Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/36/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K., bývajúceho

v Bratislave, T. č. X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v Bratislave,

R., IČO: X., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná N., so sídlom v Bratislave,

I., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C

188/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26.. augusta 2015

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. augusta 2015 sp. zn. , 2

Co 668/2014 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 10. júna

2014, č.k. -269, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie

konanie.

Dovolanie proti výroku, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I

zo 16. júla 2014, č. k. -300 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. júna 2014, č.k. -269 rozhodol tak,

ţe návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl.

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol, návrh ţalobcu vo veci samej zamietol

a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, ţe

ţalobca sa voči ţalovanej domáhal zaplatenia sumy 45 146,05 € s príslušenstvom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom ţalobkyne. Podľa názoru súdu však ţalobca nepreukázal existenciu predpokladov

zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle § 9 citovaného zákona, na vyvodenie ktorej je

potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázal

2

uţ prvú z podmienok, a to nesprávny úradný postup. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

ţe ţalobca sa stal členom druţstva P. ( ďalej len „druţstvo“ ) s členským vkladom, avšak na

jeho rozhodnutie o vystúpení z druţstva, mu zaniklo členstvo a tým aj právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu v sume, predstavujúcej vyššie uvedenú vzniknutú škodu. Druţstvo na

zhodnocovanie peňaţných prostriedkov v rámci Projektu investície pouţívalo spoločnosť C.,

o.c.p. ako výhradného obchodníka z cennými papiermi, nad ktorým vykonávala dohľad N.

v zmysle o cenných papieroch s povolením do 1.3.2011. Obchodník

s cennými papiermi skončil spoluprácu k 30.4.2010, pričom neodovzdal zverené finančné

prostriedky a ani portfólio cenných papierov a ţalobcovi vyrovnávací podiel nebol vyplatený.

Ţalobca si prihlásil pohľadávku formou prihlášky v konkurze, ktorý bol na druţstvo ako

úpadcu vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2011 sp. zn.

. Pohľadávka však bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá

a ţalobca sa obrátil incidenčnou ţalobou na určenie oprávnenosti pohľadávky, konanie

vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. nie je právoplatne skončené.

Podľa názoru súdu v danom štádiu konania ţalobca nepreukázal vznik škody. V tomto smere

poukázal na ustálenú súdnu judikatúru ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ), podľa ktorej ak má ţalobca pohľadávku voči subjektu , ktorý ju získal

ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné

domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlţníkovi, nie je daný základný predpoklad

zodpovednosti štátu a tým ani predpoklad existencie škody. Preto sa ţalobca musí domáhať

vyplatenia pohľadávky voči druţstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii

dlţníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná ţalobcovi vydať získaný prospech v podobe

vyrovnávacieho podielu resp. vyplatenia zmenky. Vzhľadom na uvedené okolnosti nemohol

súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške jej vznikla škoda a návrh o náhradu

škody je moţné povaţovať za predčasne podaný. Ţalobca rovnako v konaní nesprávny úradný

postup orgánu štátu spoľahlivo nepreukázal, ţe mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti

s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu. N. aţ od účinnosti

o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či druţstvo

dodrţiava schválený prospekt investície. N. nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad

nad celkovou činnosťou Druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods.2 , ako aj v

rozpore s ustanovením o N., so o cenných

papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj zákonom

č. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zistené nedostatky N. prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu druţstva dňa

24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Nakoľko nemohla v tom

období pristúpiť k uloţeniu peňaţnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových

hodnôt za nedodrţanie Prospektu podľa . Z hore

uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup N. vyplývajúci z dohľadu nad

Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretoţe na strane ţalobcu nedošlo

k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom N.

spočívajúcom V zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným

nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. Štát nemôţe priamo zasahovať do vlastnej

činnosti druţstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má druţstvo autonómne

postavenie. Ţalobca ako člen druţstva mohol uplatniť svoje právo riadiť záleţitosti druţstva,

kontrolovať činnosť druţstva jeho orgánov v zmysle ustanovení a

nepreukázal, ţe počas členstva v druţstve realizoval svoje oprávnenia aktívne zasahovať na

činnosti druţstva za účelom odvrátenia hroziacej škody. O trovách konania rozhodol podľa

Okresný súd Bratislava I uznesením z 16. júla 2014, č. k. -300 za podané

odvolanie voči predmetnému rozsudku, ţalobcovi uloţil zaplatiť súdny poplatok 20 eur

(poloţka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 26. augusta 2015 sp. zn. 2 Co

667/2014, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( zamietajúcej voči

návrhu na náhradu škody ) potvrdil podľa a , uznesenie súdu prvého

stupňa ( o uloţení súdneho poplatku za odvolanie ) potvrdil a ţalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Stotoţnil sa so

záverom prvostupňového súdu, ţe ţalobca nepreukázal základný predpoklad pre zaloţenie

objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle a to nesprávny

úradný postup orgánu verejnej moci. Stotoţnil sa aj so záverom, ţe v konaní nebol

preukázaný nesprávny úradný postup zo strany ţalovanej pri vykonávaní dohľadu nad

činnosťou druţstva z konkrétne a podrobne uvedených dôvodov, na ktoré poukázal pre

zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca

si svoju pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní, ale ţiadna škoda mu zatiaľ nemohla

vzniknúť. Vo vzťahu k ţalobcom uvádzanému rozhodnutiu poukázal na dôvody uvedené

súdom prvého stupňa. O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s Za správne povaţoval aj rozhodnutie ( uznesenie ) súdu prvého stupňa

o súdnom poplatku za odvolanie. Uviedol, ţe konanie o náhradu škody podľa zákona

č. nebolo do 30. septembra 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Napriek tomu je navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie. Odvolací súd

poukázal na prvá veta o súdnych poplatkoch, podľa

ktorého ak je sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom

stupni. To znamená, ţe ţalobca by nebol povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie iba

v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. Toto však podal 6. februára

2014, teda odvolacie konanie sa začalo za účinnosti v znení zákona

č. , ktorým bol vypustený , podľa ktorého konanie vo

veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom je oslobodené od súdnych poplatkov. Teda od

1. októbra 2012 toto konanie od súdnych poplatkov oslobodené nie je. Za správne povaţoval

tieţ rozhodnutie ( uznesenie ) súdu prvého stupňa o súdnom poplatku za vyhotovenie

rovnopisov elektronických podaní. Na povinnosť platiť súdny poplatok poukázal na vyššie

uvedené odôvodnenie a preto táto námietka bola neopodstatnená.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe mu súdmi

bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) v spojení s

písm. a/ Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne a ich

rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu konania

(R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, ţe

zohľadnili iba judikatúru, ktorú povaţovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôleţitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnych skutkových

zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností.

Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, ţe N. neporušila

ustanovenia , č. a č. , resp. ţe riadne

vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované uţ skôr, ţalobca vyslovil

presvedčenie, ţe finančná ujma, ktorá mu vznikla, je výsledkom zanedbania povinností

orgánu bankového dohľadu a podľa nesie zodpovednosť za ňu štát.

Ţalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu

v zmysle uvedeného zákona, preto jeho ţalobe malo byť vyhovené. Doterajší priebeh

súbeţného konkurzného konania nasvedčuje tomu, ţe pohľadávka ţalobcu nebude môcť byť

uspokojená. V súvislosti s tým tieţ zopakoval, ţe samo prebiehajúce konkurzné konanie

nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou ţalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom

súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona

č. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.

Potvrdzujúce uznesenie o poplatkovej povinnosti označil za priečiace sa zákonu. Súdy mu

vyrubili súdny poplatok, ktorý mu nemal byť vyrubený a tým mu odňali moţnosť konať

( ). Ţiadal preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky ţalobcu

za nedôvodné, rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie „zamietnuť“ alebo

„odmietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

K dovolaniu ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. septembra

2014 sp.zn. :

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle

aţ 3 procesne prípustné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nieln rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať, či

napadnuté rozhzodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo

závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebným, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/

.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na moţnosť

vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospl

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu beobsahuje ţiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila

v predchádzajúcom pribehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť obopznámiť sa

s ním, ak bolo rozmulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich

veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na

spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe

k odvolaniu ţalobcu (viď č.l. 285 spisu) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č.l. 305 spisu),

ţalobca ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť,

lebo súd mu toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil.

Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v , ktorá sa

vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu ţalobcu.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv

na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací

súd podľa rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu ţalobcu

a aţ po vykonaní tohto procesného úkonu bude moţné pokračovať v odvolacom konaní.

K dovolaniu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa z 3. júna 2014 č.k. -199, dovolací súd uvádza, ţe tento výrok,

i keď je obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku, má povahu uznesenia (por. ).

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 Dovolanie ţalobcu nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené v týchto

ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z a nevyplýva.

Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania ţalobcu zakladalo,

ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobca tvrdí, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

ods. 1 písm. f/ ).

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, ţe o odňatie moţnosti pred súdom

konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad

ale v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma ţiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať ( ).

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe so zreteľom na ním opisované okolnosti mu bol vyrubený

súdny poplatok v situácii, v ktorej mu nemal byť vyrubený, z rozhodujúceho – obsahového –

hľadiska namieta, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

9

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (por. ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (por. tieţ R 54/2012 a viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , ,

, , , a ). Nejde totiţ

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, ţe v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania

tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť

podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné

dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. marca 2015 sp.zn.

(tej časti, ktorá sa týka poplatkovej povinnosti ţalobcu) podľa § 243b ods. 5

v spojení s

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 23. marca 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.