Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/206/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ľ. Z., bývajúcej v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ

& Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša

č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. júla 2014 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 7. marca 2014 č.k. -567 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 € (podľa

položky 7a Sadzobníka SP o súdnych poplatkoch) v lehote 10 dní

od doručenia tohto uznesenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. júla 2014 sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že

v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, a preto žalobkyni

vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa

v znení účinnom v čase podania odvolania. Odvolací súd ďalej uzavrel, že súd prvého stupňa

aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil. Odvolací súd preto napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 237

písm. f/ v spojení s Namietala, že rozhodnutia súdov nižšieho

stupňa sú vecne aj právne nesprávne a majú vady, v dôsledku ktorých jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa uviedla, že legitímne očakávala, že súdne konanie,

ktoré iniciovala nebude spoplatnené. Ku dňu podania návrhu na začatie konania,

t.j. k 30. decembru 2011, bolo konanie v súdenej veci vecne oslobodené od poplatkovej

povinnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa nesporne jednalo o konanie vo veci náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu (verejnej moci). Má za to, že

vecné oslobodenie tohto konania od poplatkovej povinnosti sa s poukazom na § 18ca

v spojení s vzťahuje na celé konanie, teda aj

na podanie odvolania. Preto súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd postupoval pri vyrubovaní

súdneho poplatku za odvolanie nesprávne, keď nezohľadnil to, že vecné oslobodenie sa

vzťahuje na toto konanie ako celok, teda aj na podanie odvolania.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

3

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému a Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/

a g/ netvrdí a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

legitímne očakávala, že súdne konanie nebude spoplatnené ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných

práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu

v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o odňatie možnosti účastníka konania konať pred

súdom ide tiež v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch) napriek tomu, že poplatník (vec) bol/a od platenia súdneho poplatku

oslobodený/á (viď R 50/1997, ). V danej veci však o takýto prípad nešlo

(konanie nebolo zastavené), aj vzhľadom k tomu, že odvolací súd riadne prejednal odvolanie

podané žalobkyňou vo veci samej. Žalobkyňa tak mala právo domáhať sa ochrany svojich

práv na súde vyššieho stupňa na základe riadneho opravného prostriedku a zo strany súdov

nižšieho stupňa, ktoré rozhodli o poplatkovej povinnosti žalobkyne, nedošlo k odopretiu jej

práva na prístup k súdu garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorého porušenie by malo za následok odňatie možnosti žalobkyne

konať pred súdom a zakladalo by procesnú prípustnosť podaného dovolania.

Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým,

že rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo podľa jej názoru prekvapivé, nebola

opodstatnená. Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované

rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než

rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009

sp.zn. ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého

stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých

založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej

situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až

v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp.zn. ).

V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého

stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje

rozhodnutia o poplatkovej povinnosti žalobkyne za podané odvolanie na rovnakých

skutkových a právnych záveroch.

Z obsahu podaného dovolania je navyše zrejmé, že dovolateľka ním v skutočnosti

namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom. V súvislosti

s touto námietkou dovolateľky je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne

posúdenie veci je totiž realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi

konania neodnímajú žiadne procesné práva, ktoré mu dáva.

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale

o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn.

, z 24. mája 2011 sp.zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. ,

z 23. júna 2011 sp.zn. , zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalobkyne nevyplýva z ani z Dovolanie preto odmietol podľa

v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( veta prvá

v spojení s a ). Najvyšší súd jej však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

6