Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0c2/398326.c70129.pdf
PDF · 136.63 KB
No categories available
2ECdo/13/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 ECdo 13/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej E., bývajúcej vo Z.,
o vymoženie 3 148,77 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11
Er 3530/2007, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 13. novembra 2012 sp. zn. 13 CoE 268/2012, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 13. novembra 2012 sp. zn. 13 CoE 268/2012 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra 2012
sp. zn. 13 CoE 268/2012 o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
rozhodcovského rozsudku z 1. marca 2007 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením z 26. júna 2012 č.k. 11 Er 3530/2007-50 Okresný súd Zvolen exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 15,49 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania zmluvy,
povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel
k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu,
že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, spotrebiteľ
ňou nie viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho
zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice.
Súd prvého stupňa preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (§ 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 13. novembra 2012 sp. zn. 13 CoE 268/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania
zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého
stupňa vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Poznamenal,
že súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej
doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy). Uzavrel, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla
založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul. Uviedol, že neboli dôvody
na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež
aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014,
2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014,
2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014,
2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 2 ECdo 268/2014, 2 CoE 177/2014, 1 ECdo 209/2013,
1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,
4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,
7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,
8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 CoE 87/2014, 8 ECdo 160/2014,
8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (a to tak vo vzťahu k odvolaciemu konaniu, ako aj k návrhu na prerušenie
dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová