Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c68/397743.ffc6b5.pdf
PDF · 97.02 KB
No categories available
4ECdo/87/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 87/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr.
B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnému V., bývajúcemu v Š., o vymoženie 1.435,31
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9 Er 203/2007,
o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2014 sp.
zn. 7 CoE 52/2014, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno uznesením z 22. júna 2012, č.k. 9 Er 203/2007-19, zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekúciu vedenú súdnym exekútorom
Mgr. K., so sídlom exekútorského úradu K., pod číslom E. vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v sume 90,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo vyššie uvedenej veci je
exekučné konanie vedené exekučným súdom na základe rozsudku rozhodcovského súdu
bližšie špecifikovanom v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Rozhodol tak s poukazom na § 57 ods. 1, 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok) v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa súdu bola v danom prípade
uzatvorená zmluva o úvere, ktorú bolo treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Rozhodcovská doložka, ktorá bola v tejto zmluve dojednaná, bola spotrebiteľovi nanútená, je
neprijateľná a v dôsledku toho neplatná. Spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodnúť. Preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Toto
rozhodnutie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 7 CoE 52/2014, napadnuté
uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie vo vyššie uvedenej veci za neprípustnú
a jej zastavení potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. V odôvodnení sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa,
ktorého rozhodnutie, považujúc ho za vecne správne, potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva
obsahujúca neprijateľnú (nekalú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla
založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, čo bol dôvod
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Návrh na prerušenie konania
odvolací súd zamietol z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre takýto
postup.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania, napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla
aj dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237
písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§237 písm. e/ O.s.p.),
súdy oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní došlo
k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté
rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre
prípad, že v konaní vystupoval vedľajší účastník, dovolateľka namietala aj vadu podľa § 237
písm. b/ O.s.p., a žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne
otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,
2 CoE 110/2013, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,
3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,
3 CoE 33/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 4 ECdo 59/2014, 4 CoE 32/2014,
4 ECdo 9/2014, 4 CoE 4/2014, 4 ECdo 67/2014, 4 CoE 22/2014, 4 ECdo 110/2014,
4 CoE 32/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 6 ECdo 59/2014,
6 CoE 102/2014, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho
konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.
V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. b/ O.s.p. spočívajúcom v nedostatku
spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom exekučného konania, sa dovolací súd
nezaoberal, nakoľko v konaní vedľajší účastník nevystupoval.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď konanie bolo zastavené
a účastníci si náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatňovali.
Úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní
žiadne trovy nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2016
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová