Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/63/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. E. XXX, 2. B. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. D. E. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému: F. G. H., nar. XX.X.XXXX, adresa I., J. K. XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Trnava, Františkánska 5, o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -151 zo dňa 5.2.2024 v spojení s jeho opravným uznesením č.k. -161 zo dňa 21.3.2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcov, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť na vlastné náklady stavbu celého múrika a časti brány-stĺpik, ktoré sú postavené v katastrálnom území C. D. E. na pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na parcele registra „C“ č. 162/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 410 m2 na spojnici medzi prednou stenu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 162/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2 a pozemkom parcely registra „C“ č. 162/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2 a sú postavené kolmo k hranici medzi pozemkami - parcelami registra „C“ č. 162/1 a parc. č. 162/3 a to v časti, v ktorej sa tento múrik a brána nachádzajú na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 162/1. II. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, keď z predloženého LV č. XXXX zistil, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci okrem iného aj parcely č. 162/1 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 162/4, na ktorej je postavený rodinný dom a parc. č. 162/5, na ktorej je postavená hospodárska budova nadväzujúca na rodinný dom. Nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 04.08.2009, stavby boli zapísané na základe geometrického plánu č. 10/2013. Žalovaný bol v čase podania žaloby vlastníkom okrem iného aj parc. č. 162/3 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 14.01.2016, vlastníctvo bolo zapísané na liste vlastníctva č. XX. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.08.2023 súd zistil, že novým vlastníkom parc. č. 162/3 je

spoločnosť C. C., so sídlom totožným s bydliskom žalovaného, na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod č. V-2751/2023. Z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti súd zistil, že jej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný. Z aktuálnej kópie katastrálnej mapy súd zistil, že parc. č. 162/3 parc. č. 162/1 sú susediace parcely, pričom hranica medzi nimi je rovná bez lomových bodov.

3. Svedok F. F. L., geodet uviedol, že pri vypracovávaní geometrického plánu zameriaval pozemok žalobcov, pričom zameriaval aj hranicu medzi pozemkom žalobcov a žalovaného a zistil, že celý múrik a aj stĺpik brány je na pozemku žalobcov. Pri zameriavaní vychádzal zo základov domu žalobcov, ktoré sa nemenia a nie z fasády po zateplení. Hranica pozemku by mala byť od základov domu 0,65 m, s rezervou do pozemku žalobcov 10 cm. Pri GPS meraní je povolená odchýlka 8 cm. Predložil do spisu svoje podklady z merania pre vyhotovenie geometrického plánu a uviedol, že ak by sa spojili body 18 na ulici a 17 - dá sa zistiť, kde je postavený stĺpik brány, ale osobitne ho nezameriaval.

4. Svedok F. E. M., geodet uviedol, že vytyčoval hranicu medzi pozemkami strán sporu na objednávku žalovaného. Potvrdil správnosť zamerania hranice F. L.. Najskôr porovnával geometrický plán F. L. s mapami katastra nehnuteľností a rastrom, následne vytýčil hranice. Na ulici hranicu vytýčil roxorom, ktorý zatĺkol do zeme a vo dvore je ďalším bodom stĺpik oplotenia žalobcov. Medzi týmito bodmi nie je lomový bod, ich spojením vzniká hranica pozemkov. Pozemok žalobcov sa smerom do ulice rozširuje. Pri meraní v prvej triede presnosti je povolená chyba merania 8 cm. Nezameriaval umiestnenie domu žalobcov, len hranice pozemkov.

