Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/410/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne LEHOR spol. s r.o.,

so sídlom v Bratislave, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, zastúpenej advokátskou kanceláriou

4E LEGAL, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Pernikárska 1, IČO: 36 866 351, proti ţalovaným

1/ Z. G., bývajúcej v B., 2/ M. B., bývajúcej v B., obe zastúpené advokátskou kanceláriou

LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 15, IČO:

47 237 589, 3/ Ing. E. H., bývajúcemu v M., 4/ T. H., bývajúcemu v J., o zriadenie vecného

bremena, vedenej na Okresnom súde G. pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 sp.zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd G. rozsudkom z 23.augusta 2011, č.k. -108

na pozemku parc. č. 877/22, parcela registra ,,E“ orná pôda o výmere 6685m², zapísaný

na LV č.X., obec G., okres G., katastrálne územie G. zriadil vecné bremeno: právo uloţenia,

uţívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inţinierskych sietí (vodovod, plynovod,

kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od

vonkajších vedení podľa o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka týchto

inţinierskych sietí, právo uloţenia, uţívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inţinierskych

sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia

v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka

stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. -

výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra „C", druh pozemku: zastavané plochy

2

a nádvoria, o výmere 1500 m²) zapísaná na LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom

v Trnave, Správa katastra G., k.ú. G..

Ţalobkyňu zaviazal uhradiť v prospech ţalovaných 1/ aţ 4/ finančnú náhradu

za zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka inţinierskych sietí, ako aj v prospech

vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál-

Admin. výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra: „C“, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1 500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. X. vedenom

Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra G., katastrálne územie G., kaţdému sumu

738 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 4/ uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi trovy konania v sume 385,23 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaným

1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobkyňa má právo sa pripojiť na najbliţší verejný

vodovod, verejný plynovod a elektrický rozvod, ktoré sa nachádzajú na susedných

pozemkoch, pričom trasy kadiaľ má dôjsť k napojeniu uţ existujúcich inţinierskych sietí

určili vo svojich rozhodnutiach orgány, ktoré ich spravujú. Stavba inţinierskych sietí bola

zrealizovaná na cudzom pozemku, a preto súd na vec aplikoval ustanovenie § 135c ods. 3

. Súčasne na vec analogicky ( )

aplikoval ustanovenie . Dospel k záveru, ţe zriadenie

vecného bremena nebude obmedzovať vlastnícke práva ţalovaných ale pozemky zhodnotí,

preto rozhodol tak, ţe vecné bremeno zriadil v súlade so ţalobným návrhom. Pri určení výšky

náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2009

RNDr. F. B., predloţeného ţalobkyňou. Zdôraznil, ţe suma náhrady, ktorú ţalobkyňa zaplatí

za zriadenie vecného bremena, je niekoľkonásobne vyššia ako bola určená týmto znaleckým

posudkom. Ţalovaný 1/, 2/, 3/ s výškou tejto náhrady súhlasili. Ţalovaný 4/ poţadoval

podstatne vyššiu sumu, ktorej výšku však ţiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nenavrhol

ţiadny dôkaz, o ktorý by oprel svoj návrh. Keďţe ţiaden z účastníkov nenavrhoval ďalšie

dokazovanie, súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov. O trovách

konania rozhodol podľa a priznal úspešnej ţalobkyni náhradu trov konania

proti ţalovanému 4/, ktorý v konaní nebol úspešný a ktorý svojím správaním celý súdny spor

zapríčinil.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. januára 2013 sp.zn. napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol, ţalovaným 1/, 2/, 3/ právo

na náhradu trov konania nepriznal a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/

náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 402 € a z titulu iných trov

163,78 € na účet právneho zástupcu ţalovaného 4/ do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Odvolací súd uviedol, ţe na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom stavby je potrebné aplikovať ustanovenie .

Výlučnú aktívnu legitimáciu pre podanie návrhu na vysporiadanie týchto pomerov v zmysle

citovaného ustanovenia má však len vlastník pozemku. Stavebníkovi táto legitimácia

neprislúcha ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa

odseku 3 tohto ustanovenia. Pokiaľ teda ţalobkyňa odôvodnila svoju ţalobu ustanovením

, nemá k tomu aktívnu vecnú legitimáciu. Keďţe

ţalobkyňa ţiadala súd o zriadenie vecného bremena, mal sa súd prvého stupňa zaoberať len

existenciou zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena. V zmysle ustanovenia

je moţné zriadiť len vecné bremeno cesty, vecné

bremeno s iným obsahom nie je moţné zriadiť, a to ani za pouţitia analógie. Je tomu tak

preto, ţe rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym a pred jeho

vydaním tu nie je hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo moţné posúdiť

analogicky. Súčasne takéto rozhodnutie zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov konania

tak, ţe zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti účastníkov, pričom k takémuto

zásahu môţe dôjsť len na základe výslovného ustanovenia zákona. Z týchto dôvodov

nepovaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, a preto ho v zmysle § 220

zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s a úspešnému ţalovanému 4/ priznal náhradu trov

prvostupňového i odvolacieho konania, ostatným ţalovaným náhradu trov konania nepriznal,

pretoţe si ju neuplatnili.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa (ďalej aj

,,dovolateľka“). Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením , ako

dovolací dôvod uviedla v spojení s

(účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a § 241 ods. 2 písm. c/

(rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Odňatie moţnosti konať

videla dovolateľka v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého

odôvodnenie nepovaţovala za postačujúce. Odvolací súd sa podľa jej názoru nevyjadril k jej

argumentom a nezdôvodnil svoj právny názor o absencii aktívnej vecnej legitimácie

ţalobkyne a ani k nemoţnosti aplikácie ustanovenia

a v prejednávanej veci. Dovolateľka vytýkala

odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie otázky jej aktívnej legitimácie v konaní

o návrhu podľa . Uviedol, ţe práve citované ustanovenie

je jednou z moţností zabránenia prílišnej tvrdosti odsekov 1, 2 tohto ustanovenia a môţe sa

ho dovolávať aj vlastník stavby. Z tohto ustanovenia pritom vyplýva viacero moţností

riešenia vzniknutej situácie, najmä však moţnosť zriadenia vecného bremena za náhradu.

Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých tento súd

zaujal názor, ţe ţalobu v zmysle môţe podať aj

vlastník stavby. Ţalobkyňa tak v dôsledku postoja ţalovaného 4/ nemôţe uţívať nielen

inţinierske siete, ale celú stavbu priemyselného areálu, ktorá má byť na ne napojená, čím

dochádza k porušovaniu jej práva vlastniť majetok v zmysle Slovenskej

republiky. Za nesprávny povaţovala aj názor odvolacieho súdu o nemoţnosti aplikácie

ustanovenia a to z hľadiska posúdenia obsahu vecného

bremena zriadeného podľa tohto ustanovenia, pretoţe ňou navrhovaný rozsah zriadenia

vecného bremena je svojím obsahom súčasťou širšieho vecného bremena spočívajúceho

v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktoré je moţné v prejednávanom prípade aplikovať

priamo bez pouţitia analógie. Ţalobkyňa je totiţ súčasne aj vlastníkom stavby nachádzajúcej

sa na pozemku, ku ktorému je priľahlý pozemok ţalovaných, pričom prístup k predmetnej

stavbe nemoţno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena. Právo cesty (§ 151o ods. 3

Občianskeho zákonník) je potrebné vykladať nielen ako právo na prechod peši alebo pouţitím

dopravných prostriedkov cez priľahlý pozemok, ale aj ako právo na prechod

automatizovaným spôsobom napr. v podobe prechodu vody, plynu a elektriny cez priľahlý

pozemok prostredníctvom inţinierskych sietí, za účelom zabezpečenia uţívania stavby

nachádzajúcej sa na priľahlom pozemku. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí prvostupňový rozsudok alternatívne, aby

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.

Ţalovaný 4/ k podanému dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

správne na rozdiel od právnej argumentácie ţalobkyne. Napadnutý rozsudok bol odôvodnený

riadne a dostatočne, preto nie je daný ani dovolací dôvod v zmysle ani

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1.januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , proti rozsudku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe je

potrebné ho zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami podľa (a/ rozhodlo sa vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát ). Dovolateľka vo svojom dovolaní nenamietala vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/

a g/ a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka výslovne namietala vadu konania v zmysle , ktorá

mala spočívať v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

6

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať)

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods.1, § 126 ods. 3,

, , ).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo

3. decembra 2015 Stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .“

S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľkou povaţovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods.2 písm. b/

Len vo výnimočných prípadoch môţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať

vadu v zmysle , a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným

prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou,

intenzitou, významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne,

a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti

Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny

systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009).

Vzhľadom na procesnú prípustnosť podaného dovolania v zmysle ,

dovolací súd preskúmal obsah spisu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, nezistil však ţiadne porušenie procesných predpisov zo strany odvolacieho súdu, ktoré

by zakladalo tzv. inú vadu konania podľa a ani vadu podľa

písm. f/

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ). Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu

predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (obsahuje

1/ opis skutkového stavu, 2/ priebeh konania, 3/ stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, 4/ výsledky vykonaného dokazovania a 5 /citáciu právnych predpisov aplikovaných

na prejednávaný prípad). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil svoj

právny názor o absencii aktívnej vecnej legitimácie ţalobkyne na podanie ţaloby podľa

(viď posledný odsek str. 6 napadnutého rozhodnutia)

a vysvetlil aj nemoţnosť aplikácie ustanovenia

v prejednávanej veci (viď druhý odsek str. 7 napadnutého rozhodnutia). Argumentácia

dovolateľky v tomto smere teda nebola dôvodná.

Dovolací súd následne pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného

ţalobkyňou.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolacia argumentácia ţalobkyne o nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím

súdom bola zaloţená na jej právnom názore, ţe 1/ aktívnu legitimáciu v spore o zriadenie

vecného bremena podľa má aj stavebník,

2/ ustanovenie je priamo aplikovateľné v prejednávanej

veci, pretoţe vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa tohto ustanovenia zahŕňa aj

právo prechodu inţinierskych sietí potrebných pre uţívanie priľahlého pozemku.

Ad 1/ Podľa ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môţe súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, ţe stavbu

treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (,,ďalej len vlastník stavby“). Podľa § 135c

ods. 2 pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáţe ju súd za

náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa

súd môţe usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tieţ zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je

nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Ustanovenie sa vzťahuje výlučne na usporiadanie

vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom

pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa povaţuje taká stavba,

ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul

umoţňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (rozsudok najvyššieho súdu z 23. apríla

2014 sp.zn. ). To znamená, ţe pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej,, nie

je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade sním, ale len to,

či stavebník (ne)mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá

ţiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho

práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c

a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi

vlastníckymi právami.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyňa nemala ţiadny občianskoprávny titul

na realizáciu inţinierskych sietí na pozemku ţalovaných. Pokiaľ sa ţalobkyňa v tejto

súvislosti odvolávala na stavebné povolenie a územné rozhodnutie správnych orgánov, táto

skutočnosť je, ako uţ bolo vyššie vysvetlené, bezpredmetná vo vzťahu k posúdeniu stavby

ako neoprávnenej avšak bude dôleţitá pre posúdenie jej dobromyseľnosti a okolností vzniku

neoprávnenej stavby, ktoré aspekty sa prejavia v spôsobe vysporiadania pomerov medzi ňou

a ţalovanými.

Spor medzi účastníkmi konania teda odvolací súd správne podradil pod ustanovenie

. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy

prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1)

na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka,

ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku.

Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka“ a tieţ ,,na náklady vlastníka stavby“) je celkom

zrejmé, ţe aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník

pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťaţko predstaviteľné, ţe samotný

stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného

ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy aţ potom, ako súd dospeje k záveru, ţe vlastníkom

pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie

vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou moţnou alternatívou, ktorú

súd musí vţdy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho

zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku

s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďţe nikomu nemoţno vlastnícke právo vnútiť proti

jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby v tomto prípade má opäť výlučne vlastník

pozemku.

Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia moţnosť usporiadania vzťahov

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu moţnosť

usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za predpokladu, ţe nie sú

splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý

z vlastníkov môţe takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, ţe ţalobu podľa tohto

odseku môţe podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiţ potrebné mať

na zreteli, ţe tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým

zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát zdôraznil, ţe konflikt

vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich

spravodlivej rovnováhy (napr. , , ). Všetky základné

práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo

10

slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo

slobody (). Právny štát nemôţe byť postavený na princípe ochrany poskytnutej

výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez moţnosti

realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka

stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to

je moţné zostalo zachované kaţdé z nich v čo najväčšej moţnej miere a v prípade, ţe to nie je

moţné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako

spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c

ods. 3 a tieţ aktívnu legitimáciu vlastníka stavby.

Ak by dovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol vlastník stavby

na podanie ţaloby podľa aktívne legitimovaný,

pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania ţaloby v zmysle § 135c

(tak, ako tomu je aj v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby

hoci neoprávnenej bez akejkoľvek moţnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka

pozemku nemá ţiadny nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade

negatívneho postoja vlastníka pozemku) mohol byť úplne vylúčený z uţívania predmetu

svojho vlastníctva. Aj správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť práva

k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné konanie a ţalobkyňu

vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku ţalovaných.

Dovolací súd vychádza z toho, ţe úlohou všeobecných súdov je poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne napr.

, , , ). Súčasne platí, ţe kaţdý má

právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené ( ).

Nepriznanie aktívnej legitimácie vlastníkovi stavby by bolo porušením jeho práva na súdnu

ochranu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd podľa

Slovenskej republiky a predovšetkým by v dôsledku toho nemohla byť odstránená spornosť

vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, ţe vlastník pozemku má

aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c Občianskeho

zákonníka, kým vlastník stavby môţe podať len ţalobu v zmysle odseku 3 § 135c

(za predpokladu, ţe ţalobu v zmysle

nepodá vlastník pozemku) a domáhať sa tak, aby súd svojím rozhodnutím usporiadal pomery

medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením

vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu.

Odsek 3 ustanovenia tak umoţňuje zásah do práv vlastníka

pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka

rozhodnutím súdu, samozrejme len za predpokladu, ţe takéto obmedzenie je vzhľadom

na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.

Záver odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o ţalobe

podľa a rovnako jeho názor, ţe súd nemôţe svojím

rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe citovaného ustanovenia, je preto nesprávny.

Ad 2/ Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň

vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemoţno zabezpečiť inak, súd

môţe na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Aplikácia citovaného ustanovenia v prejednávanej veci je

úplne vylúčená, pretoţe sa vzťahuje na inú hmotnoprávnu situáciu. Predovšetkým stavba

patriaca ţalobkyni (inţinierske siete) je uţ existujúca a neoprávnená, nachádzajúca sa

na cudzom pozemku, ktorú situáciu rieši vyššie vyloţené ustanovenie § 135c Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ sú občianskoprávne vzťahy riešené zákonným ustanovením, niet dôvodu

na aplikáciu iného ustanovenia ani na analógiu (a contrario § 853 ods.1 Občianskeho

zákonníka). Nebol teda ani dôvod posudzovať ţalobu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré rieši celkom odlišnú situáciu, kedy sa vlastník oprávnenej stavby stojacej

na vlastnom pozemku domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu

cez priľahlý pozemok. I keď ţalobkyňa je vlastníčkou stavby (priemyselného areálu)

a ţalovaní sú vlastníkmi priľahlého pozemku, otázky ňou nastolené vo vzťahu k ustanoveniu

by prichádzali do úvahy len vtedy, ak by inţinierske

siete neboli ešte vybudované. Z tohto dôvodu je dovolacia argumentácia ţalobkyne týkajúca

sa pre posúdenie prejednávanej veci irelevantná

a dovolací súd sa ňou nezaoberal.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd pre nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom ( ), dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová