Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/15/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. L., bývajúceho v Ţ., t.

č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Leopoldov,

Gucmanová č. 19/670, zastúpeného JUDr. P. Peruţekom, advokátom so sídlom v Hlohovci,

Radlinského 1, proti ţalovanej EXPRES MEDIA, k.s.,

so sídlom v Bratislave, Vrútocká 48, IČO: 35 792 094, o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany uznesením zo 17. decembra 2009 č.k. -31

ţalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu

z radov advokátov. Po posúdení celkových osobných, majetkových a zárobkových pomerov

ţalobcu, dospel súd k záveru, ţe u neho nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov v zmysle Vychádzal z toho, ţe ţalobca je vo výkone trestu

odňatia slobody vlastnou vinou, pričom je tam pracovne zaradený a má pravidelný mesačný

príjem, náklady s ubytovaním, stravovaním a iné nevyhnutné výdavky nemá. Keďţe ţalobca

nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu neustanovil zástupcu

z radov advokátov. Poukázal tieţ nato, ţe ustanovenie právneho zástupcu si nevyţaduje

ochrana jeho záujmov s prihliadnutím na obsah ţaloby, ktorá je na vysokej odbornej úrovni.

Uzavrel, ţe ţalobca má moţnosť poţiadať o poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Proti tomuto

uzneseniu podal odvolanie ţalobca.

2

Krajský súd v Trnave uznesením z 31. augusta 2010 sp.zn. napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (, ). Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,

v podrobnostiach odkázal na jeho odôvodnenie. Doplnil, ţe v prejednávanej veci má

pochybnosti aj o úspešnosti uplatňovaného práva, pretoţe zo skutkových okolností

vyplývajúcich zo ţaloby nevyplýva odôvodnenie vzniku a výšky nemajetkovej ujmy, ktorá je

závislá od závaţnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Následne sa odvolací súd podrobným spôsobom zaoberal podmienkami priznania finančnej

satisfakcie za spôsobnú nemajetkovú ujmu v zmysle , , .

Zdôraznil, ţe primárne účelu nápravy zásahov do práva na ochranu osobnosti slúţi forma

morálnej satistfakcie a len podporne zákon uvaţuje aj o materiálnej satisfakcii. Nemoţno

pripustiť, aby sa v konkrétnej situácii mohlo odstránenie následkov porušenia práva

na ochranu osobnosti udiať výlučne v rovine finančného odškodnenia ujmy. Keďţe ţalobca

v ţalobe neuplatňuje ţiadnu z foriem morálnej satisfakcie, je vylúčené, aby mohol uspieť

s poţiadavkou na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ţalobca nespĺňal predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto nebolo moţné vyhovieť ani jeho ţiadosti

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca (ďalej aj

„dovolateľ“), ktoré doplnil podaním z 31. októbra 2010 a podaním právneho zástupcu

z 15. augusta 2014. Dovolanie odôvodnil tým, ţe mu postupom súdov niţšieho stupňa bola

odňatá moţnosť konať pred súdom ( v spojení s

) a súdy vec nesprávne právne posúdili ( ). V dôsledku toho,

ţe nebol oslobodený od zaplatenia súdnych poplatkov, hoci sú u neho splnené podmienky

pre oslobodenie od súdnych poplatkov, bol mu upretý prístup k súdu. Súdy nesprávne

aplikovali ustanovenie , pretoţe pre oslobodenie od súdnych poplatkov nie

je právne významné, za akých okolností došlo k vzniku sporu, či predmet sporu (ne)súvisí

s udalosťami spojenými s osobou ţalobcu a jeho odsúdením na trest odňatia slobody

na doţivotie, ani to, či mohol ţalobca vyuţiť na ochranu svojho práva iný právny prostriedok,

v ktorom prípade by výška súdneho poplatku bola minimálna. Trval na tom, ţe sú u neho

splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podrobne opísal svoju

majetkovú a finančnú situáciu. S poukazom na judikatúru ESĽP bol toho názoru, ţe zo strany

ţalovanej došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a jeho ţaloba je dôvodná. Ustanovený

právny zástupca by nedostatky jeho ţaloby kvalifikovane odstránil a doplnil, avšak

3

v dôsledku rozhodnutí súdov mu bolo upreté právo na právneho zástupcu a následne súdy túto

skutočnosť vyuţili a spochybnili úspešnosť jeho ţaloby. Navyše odvolací súd svoj záver

o zrejmej bezúspešnosti ţalobcovho návrhu odôvodnil v rozpore s doterajšou súdnou praxou,

podľa ktorej pred uplatnením ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je

nevyhnutné uplatniť ţalobou právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. Ďalej sa dovolateľ

v dovolaní zaoberal skutkovými okolnosťami podanej ţaloby a zdôvodnením svojho

ţalobného nároku po skutkovej a právnej stránke. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (pozn.

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska

( veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v a ,

nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania podľa aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobca v dovolaní výslovne namietal, ţe mu rozhodnutiami okresného a odvolacieho

súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý je v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ktorým sa súčasne odníme

účastníkovi konania moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ide najmä

o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam,

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom

(svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1,

, , , , , , ). To znamená, ţe nie

kaţdé porušenie procesných predpisov súdom a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny

proces dosahuje intenzitu vady konania, ktorú má na zreteli ustanovenie

Dovolateľ svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle

nezaloţil na tvrdení, ţe súdy mu odňali či upreli niektoré z jeho procesných oprávnení

priznaných mu ale na tom názore, ţe nesprávne aplikovali

ustanovenie – vzali do úvahy okolnosti a hľadiská, ktoré pre posúdenie

ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov idú nad rámec zákona, nesprávne vyhodnotili

majetkové pomery ţalobcu a nesprávne posúdili úspešnosť podanej ţaloby.

Dovolací súd preto povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho skutkovým či právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Dovolanie totiţ nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( ,

ods.2 písm. b/ ) a hmotnoprávnych vád ( ). Ústavný súd

vo svojich rozhodnutiach tieţ judikoval, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Súčasne právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

().

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil ţiadne porušenie procesných

predpisov zo strany súdov niţšieho stupňa, ţalobcovi neboli odňaté jeho procesné práva, čo

napokon ani netvrdil. Samotné nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bez ďalšieho

nezakladá vadu v zmysle Námietky dovolateľa z hľadiska ich obsahu

( ) smerujú voči právnemu posúdeniu veci. Právne posúdenie veci spočíva

v činnosti súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej

právnej normy (v danom prípade ods. l a ), na základe čoho dospieva

k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Touto činnosťou súdu ale nemôţe dôjsť k odňatiu

moţnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu

neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v konaní v zmysle

(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).

Z ustanovenia vyplýva, ţe k tomu, aby súd mohol oslobodiť

účastníka konania od zaplatenia súdneho poplatku, musia byť súčasne splnené dve

podmienky, a to: nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v danom konaní

na strane ţiadateľa. V prejednávanej veci z obsahu rozhodnutí súdov niţšieho stupňa vyplýva,

ţe sa zaoberali majetkovými pomermi ţalobcu ako aj predpokladom úspešnosti podanej

ţaloby a na základe dostatočne odôvodnených úvah dospeli k záveru ţe, a/ majetkové pomery

ţalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a b/ vo veci ide

o pravdepodobne bezúspešné uplatňovanie práva ţalobcom. Je teda zrejmé, ţe súdy

pri svojom rozhodovaní vzali do úvahy tie kritéria, ktoré ustanovenie

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov viaţe. Správnosťou záverov súdov niţšieho

stupňa, t.j. či u ţalobcu (ne)boli tieto kritériá skutočne splnené, zaloţených na hodnotení

podmienok vyplývajúcich z ustanovenia , sa však dovolací súd nezaoberal

vzhľadom na procesnú neprípustnosť podaného dovolania.

Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny

poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna

2001, č. sťaţnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odsek 59, 60), uviedol, ţe nikdy

nevylúčil moţnosť, ţe záujmy riadneho chodu justície môţu odôvodňovať zavedenie

finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, ţe poţiadavku zaplatiť

súdny poplatok v súdnom konaní nemoţno pokladať za obmedzenie práva účastníka

na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ( m.m. vo veci Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko

rozsudok z 19. decembra 1997, odsek 33; vo veci Tolstoy - Miloslavsky v. Spojené

kráľovstvo rozsudok z 13. júla 1995, odsek 61). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

č. uviedol, ţe hoci čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd zaručuje kaţdému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné

garancie v konaní pred ním, nezaručuje mu aj právo na bezplatné súdne konanie

(m.m.).

S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe postup a rozhodnutia

súdov, v dôsledku ktorých ţalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

a ustanovený právny zástupca, nemali za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

ţalobcu v zmysle

Pokiaľ ţalobca v dovolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd

opätovne uvádza, ţe právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantným

dovolacím dôvodom (viď ), ktorý však sám osebe nezakladá

procesnú prípustnosť dovolania (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn.

, z 24. mája 2011 sp.zn. , z 23. júna 2011 sp.zn.

). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), mali by za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo.

Keďţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z ustanovenia

ani , dovolací súd odmietol jeho dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému dovolanie nie je prípustné ( a ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ju neuplatnila ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová