Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/103/2015

Identifikačné číslo spisu: 5112219198 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5112219198.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej MIRACI elektro plus, s.r.o, so sídlom v Čadci, Podzávoz 3008, IČO: 36 404 781, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Cisaríkom, advokátom v Čadci, Horná 1073, proti povinnej Cestným stavbám Žilina, spol. s.r.o., so sídlom v Žiline, Štrková 17, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 10, v mene a na účet ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Kvetoslava Kolínová, pre vymoženie 9 878,24 € s príslušenstvom, vedenej na Okresanom súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinná je povinná zaplatiť oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania 591,06 € na účet JUDr. Ľubomíra Cisaríka do troch dní.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina uznesením z 10. apríla 2013 č.k. -27 exekúciu zastavil a povinnej náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení poukázal na sled úkonov v danej exekučnej veci, keď povinná podaním zo 4. júla 2012 navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu omylom vyznačenej právoplatnosti na exekučnom titule - platobnom rozkaze. Následne exekútorka oznámila exekučnému súdu, že povinná pohľadávku s príslušenstvom a trovami exekúcie (uvedené v upovedomení o začatí exekúcie ) v plnej výške uhradila (9. júla 2012) a že upúšťa od vykonania exekúcie (§ 60 Exekučného poriadku). Povinná proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky nepodala a uhradením pohľadávky exekúciu akceptovala. Podľa názoru súdu pri absencii námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie bol postup exekútorky opodstatnený a rešpektujúci dispozičné právo povinnej. O zastavení exekúcie už nerozhodovala, čo oznámila aj povinnej. Povinná však následne podala sťažnosť na prieťahy v konaní a žiadala rozhodnúť o trovách exekúcie. Podľa názoru súdu nemožno samostatne rozhodnúť o trovách exekúcie bez jej zastavenia. Podania povinnej považoval za nekonzistentné a vzájomne si odporujúce. Rozhodol sa ich odstrániť z opatrnosti a právnej istoty a exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej a povinnej (proti výroku o trovách exekúcie) uznesením z

31. júla 2014 sp.zn. uznesenie okresného súdu zrušil ( ) a oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že v danej veci bolo na základe návrhu oprávnenej (29. mája 2012) začaté exekučné konanie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu. Následne bolo 13. júna 2012 exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná doručila súdu 9. júla 2012 návrh na zastavenie exekúcie a v tento deň uhradila na účet exekútora pohľadávku oprávnenej s príslušenstvom a trovami exekúcie. Exekútor vrátil súdu poverenie 16. júla 2012. V ďalšom odvolací súd poukázal na zmysel exekučného konania a na spôsoby ukončenia exekučného konania. Konštatoval, že ak súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie, nastane stav akoby bolo konanie právoplatne ukončené formálnym rozhodnutím, nemožno v ňom pokračovať, riešiť spätne akokoľvek procesné otázky, či revidovať spôsob vykonávania jednotlivých úkonov súdnym exekútorom. Námietky oprávnenej preto vyhodnotil za opodstatnené, argumentáciu povinnej neprijal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázala na priebeh predmetného exekučného konania, na pochybenie súdu pri vyznačení právoplatnosti na exekučnom titule - platobnom rozkaze. Podľa jej názoru neoprávneným výkonom exekúcie bol blokovaný jej majetok, bolo neoprávnene zasiahnuté do jej práva disponovať svojím majetkom. Nemožno preto tvrdiť, že dobrovoľne plnila súdnej exekútorke alebo že táto dlžnú sumu vymohla, pretože nemala exekučný titul, ktorý z uvedených dôvodov nikdy nenadobudol účinnosť. Exekučné konanie neprebiehalo na základe riadneho právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a nebolo vedené zákonným spôsobom. Odvolací súd sa podľa nej dôsledne nezaoberal dôvodmi zastavenia exekúcie, teda či k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodov procesnoprávnych alebo z dôvodov hmotnoprávnych. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného konania. Nesúhlasila s uvedenými tvrdeniami odvolacieho súdu a mala za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a mal rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť, nie zrušiť a priznať jej náhradu trov konania. Poukázala na to, čo sa rozumie pod právnym posúdením veci a na závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí. Zdôraznila, že nikdy nedošlo k právoplatnému nariadeniu exekúcie, pretože na to chýbali základné zákonom požadované náležitosti. Exekúcia bola začatá a vykonávaná bez exekučného titulu, súdna exekútorka o tom mala vedomosť, napriek tomu nekonala v súlade so zákonom. Plnenie poskytnuté na účet exekútorky nemožno považovať za splnenie dlhu. Preto ani nemožno exekúciu ukončiť podľa § 60 Exekučného poriadku. Trvala na tom, že jej nárok na náhradu trov konania je dôvodný a trovy následne vyčíslila.

Oprávnená navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Tvrdenia povinnej vo vzťahu k existencii dlhu považovala za nanajvýš opovážlivé. Nesúhlasila s tvrdením o neoprávnenosti vedenia exekúcie z uvedených dôvodov. Uviedla, že exekučné konanie sa skončilo jedným z uvedených dôvodov, a teda v danej veci podľa jej názoru nebolo možné zastaviť exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku. V takom prípade by nepochybne išlo o duplicitné ukončenie exekučného konania, čomu bráni prekážka rei iudicata. Plne sa stotožnila s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vec aj správne posúdil po právnej stránke. Preto sa domnievala, že nárok povinnej na náhradu trov konania nie je dôvodný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená advokátom (s. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie povinnej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky jedného z uvedených uznesení, je nepochybné, že prípustnosť dovolania povinnej z ustanovenia nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v povinná nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že povinná namietala len nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ) . Vo vzťahu k tejto námietke treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týka aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania povinnej nemožno vyvodiť z ustanovenia , a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa v spojení s a V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby, t.j. prevzatie veci a vyjadrenie k dovolaniu povinnej á 287,14 €, čo spolu s režijným paušálom á 8,39 € predstavuje sumu 591,06 € ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.