5. Súd prvej inštancie vykonal obhliadnu na mieste dňa 15.06.2023 za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov a tiež za účasti geodeta F. L.. Počas obhliadky najskôr geodet zameral prístrojom GPS hraničný bod na ulici. Zistil, že súhlasí s hranou pozemku. Kontrolný bod bol vyznačený klincom a kontrolná trubka je 10 cm na pozemku žalobcov. Následne bol naviazaný povraz na hraničné body, bod 17 stĺpik oplotenia žalobcov v záhrade a bod 18 vyznačený klincom na ulici (oba body uvedené v podkladoch na vypracovanie geometrického plánu č. l. 77). Betónový múrik a stĺpik brány žalovaného sa nachádzal za spojnicou týchto dvoch bodov na pozemku žalobcov, čo súd konštatoval pri obhliadke. Pri zameraní bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

6. Následne po obhliadke žalovaný v podaní zo dňa 24.08.2023 oznámil prvoinštančnému súdu, že previedol parcelu č. 162/3 na spoločnosť C. C., F.: XX XXX XXX so sídlom totožným s bydliskom žalovaného. Ďalej uviedol, že sa dom postavený na parc. č. 162/1 dotýka pozemku 162/3, ako je to zakreslené v katastrálnej mape a tento stav platil desiatky rokov. O pozemok sa staral žalovaný, resp. jeho právny predchodcovia. Nepamätá sa, že by predošlí susedia prešli cez jeho pozemok a drevenú bránu a domáhali sa vstupu na pozemok z dôvodu, žeby išli niečo upratovať, čistiť a pod. Aj dňa 25.03.2013 na geometrickom pláne sa parc. č. 162/1 dotýka parc. č. 162/3. Na pozemku nie sú ani žiadne budovy. Po zameraní dňa 15.07.2013 geodetom L. je zrazu dom posunutý do pozemku 162/1, pričom desiatky rokov stál na hranici a pribudli nové budovy. Oznámil, že zvažuje vypracovanie geometrického plánu a ďalšie právne kroky. Pripojil list vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.08.2023, kópiu z katastrálnej mapy z roku 1997, geometrické plány z 25.03.2013 a 15.07.2013, ktoré sa týkajú predmetných parciel.

7. K podaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že prevod vlastníctva pozemku 162/3 nemá vplyv na aktívnu legitimáciu žalovaného, zriaďovateľa stavby, pretože sa domáhajú odstránenia stavby postavenej na ich pozemku. Žalovaný pozemok previedol na vlastnú spoločnosť, ktorej je konateľom a vlastníkom. Nespochybnil priebeh hranice, ale umiestnenie stavby na katastrálnej mape. Predložená mapa do roku 1997 bola zakresľovaná ručne, vyhotovená v mierke 1 : 2880. Pri predpokladanej odchýlke a danej mierke mapy môže byť rozdiel medzi zakresleným a skutočným priebehom hranice až 1,152 m. Význam tejto mapy pre účely stanovenia priebehu hranice, ktorá je osadená od domu pár desiatok centimetrov, pre účely stanovenia priebehu hranice v roku 2023 je nulový. Ku skutočnému zameraniu osadenia domu prišlo až geometrickým plánom zo dňa 15.07.2013. Popreli, že by sa žalovaný a jeho právny predchodcovia starali o pozemky pred a za dreveným plotom. V rámci vzťahov sa vedelo, že tento plot a to čo je za ním a pred ním je vo vlastníctve žalobcov a ich právnych predchodcov. Doterajšie tvrdenia žalovaného o spornosti priebehu hranice vylučujú jeho námietku, že je vlastníkom pozemku. Nové tvrdenia žalovaného považujú za jeho snahu oddialiť rozhodnutie vo veci. Po nahliadnutí do originálu kópie katastrálnej mapy žalobcovia trvajú na tom, že aj z tejto mapy (č. l. 125) je vidno odskočenie domu žalobcov od hrany pozemku. Po obhliadke a vyjadrení súdu netrvajú na znaleckom dokazovaní.

8. Súd prvej inštancie z navrhnutých dôkazov nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom za účelom zistenia priebehu hranice, nakoľko žalobca po vykonanej obhliadke od tohto navrhovaného dôkazu upustil a žalovaný ho navrhol prvýkrát až dňa 05.02.2024, t. j. oneskorene. Súd po vykonanej obhliadke, opätovne skoncentroval konanie a umožnil stranám v lehote 20 dní navrhnúť dôkazy. Žalovanému lehota uplynula dňa 25.08.2023, pričom tento dôkaz v súdom stanovenej lehote nenavrhol, len oznámil, že zvažuje vypracovanie geometrického plánu.

9. Právne prvoinštančný súd veci posúdil na základe aplikácie ust. , a , , , , v účinnom znení (v texte aj len ).

10. Prvoinštančný súd argumentoval tým, že podľa , zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby. Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, avšak podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva (nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli). Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v obidvoch prípadoch má výlučne vlastník pozemku. Ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak ako podľa predchádzajúcich dvoch odsekov, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov, prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. vyslovil záver, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby (keďže dochádza k stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv, s rovnakým zákonným obsahom, pričom Ústavný súd SR viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy, napr. , , ). Stret vlastníckych práv (vlastníka pozemkov a vlastníka stavby) musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré za daných skutkových okolností sa javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Vlastník pozemku má teda aktívnu legitimáciu k všetkým trom odsekom ustanovenia , kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 , za predpokladu, že žalobu v zmysle nepodá vlastník pozemku (a domáhať sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu). Ustanovenia umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.

11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný postavil na mieste pôvodného dreveného plota betónový plot z tvárnic o dĺžke cca 50 cm a vedľa neho zabetónoval stĺp brány, na ktorý osadil bránu, cez ktorú vchádza na svoj pozemok. Plot a aj stĺpik brány sú pevne spojené so zemou v zmysle , ide o nehnuteľnosti.

12. Žalovaný od počiatku nesporoval, že betónový plot je postavený na pozemku žalobcov. Mal aj záujem v rámci mimosúdnej dohody previesť vlastníctvo k plotu na žalobcov bezodplatne. Sporné bolo, kedy bol plot postavený, či bol postavený so súhlasom žalobcov, či je na pozemku žalobcov postavený aj stĺpik brány, či je účelné jeho odstránenie. Až po obhliadke a opätovnej koncentrácii konania žalovaný v rámci obrany uviedol dňa 24.08.2023 nové skutkové tvrdenia a to, že pozemok vedľa rodinného domu žalobcov, teda pred sporným plotom a za ním užívali desiatky rokov jeho právny predchodcovia, predchodcovia susedov sa podľa jeho vedomostí, nikdy nedomáhali vstupu na pozemok za účelom vykonania nejakých prác. K tomuto tvrdeniu nenavrhol žiadny dôkaz a žalobcovia jeho tvrdenie popreli. Uvedenú argumentáciu súd považuje za účelovú a nepreukázanú, nakoľko je v rozpore so všetkými jeho ostatnými tvrdeniami a vykonaným dokazovaním. Prvýkrát až 32 mesiacov po podaní žaloby začal

žalovaný tvrdiť, že pozemok užívali jeho predchodcovia, pričom neuviedol ani žiadny titul, na základe ktorého by ho užívali. Až do augusta 2023 nebolo sporné, že plot postavil na pozemku žalobcov, dokonca tvrdil, že s ich ústnym súhlasom. Ak by pozemok užívali jeho právny predchodcovia, nemal dôvod žiadať súhlas s výstavbou plota od susedov. Aj vo vyjadrení k žalobe uviedol, že za domom žalobcov je vedená kanalizácia na ich pozemku. Teda nesporoval, že medzi domom žalobcov a jeho nehnuteľnosťou je pozemok žalobcov. Žalovaný uviedol, že o jeho nehnuteľnosť sa nikto od roku 1998 nestaral a on sám tam chodil len sporadicky. Z jedinej fotografie predloženej žalobcami (č. l. 9) je vidieť, že vedľa pôvodného domu žalobcov je postavený jednoduchý drevený latkový plot, na ktorý nadväzuje oplotenie z pletiva. Pokiaľ právny predchodcovia žalobcov či žalobcovia potrebovali, nič im nebránilo, aby uvoľnili drevený plot a podľa potreby mali prístup na svoj pozemok za domom bez toho, aby museli žiadať susedov o umožnenie vstupu na pozemok, naviac ak bola nehnuteľnosť neobývaná dlhé roky, nemali ani od koho žiadať súhlas.

13. Pokiaľ žalovaný tvrdí, opätovne až od 24.08.2023, že dom žalobcov je postavený priamo na hranici, toto tvrdenie je v rozpore s predloženými aktuálnymi mapami katastra nehnuteľností a posledným geometrickým plánom z 15.07.2013, na základe ktorého boli v teréne zamerané stavby žalobcov a zakreslené do mapy a následne zapísané na list vlastníctva žalobcov. Geometrický plán z 25.03.2023 (č. l. 126) bol vyhotovený za účelom zamerania stavby na susediacom pozemku žalobcov z druhej strany, pred zameraním stavieb žalobcov. Jeho účelom nebolo zameranie stavieb a hraníc pozemkov medzi stranami sporu. Katastrálna mapa platná do roku 1997 (č. l. 125) bola vyhotovená v mierke 1:2880, vzhľadom na možnú odchýlku pri ručnom zakreslení nehnuteľností nemá v čase rozhodovania výpovednú hodnotu. Z predloženej kópie katastrálnej mapy nie je možné zistiť osadenie domu žalobcov. K tejto otázke sa vyjadrili až dve odborne spôsobilé osoby, svedkovia geodeti, ktorí potvrdili správnosť hraničných bodov, na ktorých spojnici je hranica pozemkov, čo je v súlade s aktuálnou mapou katastra nehnuteľností. Priebeh hranice preukazujú aj fotografie predložené žalovaným (č. l. 65-67) na ktorých je vidieť, že za domom žalobcov v záhrade je postavený plot a tento má odskok cca 55 cm od zateplenej fasády ich domu. Plot má vybetónovaný základ, do ktorého sú zabetónované kovové stĺpy. Stĺpik tohto oplotenia je bod 17 z geometrického plánu F. L. z 15.07.2013 (č. l. 127) a jeho podkladov (č. l. 77) a je na hranici medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaného, resp. v súčasnosti jeho s. r. o.. Obaja svedkovia geodeti F. L. a aj F. M., potvrdili, že rodinný dom je postavený na pozemku žalobcov a medzi týmto domom a pozemkom žalovaného je úzky pozemok vo vlastníctve žalobcov. Tento pozemok sa rozširuje smerom k ulici. Hranicu tvorí spojnica medzi bodmi 17 a 18, je rovná bez odskokov. Obaja svedkovia sa zhodli, že body v teréne sú určené správne v súlade so zabezpečenými podkladmi mapou katastra nehnuteľností a rastrom. Svedok F. L. bol prítomný aj pri obhliadke, overil GPS prístrojom správnosť bodov v teréne. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dom žalobcov nie je zakreslený v aktuálnych mapách katastra nehnuteľností správne. Obhliadkou na mieste súd zistil, že plot aj stĺpik brány sú postavené na pozemku žalobcov. Žalovaný nepredložil a ani nenavrhol včas dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, len zvažoval, že si dá vypracovať geometrický plán so zakreslením priebehu hranice a na poslednom pojednávaní navrhol znalecké dokazovanie. Keďže uvedené dôkazy len zvažoval ale nenavrhol ich včas a ani nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno, že minimálne stĺp brány sa nachádzal na jeho pozemku, v čase keď staval plot a bránu.

14. Prvoinštančný súd pokračoval, že pasívne legitimovaným v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby je ten, kto postavil stavbu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. Nie je sporné, že stavbu postavil žalovaný, a žalovaný nepreukázal, že mal v čase výstavby právo postaviť plot a aj stĺp na pozemku žalobcov, nakoľko žalobcovia popreli, že by stavbu realizoval s ich súhlasom. V priebehu konania žalovaný previedol vlastníctvo parc. č. 162/3 (hraničnej parcely so žalobcami) na svoju spoločnosť, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX. Uvedený prevod nemá vplyv na pasívnu legitimáciu žalovaného, nakoľko pasívne legitimovaným v konaní nie je vlastník susediaceho pozemku, ale ten kto zriadil stavbu na cudzom pozemku.

15. Ďalej bolo sporné, či bol múrik postavený v roku 2015, ako tvrdí žalovaný, alebo po zateplení domu žalobcov v rokoch 2017-2018. Strany vzájomné tvrdenia popreli, nepredložili žiadny iný dôkaz ako fotografie postaveného múrika a z nich, ako aj z fotografií vyhotoveným pri obhliadke, súd zistil, že plot nie je postavený priamo pri základoch domu žalobcov, ale tesne prilieha k zateplenej fasáde ich domu. Z fotografií súd považuje za preukázané tvrdenie žalobcov, že múr bol postavený až po tom, ako v roku 2017-2018 zateplili dom a natiahli fasádu. Nebolo sporné, že prvýkrát vyzvala

žalovaného žalobkyňa 2/ SMS správou na odstránenie múrika 07.09.2019 a následne listami 04.08.2020 a 07.10.2020. Od postavenia plotu po prvú výzvu na jeho odstránenie, uplynula maximálne doba 2 rokov, čo je nevýznamne dlhá doba, ktorá nie je spôsobilá ovplyvniť posúdenie účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby. Žalovaný sa domáha zamietnutia žaloby z dôvodu, že nie je jej odstránenie účelné, jej odstránením ostáva pozemok žalovaného, ale i žalobcov otvorený a voľne prístupný. K uvedenej argumentácii súd uviedol, že žalovaný z dôvodu ochrany svojho majetku môže oplotiť svoj pozemok na jeho hranici a nie pozemok žalobcov. Žalobcovia odmietli návrh žalovaného, aby plot prešiel do ich vlastníctva. Nemajú záujem chrániť svoju nehnuteľnosť existujúcim betónovým plotom, pretože im zároveň bráni v prístupe na vlastný pozemok. Plot chráni hlavne nehnuteľnosti žalovaného, umožňuje mu prístup na pozemok žalobcov a zároveň bráni žalobcom v prístupe na ich vlastný pozemok. Na každý vstup na vlastný pozemok musia žiadať súhlas žalovaného, napr. za účelom opravy kanalizácie, nakoľko iný vhodný prístup na vlastný pozemok nemajú. Ich pozemok sa smerom do záhrady zužuje a na konci domu má šírku od fasády cca 42 cm vrátane plotu ako vyplýva z predloženej fotografie (č. l. 67). Preto iný prístup, ako z ulice na vlastný pozemok nemajú. V konaní nebolo sporné, že vzťahy medzi stranami sú zlé, podávajú na seba vzájomne oznámenia a tento stav trvá už dlhší čas. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia nie je účelné a ani dôvodné ponechanie plotu a stĺpika brány na mieste, nie je možné prikázať stavbu do vlastníctva žalobcov, nakoľko nemajú záujem na jej nadobudnutí a ani zriadiť za náhradu vecné bremeno. Žalovaný ako výlučný vlastník stavby mal povinnosť postupovať v súlade s právnym poriadkom a preto niesol dôkazné bremeno, že stavbu postavil oprávnene (teda na svojom pozemku, alebo na základe dohody so žalobcami), ktoré dôkazné bremeno neuniesol. Preto súd žalobe vyhovel a prikázal žalovanému odstrániť plot a stĺpik brány tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Vzniknuté náklady spojené s ich odstránením nesie žalovaný v dôsledku svojho jednostranného postupu.

16. Prvoinštančný súd s použitím priznal plne úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle .

17. Opravným uznesením č.k. -161 zo dňa 21.3.2024 prvoinštančný súd opravil predmetný rozsudok vo výroku II. tak, že správne znie: „Súd žalobcom priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%“. Rozhodnutie prvoinštančný súd s poukazom na ust. odôvodnil tým, že vo výroku II. došlo k zrejmej nesprávnosti, nakoľko sa v ňom nesprávne uvádza jednotné číslo žabcovi a nie správne žalobcom.

18. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f) tohto ustanovenia, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil a účelom ďalšieho konania.

19. Odvolateľ namietal, že súdu postačovali výpovede dvoch geodetov, ktorí v minulosti zameriavali pozemok v spojení s ohliadkou na mieste samom, kedy sa hranica pozemku merala špagátom. Vzhľadom na viaceré nezrovnalosti v katastrálnych mapách aj s poukazom na nepresnosť merania špagátom, navrhol žalovaný vykonať dôkaz znaleckým posudkom, v ktorom by bolo realizované presné zameranie hranice, čo by vyriešilo otázku, na ktorom pozemku (či na pozemku žalobcov alebo žalovaného) je umiestnený stĺpik brány a či následne žalovaný je povinný ho odstrániť alebo nie. Keď súd odmietol tento dôkaz vykonať, zostala nezodpovedaná otázka presného priebehu hranice. Súd teda nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ).

20. Odvolateľ pokračoval, že predložené boli aj viaceré geometrické plány, ktoré sa všetky nezhodovali. Proti výstavbe múrika na mieste pôvodného dreveného plota v zlom stave žalobcovia v čase stavby nenamietali, súhlasili s ňou, boli o nej vopred informovaní. Žalovaný žalobcom opakovane umožnil vstup na jeho pozemok v súvislosti s údržbou ich stavby. Vtedy sa žalobcovia neozvali, že im prekáža múrik, či stĺpik. Už z týchto udalostí a správania strán sporu bolo zrejmé, že postavenie múrika a stĺpika bolo žalobcami tolerované a nenamietané, teda muselo byť zrealizované na základe dohody. Súd nezobral do úvahy, že brána a plot existovali od postavenia susedného domu v 60-tych rokoch

minulého storočia, o čom svedčí fotografia. Majitelia na pozemok nechodili, o ich časť pozemku sa starali právni predchodcovia žalovaného a neskôr žalovaný. Napriek týmto skutočnostiam súd zotrval na tom, že žalovaný dohodu nepreukázal. Súd nezobral do úvahy ani fakt, že v podobných prípadoch po celom Slovensku majú vždy majitelia pozemku od ulice v predzáhradke plot postavený tak, aby sused nemusel robiť plot na ich pozemku cca 55 centimetrov širokom. Vec sa riešila najjednoduchším spôsobom priečne cez 55 centimetrov široký pozemok žalobcov, ktoré riešenie vyhovovalo obom stranám, keďže žalobcovia až do roku 2019, keď zaslali predžalobnú výzvu žalovanému, postavený múrik nenamietali a nežiadali jeho odstránenie. V C. D. E. je snáď aj dvadsať podobne riešených plotov s bránami. Vzťahy medzi stranami sa začali zhoršovať, keď začal žalovaný stavať svoj rodinný dom. Po príchode na svoj pozemok žalovaný často zistil, že niekto na jeho pozemku bol, v roku 2020 niekto vnikol na pozemok a navŕtal starý orech, poškodil ďalšie ihličnany, čo vyšetrovalo aj OO PZ Trnava. Tieto skutočnosti vôbec súd nezobral do úvahy, nevyhodnotil ich tak, že podanie žaloby je zo strany žalobcov šikanózne, obdobne ako iné konania iniciované žalobcami. Súd tak podľa odvolateľa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

21. Odvolateľ pokračoval, že po doručení rozsudku oslovil geodeta F. G. G. so zameraním hranice pozemkov, ktorý používa modernejšie technológie, ktorý zistil, že hranica je vedená bližšie k rodinnému domu žalovaných, než určil geodet F. L. tak, že prechádza len časťou stĺpika, teda stojí aj na pozemku žalovaného. Hranica pozemku sa nachádza len 52 centimetrov od zateplenia rodinného domu žalobcov. F. L. teda nebola hranica zameraná správne. Ako dôkaz odvolateľ označil vyznačenie hranice realizované F. G. G. geodetom, ktorý ale k odvolaniu nepripojil.

22. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nemajú vstup na svoj pozemok, je to zavádzajúce, nakoľko po predĺžení plotu súbežne s domom a postavení svojho plotu na svoj pozemok by takýto prístup mali umožnený.

23. Napokon odvolateľ namietal, že zmenou vlastníka pozemku na strane žalovaného, ktorú súdu oznámil, došlo k zmene pasívnej legitimácie a teda malo dôjsť k zmene na strane žalovaného. Opätovne preto namieta pasívnu legitimáciu na strane žalovaného, ktorý už nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí stĺpik brány.

24. Žalobcovia odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nebol naplnený ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov, odvolaniu nebolo možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej v celom rozsahu vecne správny, potvrdil ( ).

26. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcov ako vlastníkov pozemku proti žalovanému ako vlastníkovi stavby na odstránenie stavby celého múrika a časti brány – stĺpika, ktoré žalovaný postavil na pozemku žalobcov, hoci na to nemal právo, v zmysle . Prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či bol naplnený niektorý zo žalovaným použitých odvolacích dôvodov, ako boli uplatnené v odvolaní popísanom vyššie so zameraním na to, či súd

prvej inštancie bezdôvodne nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz znaleckým posudkom za účelom zistenia hranice pozemkov, či súd dospel k odvolateľom označeným nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a či posúdil správne otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

28. Prioritne je potrebné uviesť, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle patria aj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (tzv. novôt) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok taxatívne vymenovaných v ust. pod písm. a) až d) , teda ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný nepreukázal, ale ani netvrdil splnenie niektorej z podmienok cit. za splnenia ktorých zákon pripúšťa novoty v odvolacom konaní. V dôsledku toho na nový až v odvolaní navrhnutý dôkaz „Vyznačenie hranice realizované F. G. G. geodetom“ v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, nezistil ani, že by súd bezdôvodne nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z uplatnenej odvolacej argumentáciu uvádza iba nasledovné:

30. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom na určenie hranice dotknutých pozemkov, čím zostala nezodpovedaná otázka presného priebehu hranice. Prvoinštančný súd sa s touto otázkou vysporiadal v ods. 14 preskúmavaného rozsudku, keď uviedol, že žalobca po vykonanej ohliadke od tohto navrhovaného dôkazu upustil a žalovaný ho navrhol prvýkrát až dňa 5.2.2024 (teda na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok), t.j. oneskorene. Prvoinštančný súd pritom poukázal na to, že po vykonanej ohliadke opätovne skoncentroval konanie a umožnil stranám v lehote 20 dní navrhnúť dôkazy, pričom žalovanému táto lehota uplynula 25.8.2023 a tento dôkaz v stanovenej lehote nenavrhol (iba oznámil, že zvažuje vypracovanie geometrického plánu).

31. V zmysle základných princípov zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní.

32. Normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v cit. je ust. o sudcovskej koncentrácii konania. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Cit. ust. a zakotvujú sankcie za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať

alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadať, pričom neprihliadnutie na procesný úkon je povinný odôvodniť v rozsudku vo veci samej. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie začalo doručením žaloby na okresný súd dňa 14.12.2020. Následne prebiehalo konanie, boli vykonávané pprocesné úkony súdu aj strán. Na deň 15.6.2023 prvoinštančný súd nariadil aj vykonal ohliadku (č.l. 112). Následne písomnou výzvou s poučením zo dňa 20.7.2023 (č.l. 122) prvoinštančný súd strany vyzval, aby v lehote do 20 dní od prevzatia výzvy oznámili súdu, či majú po vykonanej ohliadke návrhy na doplnenie dokazovania, predložili navrhnuté dôkazy a doplnili skutkové tvrdenia. Zároveň strany poučil, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd s poukazom na v spojení s prihliadať. Predmetná lehota žalovanému uplynula 25.8.2023 a dôkaz na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia hranice medzi pozemkami v lehote nenavrhol. Tento dôkaz navrhol prvýkrát až na poslednom pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 5.2.2024 (zápisnica č.l. 149 a nasl. spisu).

35. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že prvoinštančný súd postupoval správne a v súlade s , keď žalovaným navrhnutý dôkaz na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom za účelom zamerania hraníc dotknutých pozemkov nevykonal, keďže napriek výzve a poučeniu súdu nebol navrhnutý včas, pričom zároveň neboli splnené žiadne podmienky pre ospravedlnenie oneskoreného predloženia tohto prostriedku procesnej obrany. Prvoinštančný súd preto v tomto smere postupoval v súlade s a nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle .

36. Tvrdenia žalovaného, opakujúce sa aj v odvolaní, že žalobcovia súhlasili so stavbou múrika a boli o nej vopred informovaní, žalobcovia popreli, tvrdili, že s výstavbou múra nesúhlasili, a to ani konkludentne, pričom žalovaný na svoje opačné tvrdenie neposkytol, ani nenavrhol žiaden dôkaz, v dôsledku čoho neuniesol svoje dôkazné bremeno. Odvolateľom poukazovaná skutočnosť, že opakovane umožnil žalobcom opravu, či údržbu ich nehnuteľnosti zo svojho pozemku (a vtedy žalobcovia múrik nenamietali) je vo vzťahu k predmetu konania irelevantná. Napokon táto povinnosť vyplýva vlastníkovi susediaceho pozemku z ust. . Rovnako bez právneho významu je nesporná skutočnosť, že na mieste aktuálneho múrika bolo pôvodne drevené latkové oplotenie. Rovnako úplne irelevantné pre danú vec je, či obdobným spôsobom je riešené ohraničenie pozemku v iných prípadoch v C. D. E., či inde na Slovensku. Keďže žalobcovia si podanou žalobou uplatňujú nárok priamo zakotvený v cit. , ani vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu poukázané odvolateľom, nie je možné hovoriť o šikanóznom uplatňovaní práva. S odkazom na uvedené, nebol naplnený ani odvolací dôvod v zmysle a .

37. Napokon odvolateľ namietal, že s poukazom na to, že došlo k zmene vlastníka susediaceho pozemku na strane žalovaného, teda že žalovaný už nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí stĺpik brány, nie je už v spore pasívne vecne legitimovaný. S otázkou pasívnej legitimácie v spore sa prvoinštančný súd správne vysporiadal v ods. 25 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s tým, že pasívne legitimovaným v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby je ten, kto postavil stavbu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka, ktorým je nesporne žalovaný a pokiaľ žalovaný previedol vlastníctvo k parc. č. 162/3 na svoju obchodnú spoločnosť, uvedený prevod nemá vplyv na pasívnu legitimáciu žalovaného, nakoľko pasívne legitimovaným nie je vlastník susediaceho pozemku, ale ten, kto zriadil stavbu na cudzom pozemku. Odvolací súd sa s touto argumentáciou prvoinštančného súdu v celom rozsahu stotožňuje. Z cit. ust. vyplýva, že povinnosť odstrániť stavbu má jej vlastník, žaloba teda musí smerovať voči tomu, kto do práva vlastníka pozemku, na ktorom bola vyhotovená neoprávnená stavba, neoprávnene zasiahol. Pasívne legitimovaným v tomto spore, v celom v konaní preukázanom rozsahu stavby na cudzom pozemku (múrik aj susediaci stĺpik brány) je preto žalovaný.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, po skonštatovaní, že nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, bolo potom potrebné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením, ako vo výrokoch vecne správny, včítane vzhľadom na spôsob prvoinštančného rozhodnutia správneho a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím , potvrdil (výrok I.).

39. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1 a 2 vznikol v zmysle , v spojení s ust. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto žalobcom 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok II.)

40. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).