustenie dovolania v otázkach zásadného právneho významu,

ktoré nastolila. K uvedenej námietke dovolací súd uvádza, že oprávnenie založiť prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné, zveruje

ustanovenie odvolaciemu súdu. Táto možnosť pripustenia dovolania

je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho významu. Posúdiť, či vo veci ide

o riešenie takejto otázky (právnej otázky), prislúcha výlučne odvolaciemu súdu. Dôvod

9

uvedeného záveru vyplýva z toho, že právne posúdenie veci patrí súdu, nie účastníkom

konania. Ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania

nevysloví, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho

významu (porovnaj tiež R 38/1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že postupom súdov nižších

stupňov nedošlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom a konanie nie je postihnuté

žalovanou tvrdenou vadou v zmysle

Pokiaľ dovolateľka označila ako dôvod podaného dovolania aj ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , dovolací súd k tomu uvádza, že tzv. iná vada konania je síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté

platí aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( );

aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok

nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré

ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010

sp. zn. , z 29. novembra 2010 sp. zn. , z 9. júna 2011 sp. zn.

, z 24. mája 2011 sp. zn. , z 23. júna 2011 sp. zn.

).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ keďže prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle

ods. 5 v spojení s odmietol.

Úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy

súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu vzhľadom k odmietnutiu

10

dovolania nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla

byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád,

vyplývajúcich z , ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu na stanoviská účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová