Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/1384/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. A., bytom L. ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriu F., s.r.o., so sídlom v Bratislave, R., za ktorú koná JUDr.

D., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná N., so sídlom v

Bratislave, I., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 16 C

172/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2015

sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2015 sp. zn. 8 Co

848/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej

sumu 28 314,14 eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom N. (ďalej len „N.“) pri výkone bankového

dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“). Poukázala

na to, že bola členkou Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné prostriedky

a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných papieroch

a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.

). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými papiermi –

spoločnosti C., o.c.p. (ďalej len „OCP“). N. mala podľa a zákona č.

o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) vykonávať dohľad nad Družstvom a OCP, jej postup ale

nebol riadny. N. nekonala v súlade so o Národnej

banke Slovenska (ďalej len „“) a napriek tomu, že vedela

2

o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia na ich

odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho členov. Pokiaľ

by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobcu nielen chránené,

ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu vznikla žalobkyni

škoda, za ktorú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“)

zodpovedá štát.

Žalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový

dohľad a žalobkyňa sa svojich práv mala domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom

na Družstvo uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp. zn. .

Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti

Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom

vymedzenom a limitovanom rozsahu. N. bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená

dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho

nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 15. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie

postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. N. najskôr rozhodnutím o predbežnom

opatrení uložila OCP povinnosť zdržať sa bez súhlasu N. nakladania s majetkom klientov

a neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie

investičných služieb ( ). Napokon rozhodnutím

z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Z týchto dôvodov žiadala

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Okresný súd Bratislava 1 rozsudkom z 25. septembra 2014 č. k. -185

zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobkyňa

bola členkou Družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s

Družstvom jej vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý jej však dosiaľ

vyplatený nebol a nebola jej poskytnutá ani náhrada zaň. Podľa názoru súdu žalobkyňa

neopodstatnene namieta, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom

zodpovedajúcim , č. a č. Otázku, či

žalobkyni vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa § 9 zákona

č. Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať všetky tri

podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho

3

úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom),

ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobkyňa ale nepreukázala, že N. zanedbala bankový

dohľad vytýkaným spôsobom. Žalobkyňa nepreukázala ani jednu z troch podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobkyňa sa

domáhala uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na

Okresnom súde Bratislava I voči úpadcovi – Družstvu. V incidenčnom konaní, ktoré ešte

nebolo ukončené, môže byť jej pohľadávka uznaná. Žaloba o náhradu škody je preto podaná

predčasne. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa

odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd buď napadnutý výrok rozsudku zmenil (tak, že žalobe

vyhovie) alebo zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý výrok rozsudku potvrdiť. Súd

prvého stupňa podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v potrebnej miere

zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje skutkové zistenia vecne správne posúdil.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. júna 2015 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( a ). V odôvodnení

konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych skutkových

a právnych záveroch. Po opísaní podstaty obsahu žaloby, vyjadrení žalovanej, priebehu

a výsledkov konania na súde prvého stupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia žalovanej

k odvolaniu. Konštatoval, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie žalobcovho práva na

náhradu škody je Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so

záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by N. nesprávne úradne

postupovala spôsobom, ktorý jej vytýkala žalobkyňa. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že s

jej investíciou je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôže byť jej finančná

ujma pričítaná na ťarchu žalovanej. Všetky žalobkyňou namietané okolnosti o údajnom

nesprávnom úradnom postupe N. sa týkali takých nesprávností, ku ktorým malo dôjsť

v procese rozhodovania N.; nesprávnosti tejto povahy ale nemožno považovať za dôvod,

ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle Aj podľa názoru

odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný postup N. pri vykonávaní

bankového dohľadu. Správny je tiež právny záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná

4

ani príčinná súvislosť medzi konaním N. a škodou žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom žalovanej, že žalobkyni dosiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj

tento predpoklad zodpovednosti štátu v zmysle V súvislosti s tým

poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok Družstva a konštatoval, že žalobkyni by škoda

mohla vzniknúť až v prípade, že jej pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu

Družstva. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy neboli súdom prvého stupňa riadne

vykonané spôsobom upraveným v , odvolací súd poukázal na to, že

v okolnostiach prejednávanej veci obe procesné strany poznajú obsah listinných dôkazov,

preto táto odvolacia námietka žalobkyne neobstojí. O trovách odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej

súdmi bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) v spojení s

ods. 2 písm. a/ Podľa jej názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu

konania (R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, že

zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôležitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových

zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností.

Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru (§ 241 ods.2 písm. c/

), že N. neporušila ustanovenia , č.

a č. , resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody,

uplatňované už skôr, žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že finančná ujma, ktorá jej vznikla, je

výsledkom zanedbania povinností orgánu bankového dohľadu a podľa

Z.z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Žalobkyňa v konaní dostatočne preukázala splnenie

všetkých predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle uvedeného zákona, preto jej žalobe

malo byť vyhovené. Doterajší priebeh súbežného konkurzného konania nasvedčuje tomu, že

pohľadávka žalobkyne nebude môcť byť uspokojená. V súvislosti s tým tiež zopakovala, že

samo prebiehajúce konkurzné konanie nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou

domáhal náhrady škody voči štátu v inom súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku

zodpovednosti štátu za škodu v zmysle nie je bezúspešné uplatnenie

pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní. Poukázala tiež na to, že jej nebolo doručené

vyjadrenie žalovanej k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, čím jej bola odňatá

5

možnosť konať pred súdom. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky žalobcu

za nedôvodné, rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie „zamietnuť“ alebo

„odmietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods.1 (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

6

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na námietky dovolateľky a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolateľka v dovolaní namietala ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so

zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva /v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )/.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené

a z tohto tvrdenia vyvodzuje vadu konania podľa , dovolací súd

uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia za tzv. inú vadu konania ( ), ktorá prípustnosť

dovolania nezakladá. Správnosť takéto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti

súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu,

ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď najmä aktuálne rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. , a ).

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.

decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znenie je: “Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov slovenskej

republiky, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že

obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť

predmetnej právnej veta – dovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý

považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil

svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Napokon treba dodať, že za vadu konania

v zmysle od. 1 písm. f/ v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

K námietke dovolateľky týkajúcej sa hodnotenia dôkazov súdmi dovolací súd

poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ až c/

Pre tento záver svedčí i ustanovenie , veta druhá , ktoré upravuje, že

dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom

prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2 veta

druhá ). Keď najvyšší súd nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe

súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje

rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním

dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil.

8

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namieta nesprávnosť postupu súdov v súvislosti

s nevykonaním ňou navrhnutého dokazovania, treba uviesť, že dokazovanie je časť

občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(por. ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (por. R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa

(por. R 125/1999).

Preskúmaním veci ale dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namieta

vadu konania podľa spočívajúcu v tom, že jej nebolo doručené

vyjadrenie žalovanej k jej odvolaniu.

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho

občianskych právach a záväzkoch.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti

zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť jej protistrane.

9

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť

sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť

sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje

aj na odvolacie konanie.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13.1.2015 (sťažnosť

č. 17127/12) z ktorého vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia

k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu

je potrebné považovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod požiadavku,

aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu

aj vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva,

že konkrétny význam dotknutého vyjadrenia je málo dôležitý, keďže je na účastníkoch

konania aby posúdili, či si dokument vyžaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň

ESĽP v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany

k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa

je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalobkyňa

podala odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 z 25. septembra 2014 č. k.

-185 a žalovaná podala vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie

obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 27. novembra 2014 (č. l. 228 spisu),

ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené 2.decembra 2014, avšak protistrane, t.j. žalobkyni

ako odvolateľke doručené nebolo, z čoho vyplýva, že s ním nebola oboznámená.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto povinné konštatovať,

že týmto postupom súdu, ktorý nedoručil vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne, došlo

k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a zároveň k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom, čo je potrebné považovať za

10

procesnú vadu v zmysle v nadväznosti na ustanovenie ods.

2 písm. a/ a veta druhá

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv

na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací

súd podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo veci samej a vo výroku

o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť

vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude

možné pokračovať v odvolacom konaní.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho

konania (243b ods. 5 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.