Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/187/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Prokurátora Krajskej

prokuratúry v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 47, proti ţalovanej Mestskej

časti Bratislava – R., so sídlom v Bratislave, Mierová 21, za účasti: S. s.r.o., so sídlom v B,

J., IČO: X., zastúpenej JUDr. Ľ. S., advokátom, so sídlom v B, Š., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.5.2006, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -41 zo dňa 21.4.2010 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -41 zo dňa 21. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovanej a zároveň

uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania účastníkovi konania S., spol. s r.o., v sume

454,96 eur na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaná rozhodla o umiestnení stavby č. 238 „Č.B.“ s prislúchajúcou technickou

vybavenosťou pre navrhovateľa –S. s.r.o., (ktorý je v súdnom konaní ďalším účastníkom;

ďalej len „účastník konania“), pričom stavba bytového domu bola umiestnená na pozemku

parc. č. X., komunikácie a vonkajšie spevnené plochy na pozemku parc. č. X. s tým, ţe

ďalšie parkovacie miesta budú zabezpečené na uliciach S. a Č. na parc. č. X., č. X. a č. X.,

všetko v katastrálnom území R., určiac pre umiestnenie a projektovú prípravu podmienky,

vyplývajúce okrem iného aj zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAG-

05/35843/69493/77265 zo dňa 16.2.2006, v ktorých z hľadiska riešenia dopravy uloţila

účastníkovi konania „k stavebnému konaniu zmluvou o kúpe, resp. prenájme preukázať vzťah

k pozemku, na ktorom investor rieši vlastné nároky statickej dopravy v počte 19 miest“. Ďalej

krajský súd konštatoval, ţe proti uvedenému rozhodnutiu ţalovanej podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava II protest, v ktorom namietal nedodrţanie

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon); (ďalej len „stavebný zákon“),

keďţe účastník konania nemal súhlas s umiestnením stavby, resp. inak nepreukázal vlastnícke

alebo iné právo k pozemkom parc. č. X. (S. ulica), parc. č. X. a parc. č. X. (Č. ulica),

na ktorých mali byť zabezpečené ďalšie parkovacie miesta, a ţalovaná ako stavebný úrad túto

skutočnosť opomenula, a zároveň vytkol ţalovanej, ţe spisový materiál je v rozpore s § 140a

ods. 1 stavebného zákona, pretoţe neobsahuje vyjadrenie odboru dopravy Magistrátu

hlavného mesta SR Bratislavy ohľadom riešenia statickej dopravy. Krajský stavebný úrad

v Bratislave, ktorému ţalovaná predloţila protest prokurátora, tomuto nevyhovel.

Podľa názoru krajského súdu účastník konania, ako navrhovateľ v konaní o umiestnení

stavby, preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa umiestnila stavba bytového

domu, komunikácií a vonkajších spevnených plôch, pričom preskúmavaným rozhodnutím

mu bolo uloţené zabezpečiť pre potreby riešenia statickej dopravy 19 parkovacích

miest na uliciach S. a Č., ktoré riešenie mal navrhovateľ zabezpečiť aţ k stavebnému konaniu,

a to konkrétne zmluvou o kúpe alebo prenájme preukázať vzťah k pozemkom, na ktorých

bude riešiť vlastné nároky statickej dopravy v uvedenom počte parkovacích miest. Krajský

súd poukázal na to, ţe zo záväzného stanoviska, ktorým Hlavné mesto SR Bratislava súhlasilo

s umiestnením stavby vyplýva, ţe všetky podmienky mesta z hľadiska riešenia statickej

dopravy boli zapracované do napadnutého rozhodnutia s tým, ţe ich splnenie sa bude

preukazovať v budúcom stavebnom konaní, pričom súčasťou záväzného stanoviska

k investičnej činnosti bolo aj vyjadrenie odboru dopravy magistrátu č. j. zo dňa

21.10.2005, ktoré je v záväznom stanovisku uvedené medzi parciálnymi odbornými

vyjadreniami oddelení magistrátu. Opísané riešenie statickej dopravy v rozhodnutí ţalovanej

povaţoval krajský súd za dostatočne napĺňajúce účel a zmysel stavebného zákona, pretoţe bez

stanoveného riešenia dopravnej situácie preukázaním vlastníckeho alebo nájomného práva

stavebníka k pozemkom, na ktorých vybuduje určené parkovacie miesta, nebude moţné vydať

stavebné povolenie k predmetnej stavbe. Povaţoval za potrebné poznamenať, ţe v štádiu

územného konania nemôţe dôjsť k akejkoľvek ujme na právach a záujmoch najmä vlastníkov

bytov v súvislosti s budúcom riešením statickej dopravy k umiestňovanej stavbe, pretoţe

rozhodnutie o umiestnení stavby ešte neoprávňuje navrhovateľa k stavebným prácam, ktoré

by mohli viesť k prípadnému zásahu do práv a záujmov takýchto tretích osôb. Preukazovanie

vlastníckeho či iného práva stavebníka k pozemkom, na ktorých budú riešené poţiadavky

statickej dopravy aţ v štádiu stavebného konania, povaţoval krajský súd s ohľadom na vyššie

uvedené a opísané okolnosti za súladné so zákonom. Poznamenal, ţe ţalobca podal ţalobu

v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa (ďalej

len „OSP“) od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora

a správne ju uplatnil proti tomu orgánu verejnej správy, ktorý vo veci umiestnenia predmetnej

stavby právoplatne v poslednom stupni rozhodol, a preto nevidel dôvod na zastavenie konania

podľa . Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na

, v zmysle ktorého s ohľadom na neúspech ţalobcu v konaní priznal právo na náhradu

trov konania účastníkovi konania vystupujúcemu v konaní na strane ţalovanej, teda

spoločnosti S. s.r.o..

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší

napadnuté rozhodnutie ţalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd si

v rozhodnutí osvojil stanovisko účastníka konania s tým, ţe neprihliadal na skutočnosti

uvedené v ţalobe, nijako sa nevysporiadal s tvrdením, ţe záväzné stanovisko nenahrádza

súhlas vlastníka pozemku, napriek tomu, ţe to tak bolo v tomto dokumente výslovne uvedené.

Poukázal na to, ţe súd rozhodol o tom, ţe napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby

je v súlade so zákonom, pričom stavba bola podľa jeho názoru umiestnená bez súhlasu

vlastníka pozemku, a preto mal za to, ţe súd si nesprávne vyloţil ustanovenie § 38 stavebného

zákona, a z toho dôvodu, rovnako ako ţalovaný, vec nesprávne právne posúdil. Mal za to,

ţe pre túto okolnosť uvedenú v ustanovení mal krajský súd

rozhodnutie ţalovanej zrušiť.

Ţalovaný správny orgán sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Účastník konania vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy konania a trovy právnej

zastúpenia. Upriamil pozornosť na ustanovenie , podľa ktorého prokurátor

pri podaní návrhu podľa dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej

viere boli čo najmenej dotknuté. Domnieval sa, ţe postup prokurátora v prejednávanom

prípade nebol odôvodnený, nakoľko nedošlo k ţiadnemu zásahu do práv alebo oprávnených

záujmov akýchkoľvek subjektov, ktoré by mohli byť vydaním územného rozhodnutia

poškodené, práve naopak, postup prokurátora neodôvodnene zasahuje do právnej istoty

a do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania a ďalších fyzických a právnických

osôb. Namietal, ţe prokurátor neberie zreteľ na jestvujúce právne vzťahy, ktoré sú toho času

usporiadané a fungujúce. V prípade zmeny existujúceho právneho vzťahu by došlo

v právnych vzťahoch účastníka konania ako i v prípade ďalších fyzických a právnických osôb

vlastniacich byty, resp. nebytové priestory v bytovom dome na Č. ulici v Bratislave k značnej

neistote. Pripomenul, ţe celý objekt je uţ skolaudovaný a má pridelené svoje súpisné číslo.

Namietal preto, ţe ţaloba podaná ţalobcom je v rozpore s , keďţe zasahuje

do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov a v zásade jej podaním ţalobca absolútne

nedbal na účelnosť, hospodárnosť a zmysluplnosť konaní vedených súdmi. Zmena právneho

stavu spôsobom navrhovaným v ţalobe by bola zrejmým, zásadným a predovšetkým

neopodstatneným zásahom do práv a oprávnených záujmov nielen účastníka konania, ale je

spôsobilá navodiť komplikovanejší a podstatne horší stav v porovnaní s existujúcim právnym

vzťahom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s vetou prvou ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo a nasl. v spojení s vetou prvou ) a dospel k záveru,

ţe sú tu dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, avšak z iných dôvodov ako sú uvedené

v odvolaní ţalobcu.

Rozhodol uznesením ( v spojení s vety prvej )

bez nariadenia pojednávania ( a v spojení s

vety prvej ).

Podľa prokurátor môţe podať návrh na začatie konania,

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa

nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

V zmysle v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa a podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom

postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa aţ 3 konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou.

Ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "ţaloba") dbá o to,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa prokurátor môţe ţalobu podať do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Ţaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska toho, ţe sám účastník sa necíti ukrátený na svojich

právach a takúto ţalobu nepodal. Ţaloba podaná prokurátorom slúţi k plneniu úloh

prokuratúry v zmysle ustanovení o prokuratúre.

Prokurátor pri podaní ţaloby postupuje v súlade s ustanovením tak,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 upravujúceho začatie

konania (odsek 1) a osobitné náleţitosti ţaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu

(ods. 2) vyplýva, ţe povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere

boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v tomto odseku, je potrebné povaţovať za osobitnú

náleţitosť ţaloby podanej prokurátorom podľa , i keď to výslovne

v predmetnom odseku ustanovené nie je.

V prejednávanom prípade z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe ţalobca podal

v lehote podľa ţalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

o umiestnení stavby č. SÚ-7795-5/2006/Šin zo dňa 23.5.2006, keďţe ţalovaná sama

a ani Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/2397/VIM zo dňa 7.1.2008

nevyhoveli protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II podanému proti vyššie

označenému rozhodnutiu ţalovanej o umiestnení stavby, a to na základe podnetu Zdruţenia

vlastníkov bytov Č,. V ţalobe namietal porušenie § 38 stavebného zákona, pretoţe ţalovaná

rozhodla o umiestnení stavby na pozemku, ku ktorému nepreukázal účastník konania

vlastnícky alebo iný vzťah alebo súhlas so stavbou potrebný podľa zákona pre umiestnenie

stavby. Uviedol, ţe záväzné stanovisko mesta v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona

v spojení s k investičnej činnosti v obci nemôţe

nahrádzať súhlas vlastníka pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, so stavbou, ktorá

skutočnosť je zrejmá i z obsahu predmetného Záväzného stanoviska Hlavného mesta SR

Bratislavy zo dňa 16.2.2006, a rovnako nenahrádza vyjadrenie odboru dopravy magistrátu

v zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona, bez zabezpečenia ktorého nemohla ţalovaná náleţite

posúdiť dopravné podmienky umiestňovanej stavby.

Z obsahu predmetnej ţaloby však nie je zrejmé, ako sa ţalobca vysporiadal

so splnením zákonnej podmienky podľa , absentuje tvrdenie a úvaha o tom,

či práva účastníka konania resp. tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

Rovnako tak krajský súd splnenie tejto zákonnej náleţitosti ţaloby podanej

prokurátorom neskúmal, a opomenul poţadovať od ţalobcu jej doplnenie, a preto je jeho

rozhodnutie potrebné povaţovať za predčasné.

V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe pri podávaní ţaloby

je nutné, aby prokurátor kaţdý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle

proporcionality výsledku zamýšľaného ţalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej

viere.

V nadväznosti na to je potom aj úlohou súdu skúmať, či výsledok sledovaný

prokurátorom – zrušenie rozhodnutia ţalovaného o umiestnení stavby, ktorá bola podľa

tvrdenia účastníka konania uţ skolaudovaná, moţno povaţovať za primeraný vo vzťahu

k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka.

Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého

je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odráţalo princípy dobrej správy, ktoré sú

vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra.

Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, ţe pri rozhodovaní

správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho

očakávania, ako aj z princípu proporcionality, a z týchto princípov musia vychádzať i súdy

pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, ţe

- pri plnení úloh vyplývajúcich zo o prokuratúre je prokurátor

oprávnený podať ţalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

správnych orgánov, ak protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené,

- pri podávaní ţaloby však musí v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení

s ustanovením dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli

dotknuté čo najmenej,

- rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší

v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou. Teda je nutné posúdiť, či v prípade

úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovania práva

smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania.

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd opomenul zaoberať

nedostatkom osobitnej náleţitosti predmetnej ţaloby prokurátora ustanovenej v § 249 ods. 3

, nevyzval ţalobcu na doplnenie ţaloby vo vyššie naznačenom smere, a v konečnom

dôsledku sa s touto okolnosťou nevysporiadal ani v napadnutom rozsudku, zaťaţil svoje

konanie závaţnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie.

Bez vyriešenia základného predpokladu ţaloby prokurátora nie je moţné preskúmať

zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, avšak nie je úlohou odvolacieho súdu nahrádzať

úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov.

Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol

do práva účastníkov konať pred súdom, nakoľko by ich de facto obral o moţnosť

dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd

pochybil, keď rozhodnutie odporcu preskúmal bez toho, aby odstránil chýbajúcu náleţitosť

ţaloby, ktorá otvára predpoklad pre meritórne preskúmanie zákonnosti ţalobou napadnutého

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní bude krajský súd

postupovať vo vyššie naznačenom smere súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

po doplnení a posúdení poţadovanej náleţitosti ţaloby o veci opätovne rozhodne, pričom

rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa . V súvislosti

s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa

ustanovenie , ktoré sa pouţije na konanie podľa piatej časti

primerane v zmysle vety prvej .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júla 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová