Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/92/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,

v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I.,

Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice - stavebný úrad, Trieda SNP 48/A,

Košice, za účasti ďalšieho účastníka: Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, Košice,

zastúpeného: Mgr. Ľubošom Kužilom, Panelová 537/10, Košice, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. A/2011/18068-05/I/GAB zo dňa 30. novembra 2011, konajúc

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 38 zo dňa

20. novembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. – 38 zo dňa 20. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

2

zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného.

Žaloba prokurátora bola podaná na podklade rozhodnutia Obvodného úradu Košice,

odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 11.02.2013, č. ObU-KE-OVBP2-2013/00153,

ktorým nebolo protestu prokurátora vyhovené. Prokurátor podal žalobu na preskúmanie

rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 30. novembra 2011, ktorou žiadal, aby súd žalobou

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným

je sporná tá skutočnosť, či stanovisko Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného

inšpektorátu (ďalej len „KDI“) Košice zo dňa 07.06.2011, č. KRPZ-KE-KDI-54-103/2011,

v ktorom tento orgán vyjadril nesúhlas s umiestnením žiadaného reklamného zariadenia,

je vyjadrením dotknutého orgánu v zmysle ust.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vzhľadom

na povoľovanie stavby v blízkosti pozemnej komunikácii. Krajský súd uviedol, že pôsobnosť

cestných správnych orgánov je upravená v § 3 ods. 3 stavebného zákona pre ministerstvo,

v ods. 2 pre krajské úrady dopravy a v ods. 5 pre obvodné úrady dopravy. Ustanovenie § 3

ods. 4 a 5 cestného zákona, ktoré upravujú pôsobnosť obvodných a krajských úradov

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, neobsahujú právo ani povinnosť týchto orgánov

vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení,

dodatočnom povolení alebo odstránení reklamných, informačných a propagačných zariadení

v zastavenom území obce, neupravujú v takých prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť

týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská.

Stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný právny úkon dotknutého orgánu by mohol

byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tohto stavebného konania len vtedy, ak by

uvedené bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, v preskúmavanom

prípade by išlo o cestný zákon. Cestný správny orgán má však podľa tohto zákona postavenie

dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ust. § 3b, podľa ktorého, ak konanie podľa

ods. 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad

v územnom konaní je konanie podľa § 3b ods. 1 súčasťou územného konania. Cestný správny

orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1

písm. a/ stavebného zákona, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej

komunikácie záväzným stanoviskom v zmysle § 140b stavebného zákona.

3

o pozemných komunikáciách (ďalej len „“)

vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 145b stavebného zákona upravuje v § 11 ods. 2,

v zmysle ktorého je v cestných ochranných pásmach zakázaná alebo obmedzená činnosť,

ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich;

príslušný cestný správy orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu

alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. V preskúmavanom prípade sa reklamné zariadenie

nachádza v zastavanom území obce, v ktorom sa v zmysle ust.

ochranné pásma nezriaďujú, a príslušný cestný správny orgán preto v danom prípade nemá

právomoc vydávať záväzné stanovisko v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona.

Krajský súd dospel k záveru, že stanovisko KDI nemá charakter stanoviska

dotknutého orgánu v zmysle § 140b stavebného zákona, preto jeho písomný nesúhlas

s umiestnením reklamného zariadenia nebolo pre žalovaného záväzné.

K námietke prokurátora, že žalovaný mal v odôvodení napadnutého rozhodnutia

uviesť ako sa vysporiadal s nesúhlasným stanoviskom KDI a pre tento nedostatok

je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd uviedol,

že policajný zbor nebol účastníkom správneho konania, ani dotknutým orgánom podľa § 140a

ods. 1 stavebného zákona. V správnom konaní bolo vyhovené všetkým účastníkom konania

v plnom rozsahu, a preto v zmysle ust. druhá veta

o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“), odôvodnenie nebolo

ani potrebné. Z toho dôvodu túto žalobnú námietku krajský súd nepovažoval za opodstatnenú.

Krajský súd poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(ďalej len „Najvyšší súd SR, alebo „najvyšší súd“ aj „odvolací súd“) v rozsudku

zo dňa 24.09.2014, č. k. , ktorý si v tejto veci osvojil.

Z uvedených dôvodov krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného

za vydané v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie Mesta Košice – stavebného úradu, pracovisko Košice – Stredné

4

Mesto – č. A/2011/18068-05/I/GAB zo dňa 30.11.2011, ktorým bolo povolené umiestnenie

jedného kusu reklamného zariadenia typu billboard pred budovou mestskej krytej plavárne

na ul. Protifašistických bojovníkov, na pozemku par. č. 2014/13 v kat. území S. pre žiadateľa

spol. Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, Košice zrušil a vec vrátil Mestu Košice -

stavebnému úradu na ďalšie konanie.

Uviedol, že v konaniach vedených na stavebných úradoch pri povoľovaní zariadenia

podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pokiaľ sa tieto umiestňujú na miestach

viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom

v blízkosti pozemnej komunikácie, je preto dotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1

stavebného zákona aj Policajný zbor SR.

Podmienky umiestňovania informačných, reklamných a propagačných zariadení

ako aj zákaz ich umiestňovania na niektorých miestach upravujú osobitné predpisy.

Podľa ust. Vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických

požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

(ďalej len „vyhláška“) informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojim

vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok,

brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie

a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením.

Podľa na stĺpoch verejného osvetlenia ciest a miestnych

komunikácií a na stĺpoch trolejového vedenia sa môžu umiestňovať iba informačné zariadenia

a dopravné značky, ak nezasiahnu do prejazdného profilu pozemnej komunikácie. Reklamné,

informačné a propagačné zariadenia sa pri prejazdných úsekoch ciest a obce a pri miestnych

komunikáciách umiestňujú tak, aby vyhovovali požiadavkám bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky.

Podľa transparenty, skládky materiálov alebo reklamné,

informačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných

komunikácií ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané

umiestňovať na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke.

5

Podľa § 60 ods. 9 zákona o cestnej premávke na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú

umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným

zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť

účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.

Podľa ust. o reklame a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je reklama prezentácia produktov v každej

podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.

Účelom každého reklamného zariadenia je upútať pozornosť potenciálneho

spotrebiteľa, ktorým v blízkosti pozemných komunikácií môže byť akýkoľvek účastník

cestnej premávky.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona je podľa odvolateľa zrejmé, že v rámci

konania, ktorým stavebný úrad povoľuje umiestnenie akéhokoľvek reklamného,

propagačného a informačného zariadenia, musí byť vždy posúdená aj otázka bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky a dopad povoleného zariadenia na okolité prostredie tak,

aby rušivých vplyvov na účastníkov cestnej premávky na pozemnej komunikácii bolo

čo najmenej. S poukazom na postavenie a pôsobnosť Policajného zboru SR v zmysle platnej

úpravy, je možné konštatovať, že túto otázku nie je kompetentný posúdiť stavebný úrad,

ale orgán Policajného zboru SR, konkrétne Krajský dopravný inšpektorát. Je nepochybné,

že Krajský dopravný inšpektorát je pri tvorbe dopravného prostredia v postavení subjektu,

ktorý musí na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zabezpečiť ochranu verejných

záujmov spoločnosti, ktoré by mohli byť dotknuté, pričom tým má predovšetkým na zreteli

ochranu života, zdravia a majetku fyzických alebo právnických osôb. Z uvedeného dôvodu

stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu ako orgánu, ktorý v praxi dohliada

na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je nutné akceptovať a v procese

rozhodovania naň prihliadať. Nezohľadnenie odborného posúdenia povoľovaného zariadenia

z dopravno-bezpečnostného hľadiska ktoré vydal KDI, môže mať negatívny dopad

na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky v konkrétnej lokalite, nakoľko môže byť

v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody príp. výrazne ovplyvniť

jej následok (tak ako to konštatoval KDI aj v danom prípade).

Ak stavebný úrad povolil umiestnenie zariadenia napriek tomu, že orgán, ktorý má

6

zo zákona povinnosť dohliadať nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,

s umiestnením žiadaného zariadenia nesúhlasil, porušil zákon, nakoľko takéto rozhodnutie

je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi (§ 8 ods. 11, § 8 ods. 12

, zákona o cestnej premávke) a preto došlo k porušeniu

správneho poriadku.

Vzhľadom na ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak,

vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad bol povinný postupovať v predmetnom konaní

podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady

pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť o správnosti postupu

správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení musí správny orgán

reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci.

Rozhodnutím stavebného úradu č. A/2011/18068/l/GAB zo dňa 30.11.2011 bolo

porušené aj ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože z odôvodnenia tohto

rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť, ako sa stavebný úrad vysporiadal s nesúhlasným

stanoviskom KDI ako dotknutého orgánu, ani akými úvahami bol vedený pri hodnotení

zadovážených dôkazov. Nesúhlasné stanovisko KDI je riadnym listinným dôkazom,

ktorý stavebný úrad musí vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku.

Už len s odkazom na toto pochybenie možno rozhodnutie stavebného úradu

č. A/2011/18068/l/GAB zo dňa 30.11.2011 považovať za nepreskúmateľné pre absenciu

jeho náležitého zdôvodnenia, čo i samo o sebe je dôvodom pre jeho zrušenie v zmysle § 250j

ods. 2 písm. d/ .

7

Stavebný úrad je v konaní garantom zákonnosti, keďže s odkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2 , jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov

verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žaloba podaná prokurátorom podľa slúži k plneniu úloh

prokuratúry v zmysle ustanovení o prokuratúre. Je nutné

zdôrazniť, že táto žaloba prioritne chráni objektívne právo, pričom ochrana práv účastníka

správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj úplne absentovať

(ak zákon bol porušený v prospech účastníka). Zmyslom ingerencie prokurátora je chrániť

materiálnu stránku princípu právneho štátu. Dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana

je základným predpokladom právneho štátu v zmysle ,

pretože právny štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných

zákonov, ktoré majú za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2009). Slovenský právny

poriadok je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné,

aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené

v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Jedným

z týchto princípov je aj princíp proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora

a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

). V konkrétnom prípade bude zrušením rozhodnutia žalovaného tento

princíp zachovaný. V tejto súvislosti totiž nemožno opomenúť, že verejný záujem

na ochrane života, zdravia a majetku fyzických alebo právnických osôb na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, musí mať prednosť pred individuálnym

záujmom podnikateľského subjektu, ktorý získal povolenie na zriadenie reklamného

zariadenia, len za účelom dosiahnutia zisku. Z uvedeného dôvodu je splnená aj podmienka

uvedená v .

III.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že najvyšší súd v konaní

zo dňa 24.09.2014 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -58 zo dňa

26.09.2013, kde konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že KR PZ KDI ako policajný orgán je

„dotknutým orgánom" s oprávnením vydávať záväzné stanovisko, považoval za tvrdenie,

ktoré nie je súladné s ustanovením § 140a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v spojení s § 126

8

ods. 1 stavebného zákona. Zo stanoviska navyše ani nevyplýva, na základe ktorého zákonného

ustanovenia a z ktorého právneho predpisu tomuto orgánu vyplynulo oprávnenie, resp.

povinnosť vydať záväzné stanovisko. Súd na základe toho uzavrel, že stanovisko policajného

zboru nemá charakter dotknutého orgánu v zmysle § 140b zákona, a preto stanovisko

pre žalovaného nebolo záväzné a preto rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade

so zákonom.

Poukázal na ustanovenia § 140a ods. 1, 3 stavebného zákona, § 126 ods. 1 stavebného

zákona, o premávke na pozemných komunikáciách a je názoru,

že dopravný inšpektorát by nemal byť ani len dotknutým orgánom v konaní stavebného úradu

o povolení reklamného zariadenia. V žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise nie je

uvedené, že by mal dopravný inšpektorát vydávať v konaniach o povolení reklamných

zariadení „záväzné stanovisko", preto stanoviská KDI nemôžu byť záväznými stanoviskami

podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona.

Konanie o povolení umiestnenia reklamného zariadenia bolo vedené podľa § 71

stavebného zákona; procesne bolo vedené podľa ustanovení pre stavebné konanie (§ 60 a nasl.

stavebného zákona). Žalovaný je názoru, že predmetné reklamné zariadenie neruší krajinný

ráz, neohrozuje verejnú bezpečnosť ani poriadok, nebráni rozhľadu na pozemnej komunikácii,

neobťažuje okolie hlukom ani osvetlením, nie je umiestnené na stĺpe verejného osvetlenia

ani trolejového vedenia, nie je umiestnené na križovatke ani v rozhľadovom poli vodiča

na križovatke, nie je umiestnené na ceste ani na mieste pri ceste (kde je zakázané umiestňovať

veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením

alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej

premávky, alebo ho oslňovali). Je v tesnej blízkosti stavby krytej plavárne v zeleni vedľa

jestvujúceho billboardu (umiestneného bližšie k ceste) a ďalších reklamných zariadení

umiestnených na stavbe krytej plavárne a je niekoľko metrov (podľa výpočtu z kópie

z katastrálnej mapy so zaznačeným navrhovaným reklamným zariadením) odsadené nielen

od cesty, ale aj od chodníka.

Predmetné reklamné zariadenie upútava pozornosť vodiča v podstatne menšej miere,

ako samotná stavba krytej plavárne alebo akékoľvek osoby, zdržiavajúce sa práve v danej

chvíli pred stavbou. Keďže „miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená

dopravná značka alebo dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom

9

sa dopravné značky alebo dopravné zariadenia spravidla umiestňujú", a predmetné zariadenie

sa na mieste pri ceste nenachádza, zvyšná časť vety zakazujúcej umiestnenie „vecí" na tomto

mieste je v danom prípade irelevantná, hoci bol jedným

z tých, ktoré mal tunajší stavebný úrad podľa názoru žalobcu povolením reklamného

zariadenia porušiť. Ak by vychádzali z názoru žalobcu, tak pri povoľovaní stavieb

vo všeobecnosti (často na hranici parcely, teda tesne ku chodníku susediaceho s cestou) by mal

stavebný úrad k žiadosti o stavebné povolenie, žiadať stanovisko dopravného inšpektorátu,

keďže akákoľvek bežná nová stavba má ďaleko väčšie rozmery ako bilboard a upúta oveľa

viac pozornosti vodiča ako reklamné zariadenie.

Stavebný úrad všetky podklady zhodnotil podľa svojej správnej úvahy a v súlade

so zákonom.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok

krajského súdu č. k. -38 zo dňa 20.11.2014 v celom rozsahu.

IV.

K odvolaniu sa vyjadril aj ďalší účastník konania Rabaka reklamné panely, s.r.o.,

a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného prokurátora, že KDI v Košiciach mal v konaní

postavenie dotknutého orgánu. Je názoru, že KDI Košice nemal v tomto konaní postavenie

dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona, pretože vydanie záväzného stanoviska

podľa § 140b stavebného zákona nemá upravené v osobitnom predpise.

Je názoru, že stanovisko správneho orgánu je pre stavebný úrad záväzné iba v prípade,

ak je takéto stanovisko označené ako záväzné v osobitnom predpise.

o policajnom zbore, ani iný všeobecne záväzný predpis neustanovuje právomoc KDI vydávať

záväzné stanovisko pre účely stavebného konania.

V súvislosti s otázkou bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, rozptyľovania

a upútavania pozornosti účastníkov cestnej premávky, poukazuje na odborný názor Žilinskej

univerzity – ústavu súdneho inžinierstva. Hlavnou úlohou v posudku bolo zodpovedať

na otázku umiestnenia reklamného zariadenia z hľadiska technického, z hľadiska dopravno-

bezpečnostného a z hľadiska plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Spoločným

10

menovateľom týchto stanovísk bolo konštatovanie, že ak sú reklamné zariadenia umiestnené

v zornom poli vodiča, nie je potrebný čas na zmenu uhľa pohľadu tak, ako je to

pri reklamných zariadeniach umiestňovaných ďalej od ciest. Z uvedeného vyplýva,

že akékoľvek odvedenie pozornosti vodiča mimo jeho zorného poľa nie je z hľadiska

bezpečnosti žiaduce, preto nie je ani žiaduca montáž reklamných zariadení ďaleko mimo

zorného pola vodiča. Ďalší účastník poukázal, že je názoru, že stavebný úrad vydaním

kladného rozhodnutia neporušil zákon. Reklamné zariadenie práve tým ako je umiestnené

a že sa nachádza vzornom poli vodičov, nedáva predpoklad, že negatívne ovplyvní

ich správanie sa na pozemnej komunikácii. Pri dodržaní pravidiel cestnej premávky

je minimálny predpoklad priameho vplyvu umiestnenia reklamného zariadenia na bezpečnosť

a plynulosť cestnej premávky. Navrhol, aby odvolanie okresného prokurátora bolo posúdené

ako nedôvodné.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu

( ) postupom podľa veta prvá , keď bolo oznámenie

o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk,

rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Najvyšší súd z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis

zistil, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.11.2011 č. A/2011/18068-05/I/GAB podľa § 71

ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v spojení s a vyhlášky č. ktorou

sa vykonávajú ustanovenia stavebného zákona, povolil 1 ks reklamného zariadenia typu

bilboard s rozmermi plochy 5.100 x 2.400 mm, ktoré má byť umiestnené pred budovou

Mestskej krytej plavárne na ulici Protifašistických bojovníkov, na pozemku parc. č. 2014/13

v katastrálnom území S. pre žiadateľa Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, Košice.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2011. K žiadosti o umiestnenie reklamného

zariadenia predložil účastník list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, nájomnú zmluvu,

vyjadrenie KR PZ KDI a vyjadrenia dotknutých orgánov. Po posúdení predložených

materiálov žalovaný posúdil, že umiestnenie predmetného zariadenia nebude v rozpore

s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, a preto

umiestnenie reklamného zariadenia povolil.

11

Medzi žalobcom a žalovaným je sporná tá skutočnosť, či stanovisko Krajského

riaditeľstva PZ, KDI Košice zo dňa 07.06.2011 č. KRPZ-KE-KDI-54-103/2011, v ktorom

tento orgán vyjadril nesúhlas s umiestnením predmetného reklamného zariadenia,

je vyjadrením dotknutého orgánu v zmysle ustanovenia § 140a ods. 1 stavebného zákona

vzhľadom na povoľovanie stavby v blízkosti pozemnej komunikácie. Rovnako je sporná

preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keďže nie je možné zistiť, akým spôsobom

sa stavebný úrad vysporiadal s nesúhlasným stanoviskom KDI.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy ( ).

Súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť

právnu istotu pri aplikácii práva súdom, zabezpečujúc spravodlivú ochranu subjektívnych

práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z ,

resp. čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa a o pozemných komunikáciách (cestný

zákon), na stĺpoch verejného osvetlenia ciest a miestnych komunikácií a na stĺpoch

trolejového vedenia sa môžu umiestňovať iba informačné zariadenia a dopravné značky,

ak nezasiahnu do prejazdného profilu pozemnej komunikácie.

Transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné a propagačné

zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií

12

ani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať

na križovatke a v rozhľadovom poli vodiča na križovatke.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka

záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých

životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných

liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom

hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva,

o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze

biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch,

o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti

jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,

o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve,

o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách,

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce

a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska

dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 140a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto

zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené

v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť

je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.

Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa

tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,

uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko

upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní

podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými

stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať

požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom

záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe

ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza

13

stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa o pozemných komunikáciách

orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie sú:

a) Ministerstvo,

b) Okresné úrady v sídle krajov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, (v rozhodujúcom

čase to bol Krajský úrad),

c) Okresné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (v rozhodujúcom čase to bol

obvodný úrad).

Podľa 11 ods. 1 na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií

a premávky na nich mimo zastavaného územia alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia

cestné ochranné pásma.

Podľa o Policajnom zbore, policajný zbor pri plnení

svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými

bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou,

s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje

najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania

boja s kriminalitou.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti

ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť

ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj,

či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa

tohto zákona.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách , súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä

mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové

vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné,

obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné

povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá,

smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy

14

a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou

svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky

a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami

diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové

múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie pokiaľ sú umiestnené na cestnom

pozemku.

Ak by sa vychádzalo priamo z ustanovení stavebného zákona a osobitných predpisov

(v znení účinnom v rozhodujúcom období) osobitný predpis neuvádza, že by mal byť KDI KR

PZ dotknutým orgánom v predmetnom konaní. Poznámka v zákone odkazuje okrem iného

na o pozemných komunikáciách , podľa ktorého orgány

štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: ministerstvo,

obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov, obvodné úrady

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych

komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie

vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

Vyššie uvedené orgány sú vo všeobecnosti správnymi orgánmi podľa príslušného

osobitného predpisu a v prípadoch, ak tak výslovne stanovuje osobitný predpis, sú dotknutými

orgánmi.

Prokurátor v žalobe namietal, že v konaniach vedených na stavebných úradoch

pri povoľovaní reklamných a propagačných zariadení podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného

zákona, pokiaľ sa umiestňuje na miestach viditeľných verejných priestorov a pokiaľ

sú spojené so stavbou alebo pozemkom v blízkosti pozemnej komunikácie, je v zmysle § 140a

ods. 1 stavebného zákona, v znení účinnom v rozhodujúcom období, dotknutým orgánom

aj Policajný zbor. Podľa názoru žalobcu tým, že žalovaný nerešpektoval nesúhlasné

stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu s umiestnením požadovaného reklamného

zariadenia, porušil zákon.

Podľa názoru najvyššieho súdu, okruh dotknutých orgánov pre konanie podľa

stavebného zákona je upravený v § 140a stavebného zákona.

15

Stanovisko policajného zboru v tomto prípade nemožno považovať za stanovisko

dotknutého orgánu, keďže zákon takúto kompetenciu policajnému zboru nestanovuje.

Rovnako ani z predmetného stanoviska KR PZ v Košiciach zo dňa 07.06.2011, uvedená

kompetencia na vydanie záväzného stanoviska v tomto druhu stavebného konania nevyplýva.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaný zistil presne a úplne skutočný stav veci

a zadovážil v konaní všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Účastník správneho konania

– Rabaka, reklamné panely, s.r.o., si stanovisko policajného zboru zadovážili z opatrnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určil žalovaný sám v zmysle zákona. V rozhodnutí

bolo vyhovené v plnom rozsahu všetkým účastníkom konania, a preto nemuselo byť podrobne

odôvodnené.

Najvyšší súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že stanovisko KR PZ, nemal

charakter stanoviska dotknutého orgánu v zmysle § 140b stavebného zákona, preto jeho

písomný nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia nebol pre žalovaného v konaní

záväzný.

Z vyššie uvedených dôvodov má najvyšší súd za to, že krajský súd nepochybil,

keď žalobu v súlade s zamietol. Preto napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 20.11.2014, č. k. -38, ako vecne správny podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá v spojení s , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá a , v zmysle ktorého

má žalobca právo na ich náhradu len v prípade úspechu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 5. apríla 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková