Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-17-2023.pdf
PDF · 103.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 63 Banská Bystrica, proti žalovanému: Obec Králiky, špeciálny stavebný úrad, so sídlom Králická 96/48, 976 34 Králiky, právne zastúprný: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX C., 2./ D. D. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX C., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Oc.ú. – 388/2021/PM zo dňa 29.11.2021 takto
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie žalovaného Obce Králiky, špeciálneho stavebného úradu, č. Oc.ú. – 388/2021/PM zo dňa 29.11.2021, zrušuje a vec vracia Obci Králiky, špeciálnemu stavebnému úradu, na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Obec Králiky ako špeciálny stavebný úrad vydal pod č. Oc.ú. – 388/2021/PM dňa 29.11.2021 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemku parcelné číslo KN C 704/7 v k.ú Králiky. Stavba pozostáva z prístupovej komunikácie na parc. č. KN C 704/7 v k.ú. C.. Pre užívanie stavby špeciálny stavebný úrad určil podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona v platnom znení podmienky a to: 1. Objekt, ktorý je predmetom kolaudácie je vo vlastníctve A. B. a manželka D. D. B., Králická č. 91/43, 976 34 Králiky a je povinná „Prístupovú komunikáciu“ udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený. 2. Na užívanie ostatných objektov stavby sú potrebné samostatné užívacie povolenia od príslušného stavebného úradu. 3. Zároveň špeciálny stavebný úrad vyslovil, že stavbu je možné užívať len po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozhodnutia. 1. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia špeciálny stavebný úrad uviedol, že stavebník A. B. a manželka D. D. B. podali dňa 21.10.2021 návrh na kolaudáciu stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemku parc. č. KN C – 704/7 v k.ú. C.. Pre uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie Obcou Králiky okres Banská Bystrica pod č. Oc.ú. - 82/2020/PM zo dňa 20.4.2020. Špeciálny stavebný úrad k predloženému návrhu nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.11.2021, ku ktorému stavebník predložil doklady požadované stavebným úradom. Na základe riadneho posúdenia všetkých dokladov a vykonanej miestnej obhliadky stavebný úrad zistil, že stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom. Zmeny oproti projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní nevyžadujú samostatné konanie. Vykonaným kolaudačným
konaním špeciálny stavebný úrad zistil, že užívanie stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a povolil užívanie objektov cestného hospodárstva k účelu a za podmienok uvedených vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. 3. Okresná prokuratúra Banská Bystrica – žalobca podala protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného, z dôvodu porušenia ust. § 81 ods. 4, § 82 ods. 1 zákona č.. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a tiež pre porušenie § 17 ods. 1 písm. d), e), f), § 17 ods. 2 písm. e), § 20 písm. b), c) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a tiež pre porušenie § 3 ods. 1,2,4 a 5, § 19 ods. 3, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 4. Žalovaný nemienil protestu prokurátora vyhovieť, preto ho s kompletným spisovým materiálom predložil na rozhodnutie svojmu nadriadenému orgánu a to Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii. Následne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii Rozhodnutím č. OU-BB-OCDPK-2022/030373-002 zo 26.09.2022 vyhovel protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica. Proti tomuto rozhodnutiu podali stavebníci (v tomto konaní ďalší účastníci konania) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodol o odvolaní Rozhodnutím č. OU-BB- OOP2-2023/008857-007 zo dňa 15.05.2023 tak, že zmenil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii vo výrokovej časti tak, že nevyhovuje protestu prokurátora Okresnej prokuratúry. 5. Pretože protestu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (žalobcu) nebolo vyhovené, žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia obce Králiky, špeciálneho stavebného úradu zo dňa 29.11.2021 č. Oc.ú. -388/2021/PM a vrátenia veci špeciálnemu stavebnému úradu na ďalšie konania. Podľa žalobcu žalovaný nevenoval preskúmaniu návrhu a jeho prílohám náležitú pozornosť, nereagoval na neúplnosť návrhu a na jeho nedostatočnosť. Postup žalovaného, ktorý viedol konania a vydal kolaudačné rozhodnutie na základe neúplného návrhu bol podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. 6. Žalobca tiež namietal, že v danom prípade žalovaný v kolaudačnom rozhodnutí nevymedzil účel užívania stavby, čo je v rozpore s ust. § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 písm. c) vyhlášky. Bolo zistené, že účel užívania stavby nevyplýva ani zo stavebného povolenia vydaného na predmetnú stavbu. Nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia spočíva v tom, že v ňom nie je jednoznačne vymedzený účel užívania stavby, čo je v rozpore s § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 20 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Je zrejmé, že uskutočnená stavba pozostáva nielen z prístupovej komunikácie, ale aj z plochy určenej na parkovanie. Prístupová komunikácia sa nachádza na pozemku parc. č. KN C 704/7 v k.ú. C.. Zo stavebného povolenia však vyplýva, že stavba „Prístupová komunikácia“ sa nachádza na pozemkoch parc. č. KN C 704/1 a 704/5 v k.ú. C.. Z uvedeného možno konštatovať, že parcela na ktorej sa má predmetná stavba podľa kolaudačného rozhodnutia nachádzať nekorešponduje s parcelami uvedenými v stavebnom povolení, pričom žalovaný túto zmenu žiadnym spôsobom nevysvetlil v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia. 7. Žalobca tiež namietal, že v protokole z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci je uvedené, že na stavbe neboli zistené žiadne zmeny oproti projektovej dokumentácii. Žalovaný však vo výroku rozhodnutia poukázal na ust. § 81 ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby, a to napriek tomu, že z protokolu je zrejmé, že k žiadnym zmenám na stavbe nedošlo, pričom navyše aj z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že k zmenám došlo, nakoľko žalovaný uvádza, že zmeny si nevyžadujú samostatné konanie. Žalovaný tak vo výroku rozhodnutia použil ustanovenia stavebného zákona na základe ktorého rozhoduje, ktoré absolútne nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom, nakoľko vzhľadom k tomu, že neboli zistené žiadne zmeny oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, nemohlo byť kolaudačné konanie spojené s konaním o zmene stavby, teda postupoval v rozpore s ust. § 47 ods. 2, 3 správneho poriadku a § 84 ods. 4 stavebného zákona. 8. Za závažné porušenie § 47 ods. 3 správneho poriadku žalobca považuje, že v odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad neuviedol ani jediný konkrétny právny predpis, ktorý aplikoval pri právnom posúdení veci a na základe ktorého rozhodol. Odôvodnenie vydaného rozhodnutia nespĺňa ani základné zákonné atribúty podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože neobsahuje výklad obsahu aplikovaných právnych noriem. 9. Kolaudačné konanie nadväzuje na územné konanie a stavebné konanie, ktorému predchádzajú. Tvorí s nimi jeden celok. Účelom kolaudačného konania je zistiť, či boli pri realizácii stavby rešpektované
výsledky územného konania a stavebného konania, osobitne rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“ bolo zrušené. Stavebný úrad do podania správnej žaloby nevydal nové rozhodnutie o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“. Navyše obec Králiky – špeciálny stavebný úrad už v čase rozhodovania o povolení užívať stavbu mala vedomosť o rozhodnutí Ministerstva a o tom, že stavebné povolenie nie je právoplatné, a napriek tomu na uvedenú skutočnosť neprihliadla a kolaudačné rozhodnutie vydala. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takým podkladom môžu byť aj skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. V danom prípade žalovaný vydal kolaudačné rozhodnutie dňa 29.11.2021 hoci už z jeho úradnej činnosti mu bolo známe, že sa vedie konanie o proteste prokurátora podaného proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu, ktorým bolo potvrdené stavebné povolenie na stavbu „Prístupová komunikácia“ a navyše dňa 26.11.2021 mu bolo oznámené, že bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, ktorý zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutie obce Králiky – Rozhodnutie o povolení stavby „Prístupová komunikácia“, v dôsledku čoho stavebné povolenie na stavbu „Prístupová komunikácia“ stratilo právoplatnosť, nakoľko sa bude opätovne rozhodovať o odvolaní podanom proti tomuto stavebnému povoleniu. Táto dôležitá skutočnosť, ktorá bola žalovanému známa mala slúžiť ako podstatný podklad rozhodnutia, ktorý bráni vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ počas kolaudačného konania nastal stav, na základe ktorého došlo k absencii právoplatného stavebného povolenia na stavbu, stavebný úrad nebol oprávnený vydať kolaudačné rozhodnutie, ale kolaudačné konanie prerušiť do skončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je v tomto prípade konanie o povolení stavby. 10. Žalobca opakovane poukázal na to, že žalovaný vo výroku rozhodnutia použil ustanovenie stavebného zákona, na základe ktorého rozhodoval (§ 81 ods. 4), teda kolaudačné konanie spojil s konaním o zmene stavby, následne v odôvodnení uviedol, že zmeny si nevyžadujú samostatné konanie a v konečnom dôsledku z administratívneho spisu vyplýva, že zmeny na stavbe neboli vykonané. S poukazom na uvedené, výrok ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia možno považovať, aj v prípade, že išlo o pisársku chybu, za absolútne zmätočné. Odôvodnenie je najrozsiahlejšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia a má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Jeho zmyslom a účelom je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však tieto atribúty s poukazom na zmätočnosť týkajúcu sa (ne)vykonaných zmien stavby, označenia parciel na ktorých je stavba umiestnená, nevymedzenia účelu stavby, či nepoužitia ani jedného právneho predpisu, ktorý žalovaný aplikoval pri právnom posúdení veci a na základe ktorého rozhodol, nezodpovedá veci, o ktorej žalovaný rozhodoval. 11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby žaloba bola zamietnutá. Žalovaný namietal najmä, že stavebný zákon neurčuje exaktnú podobu návrhu na kolaudáciu, nakoľko tento hovorí iba o písomnej podobe, ale nie o ostatných náležitostiach, ako je to predmetom žaloby. Žalovaný údajné „povinné prílohy“ považuje za vágny a nekonkrétny pojem. Žalovaný nevidí dôvod podanej žaloby ani z pohľadu samotného žalobcu, pričom poukázal na skutočnosť, že aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v záležitosti kolaudácie veže na Štrbskom plese po preskúmaní veci ani len poverenou Okresnou prokuratúrou Poprad nepodala protest, nie to žalobu, hoci určité pochybenia našla. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6 Sžo 187/2010 z 20.07.2011 otázka zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv je osobitou náležitosťou správnej žaloby prokurátora a nevysporiadanie sa s ňou zo strany prvostupňového súdu je dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia. Dobromyseľné práva účastníkov konania musia používať právnu ochranu, ktorú v zmysle prezumpcie správnosti úradného rozhodnutia potvrdil aj orgán verejnej správy v poslednom stupni. V danom prípade jedinými účastníkmi kolaudačného konania boli navrhovatelia, ktorých práva nie sú nijako poškodené. 12. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k správnej žalobe poukázali na dobromyseľnosť nadobudnutých práv účastníkov konania na ktoré musí prihliadnuť aj súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ďalší účastníci konania nevidia dôvodnosť podanej žaloby zo strany Okresnej prokuratúry a nie je im zrejmé, koho práva prokurátor pri podanej žalobe zastupuje, keďže účastníkom kolaudačného konania sú len navrhovatelia – ďalší účastníci konania, ktorých práva neboli vydaným kolaudačným rozhodnutím žiadnym spôsobom porušené. Ďalší účastníci konania dobromyseľne nadobudli práva na základe kolaudačného rozhodnutia, pričom súd by mal prihliadnuť na tieto dobromyseľné nadobudnutie práva. Zrušenie právoplatného rozhodnutia na základe podaného protestu prokurátora, alebo na základe preskúmania rozhodnutia súdom je na mieste len vtedy, ak by sa očakávalo, že nové rozhodnutie správneho orgánu bude iné, ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Ak aj napadnuté kolaudačné rozhodnutie má niektoré formálne chyby, resp. nezrovnalosti, tieto nemôžu spôsobovať nezákonnosť
kolaudačného rozhodnutia a nemôžu byť dôvodom na zrušenie kolaudačného rozhodnutia. Cieľom nie je zrušenie kolaudačného rozhodnutia pre také vady, ktoré by aj za predpokladu ich dokázania, nemohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže sa právoplatné rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Ďalší účastníci konania uviedli, že splnili všetky zákonné povinnosti a v priebehu celého územného konania, stavebného konania, ako aj kolaudačného konania sa riadili základnými pravidlami správneho konania ako aj súvisiacimi ustanoveniami správneho poriadku a ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. vrátane súvisiacich právnych predpisov. Zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo závažným zásahom do ich práv. Ďalší účastníci konania majú za to, že správny súd by mal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. 13. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej zotrval na podanej žalobe a na záveroch v nej obsiahnutých. 14. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej uviedol, že aj z vyjadrenia ďalších účastníkov konania je možné konštatovať, že tu nie sú dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a pre zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv v dôsledku riadneho správneho konania v predchádzajúcom období. 15. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 25.09.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu od 17.09.2025. 16. Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, preskúmal v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 17. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 18. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Žalovaný, ako správny orgán, pri rozhodovaní a predovšetkým pri vyhotovovaní svojich rozhodnutí aj ako stavebného úradu, resp. špeciálneho stavebného úradu, postupuje podľa všeobecných právnych predpisov o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku (§ 140 Stavebného zákona). Rozhodnutie vydané v stavebnom konaní preto musí spĺňať zákonnom stanovené náležitosti rozhodnutia upravené v § 47 Správneho poriadku. Podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré má niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou nie menej významnou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. 21. Nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže byť okrem iného spôsobená aj nedostatkom dôvodov. Nedostatkom dôvodov rozhodnutie trpí vtedy, keď v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutkové zistenia, na ktorých je založené rozhodnutie alebo nie je obsiahnutá správna úvaha, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a tiež aj vtedy, keď skutkové závery ku ktorým dospel, nevyplývajú z obsahu listín, ktoré tvoria správny spis. Napadnuté rozhodnutie trpí práve takouto vadou.
22. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol len, že stavebník A. B. a manželka D. D. B. podali dňa 21.10.2021 návrh na kolaudáciu stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemku parc. č. KN C – 704/7 v k.ú. C.. Pre uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie Obcou Králiky okres Banská Bystrica pod č. Oc.ú. - 82/2020/PM zo dňa 20.4.2020. Špeciálny stavebný úrad k predloženému návrhu nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.11.2021, ku ktorému stavebník predložil doklady požadované stavebným úradom (čo konkrétne bolo podkladom pre rozhodnutie – poznámka súdu). Na základe riadneho posúdenia všetkých dokladov (nešpecifikoval ktorých - poznámka súdu) a vykonanej miestnej obhliadky stavebný úrad zistil, že stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom. Zmeny (neuviedol aké - poznámka súdu) oproti projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní nevyžadujú samostatné konanie. Vykonaným kolaudačným konaním špeciálny stavebný úrad zistil, že užívanie stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a povolil užívanie objektov cestného hospodárstva k účelu a za podmienok uvedených vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. 23. Pretože v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, súd dospel k záveru, že žalovaný sa neriadil dôsledne ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čoho dôsledkom je to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ktorá zároveň vytvára prekážku súdu pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 24. Správny súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nemá mať rozsah vysokoškolskej práce, no musí spĺňať aspoň minimálne požiadavky vyžadované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Je tomu tak aj preto, aby mohla byť naplnená kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Jedným s takýchto orgánov je nepochybne aj správny súd. 25. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom, t.j. vytýkané nedostatky rozhodnutia odstrániť a svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť. Neopomenie sa zároveň vysporiadať aj s otázkou právoplatnosti územného rozhodnutia a rozhodnutia o povolení stavby, keďže medzičasom aj tieto boli buď zrušené resp. nenadobudli právoplatnosť. 26. K námietke ďalších účastníkov konania, ku ktorej sa pripojil aj žalovaný, že ak sa protestom prokurátora napáda rozhodnutie orgánu verejnej správy bez toho, aby sa tým sledovala ochrana práv nejakej osoby, správny súd uvádza, že účelom prokurátorského dozoru je ochrana zákonnosti - dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Úlohou prokuratúry je aj chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, no nielen vybraných osôb, keďže prokurátor je povinný chrániť verejný záujem a zákonnosť. 27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).