Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova č. 20, Žilina, proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom Námestie Slovenskej republiky č. 1/1, Bytča, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ U.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX/XX, W., v rade 2/ U.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/XX, W., v rade 3/ G.. U. P., bytom A.., v rade 4/ L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX/XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Bytča ako stavebného úradu číslo: zo dňa 02.06.2013, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 2.6.2013, ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prerokoval žiadosť U.. P. L. a U.. O. P. o stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN 3020/263 v katastrálnom území W. podľa , 62 a 63 v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa tak, že stavba „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN 3020/263 v kat. území Q. W. sa podľa , a 66 povoľuje. Zároveň pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil tam uvedené podmienky. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že v súlade s ustanovením spojil územné konanie so stavebným konaním a v súlade s oznámil začatie stavebného konania všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom. Súčasne ich upovedomil, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie do stanoveného termínu, inak, že sa na ne neprihliadne. Mesto Bytča, ako príslušný stavebný úrad, preskúmal žiadosť z hľadísk uvedených v §, 62 a 63 . V konaní bolo zistené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy chránené a osobitnými predpismi ani nie sú neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia stavby overená v stavebnom konaní spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Ostatné dotknuté orgány svoje stanoviská neoznámili. Stavebný úrad rozhodol aj bez ich stanoviska, nakoľko v zmysle , ak dotknutý orgán v určenej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, predpokladá sa, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že povolenie stavby nie je v rozpore s cieľmi sledovanými a súvisiacimi predpismi a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Žalobca na základe podnetu poslancov Mestského zastupiteľstva Bytča podal proti označenému rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora č.: Pd 169/15/5511-13 dňa 2.9.2015, ktorý odôvodnil porušením ustanovení tak - a to a , , až 4, , a , , a , a až 4, , až 4, až 3, , ako i ustanovení Správneho poriadku - a to a , , , až 3 tým, že stavebný úrad sa pri vydávaní vyššie označeného rozhodnutia uvedenými ustanoveniami týchto zákonov dôsledne neriadil. Dňa 23.4.2013 bol stavebnému úradu Mesto Bytča doručený návrh na vydanie stavebného povolenia na stavbu Rodinný dom, IBV, Bytča - Veľká Bytča stavebníka U.. L.. Zo spisového materiálu nie je možné zistiť, aké doklady požadované ust. a vyhl. č. , ktorou sa vykonáva , boli priložené k žiadosti. Dňa 2.5.2013 vydal stavebný úrad oznámenie o začatí územného konania a ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 17.5.2013. V spise sa nenachádza zápisnica z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, ktoré bolo nariadené na deň 17.5.2013. Dňa 2.6.2013 bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby č. zo dňa 2.6.2013, ktorým stavebný úrad povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 3020/263 v k. ú. Q. W.. Mesto Bytča ako stavebný úrad postupovalo pri vydaní rozhodnutia v rozpore s príslušnými ustanoveniami a Správneho poriadku. Právne vymedzil žalobca námietky v proteste tak, že výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný, nakoľko nie je jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že preskúmal žiadosť stavebníka v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa , a 63 a podľa , a vydal rozhodnutie o povolení stavby. Taktiež určil v rozhodnutí okrem podmienok v zmysle aj podmienky pre umiestnenie stavby. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by vo veci išlo o spojené územné a stavebné konanie. Stavebný úrad listom zo dňa 2.5.2013 oznámil začatie územného konania, pričom nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 17.5.2013, pričom v spise sa nenachádza zápisnica z tohto konania. Z tohto dôvodu je aj určenie podmienok pre umiestnenie stavby a uskutočnenie stavby zmätočné. Z odôvodnenie rozhodnutia nie je zrejmé vyhodnotenie listinných podkladov zabezpečené v rámci konania o umiestnení a povolení stavby a to predovšetkým s poukazom na ustanovenia a a nasl. . Z rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom stavebný úrad skúmal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, či sa zaoberal splnením všetkých podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a k akým skutkovým záverom dospel, keďže túto skutočnosť z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť. Nedôsledná aplikácia ustanovenia a Správneho poriadku v danom prípade spôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, a to najmä z hľadiska skutkového stavu, o ktorý sa opiera právny záver. Ustanovenie Správneho poriadku stanovuje požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia administratívneho rozhodnutia pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti.

3. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ako nadriadený orgán, rozhodnutím č.: OU- ZA-OVBP2-2015/037554/Rep zo dňa 3.11.2015 podanému protestu prokurátora nevyhovel. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.12.2015.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 2.6.2013 podal dňa 27.1.2015 v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že skutkové a právne zdôvodnenie podaného protestu sa následne v celom rozsahu identicky odzrkadlilo aj v správnej žalobe prokurátora, správny súd nepovažoval za potrebné duplicitne uvádzať tie isté skutočnosti, ktoré sú už obsiahnuté v bode 2. tohto rozsudku, na ktorý správny súd v celom rozsahu odkazuje. Nad rámec námietok obsiahnutých v proteste (bod 2. tohto rozsudku) žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že Mesto Bytča (žalovaný) podanému protestu prokurátora nevyhovelo a listom č. Há zo dňa 5.10.2015 predložilo protest prokurátora na rozhodnutie Okresnému úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky. Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel z toho dôvodu, že zrušenie stavebného povolenia nemá právny význam, pretože vada rozhodnutia, na ktorú poukázal prokurátor v proteste sa zrušením nového rozhodnutia a vydaním nového stavebného povolenia už neodstráni s tým, že pri rozhodovaní o proteste prokurátora dbal na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Okresný úrad rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2015/037554/Rep zo dňa 3.11.2015, právoplatným dňa 1.12.2015 nevyhovel podanému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline sp. zn. Pd 169/15/5511 zo dňa 2.9.2015, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia Mesta Bytča č. zo dňa 2.6.2013, právoplatné dňa 2.6.2013. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom

prokurátora na zrušenie rozhodnutia, pričom mu v proteste prokurátora absentuje náležité vysvetlenie v čom spočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný úrad zároveň poukázal na skutočnosť, že stavba je takmer dokončená a zrušením stavebného povolenia by došlo k zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Žalovaný sa v predmetnej veci dôsledne neriadil vyššie označenými zákonnými ustanoveniami (Stavebného zákona - a to § 35 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1 až 4, § 39, § 39a ods. 1 a , , a , a až 4, , až 4, až 3, , ako i ustanovení Správneho poriadku - a to a , , , až 3). Správny poriadok je potrebné s poukazom na ust. považovať za procesný predpis, ktorý stanovuje rámec, v ktorom sa rozhoduje o hmotnom práve, vyplývajúcom z ustanovení . Na základe všetkých vyššie uvedených okolností navrhol, aby tunajší súd zrušil rozhodnutie Mesta Bytča č. 10 dňa 2.6.2013, právoplatného dňa 2.0.2013, ktorým vydalo povolenie na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 3020/263 v k. ú. Q. W. pre stavebníka U.. P. L. a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 23.3.2016 navrhol predmetnú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v podanej žalobe sa žalobca obmedzil na demonštratívny výpočet porušení a Správneho poriadku, pričom ale nebral do úvahy rozhodujúcu skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade stavebník už využil svoje právo, vyplývajúce mu, v tom čase z právoplatného stavebného povolenia a stavbu zrealizoval. Procesné pochybenie, ktorého sa stavebný úrad dopustil tým, že spojil územné a stavebné konanie nie je dostatočným dôvodom, aby došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a tým k neprimeranému zásahu do práv stavebníka, ktorý tieto práva týmto rozhodnutím v dobrej viere nadobudol. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by stavebný úrad rozhodoval o predmetnej stavbe v súlade s ust. len v stavebnom konaní primerane podľa ust. až 66 a nie v územnom konaní, pretože nemožno rozhodovať o umiestnení stavby, ktorá je už uskutočnená na základe právoplatného stavebného povolenia. Stav rodinného domu na parc. č. 3020/263 KN k.ú. Q. W. je zrejmý z priloženej fotografie a táto tvorí prílohu vyjadrenia k žalobe. Zrušenie rozhodnutia nemá význam, pretože vady rozhodnutia. na ktoré poukazuje žalobca, sa zrušením a vydaním nového stavebného povolenia už neodstránia. Žalovanému je zrejmé, že prokurátor pri výkone dozoru chráni objektívne právo a že žaloba prokurátora podľa je osobitný prostriedok preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov, a to aj v prípade ak sa sám účastník nedomáhal nápravy, avšak zároveň žalovaný zastáva názor, že pri podávaní akejkoľvek žaloby prokurátora, by tento mal zvážiť všetky okolnosti, vo vzťahu tak k následkom vyvolaným zrušením rozhodnutia, ako i k následkom vo vzťahu k účastníkom konania. Prokurátor pri podaní žaloby postupuje tak, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Ak teda žalobu podáva prokurátor, podstatnou náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sú čo najmenej dotknuté. Podaná žaloba tieto tvrdenia neobsahuje. Otázku osobitnej náležitosti žaloby spočívajúcej v tvrdení, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sú čo najmenej dotknuté judikatúra viackrát riešila, pričom len príkladmo poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR - rozhodnutie sp. zn. zo dňa 20.7.2011, ktorý uviedol že ... „ pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. V nadväznosti na to je potom aj úlohou súdu skúmať, či výsledok sledovaný prokurátorom - zrušenie rozhodnutia žalovaného o umiestnení stavby, ktorá bola podľa tvrdenia účastníka konania už skolaudovaná, možno považovať za primeraný vo vzťahu k rozsahu zásahu do práv vedľajšieho účastníka. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípov proporcionality, a z týchto princípov musia vychádzať i súdy pri prieskume zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.“ V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, že

- pri plnení úloh vyplývajúcich zo o prokuratúre (ďalej len „“) je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené,

- pri podávaní žaloby však musí v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli dotknuté čo najmenej,

- rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byt čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Teda je nutné posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. V rozsudku sp. zn. zo dňa 30.1.2013 Najvyšší súd SR uviedol, že... „žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom stavebného konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení a striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Na základe toho rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia , upravujúceho začatie konania (odsek l )a osobitné náležitosti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (odsek 2), vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovenú v odseku 3, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom podľa (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júla 2011, sp. zn. z 03. apríla 2012, sp. zn. z 22. júna 2010, sp. zn. z 18. marca 2010). Práve podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry ( ), ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Žaloba prokurátora neobsahuje tvrdenie o tom, z akých dôvodov verejný záujem vyžaduje preskúmanie rozhodnutia odporcu s poukazom na práva nadobudnuté v dobrej viere stavebníkom. Preto podľa jeho názoru nebol prokurátor oprávnený podať žalobu podľa

6. Ďalší účastník konania v rade 1/ U.. P. L. (ako stavebník) vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 18.4.2016 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Citujúc ustanovenia a poukázal na to, že žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom stavebného konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení a striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Žaloba podaná žalobcom zo dňa 27.1.2016 smeruje k zrušeniu právoplatného stavebného povolenia na stavbu jeho rodinného domu. Predmetné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2013, proti ktorému podal protest Okresný prokurátor v Žiline až dňa 2.9.2015 (po 2 rokoch a 3 mesiacoch) na základe podnetu poslancov Mestského zastupiteľstva Bytča. Nie je zrejmé, aký konkrétny záujem týmto podnetom dotknutí poslanci sledovali a či takto dôsledne postupujú pri každom jednotlivom stavebnom povolení, vydanom stavebným úradom Bytča, najmä pri už zrealizovanej a zariadenej stavbe, čo vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie. Kolaudácii stavby v tomto čase bráni viac-menej už len právoplatné rozhodnutie v konaní o dodatočnom povolení stavby „Bytča - rozšírenie vodovodu a kanalizácie II. etapa, IBV Okružná ulica - vodovod a splašková kanalizácia“ realizovanej stavebníkom Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s., t.j. realizovanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky k predmetnej stavbe. Do dňa podania tohto vyjadrenia nebolo v konaní o dodatočné povolenie stavby na základe žiadosti spol. SEVAK, a.s. Žilina zo dňa 21.8.2014 možné nariadiť ani len miestne zisťovanie, a to z dôvodu opakovaných námietok, žiadostí o atrahovanie, žiadostí o prerušenie konania atď., adresovaných správnemu orgánu zo strany účastníkov tohto konania, menovite U.. U. P., jeho manželky P.. P. P., G.. P. W., vlastníkov protiľahlých pozemkov, pôvodne sa domáhajúcich zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k ich pozemkom, ktorej väčšinovým vlastníkom je jeho otec U.. P. L., resp. následne odkúpenia spoluvlastníckeho podielu k ceste za ich predstave zodpovedajúcich podmienok bez ohľadu na reálnu hodnotu pozemku, na ktorom sa prístupová cesta nachádza, ako aj na ňom realizovaných prípojok zo súkromných zdrojov väčšinového vlastníka. Predmetnú stavbu realizovali dôsledne na základe požiadaviek právoplatného

a vykonateľného stavebného povolenia, t. j. v dobrej viere. Pokiaľ by prípadne aj zo strany stavebného úradu Bytča došlo k určitým procesným nedostatkom, ako je to konštatované v žalobe prokurátora, jednalo by sa o procesné vady, a tieto by v žiadnom prípade nemohli byť dostatočné na to, aby došlo k zrušeniu právoplatného stavebného rozhodnutia, a tým k neprimeranému zásahu do jeho práv stavebníka, ktoré týmto rozhodnutím v dobrej viere nadobudol. Zrušenie rozhodnutia z prokurátorom uvádzaných dôvodov, nemá žiaden význam, pretože vady rozhodnutia, na ktoré poukázal prokurátor vo svojom proteste, a ktoré určujú rozsah preskúmavania žaloby súdom (R 58/2001), sa zrušením a vydaním nového stavebného povolenia už neodstránia, čo vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie

- stavba je už zrealizovaná. Prokurátor je navyše povinný dbať na to, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých dobromyseľne, bol čo najmenší v porovnaní so zrušením právoplatného rozhodnutia. Takýmto zásahom do právoplatného rozhodnutia by jednoznačne došlo k šikanóznemu uplatneniu práva smerom k dotknutým stavebníkom. Prokurátor si v podanej žalobe protirečí, keď na jednom mieste tvrdí, že výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný, nakoľko nie je jednoznačne zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a následne v ďalšej vete tvrdí, že stavebný úrad vo výroku uviedol, že žiadosť stavebníka preskúmal v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa , a , rozhodnutie vydal podľa , a , a taktiež uviedol podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby podľa , ale aj podmienky pre umiestnenie stavby. Prokurátor nevenoval dostatočne pozornosť odôvodneniu predmetného rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom rozhodovania. Pokus prokurátora o zrušenie stavebného povolenia nespĺňa podmienky ust. , keď s poukazom na uvádzané okolnosti celého prípadu je nevyhnutné ustáliť, že ide o šikanózne uplatňovanie práva voči dobromyseľným stavebníkom. Z obsahu žaloby totiž ani nevyplýva, aký konkrétny verejný záujem podanou žalobou prokurátor chráni. Ak prokurátor trvá na striktnom dodržiavaní zákona, prečo potom opomenul uviesť vo svojej žalobe aj ďalšieho účastníka stavebného konania - jeho manželku U., rod. P., ktorá by bola zrušením právoplatného stavebného povolenia priamo dotknutá. Týmto postupom bolo porušené jej zákonné právo zúčastniť sa na tomto konaní.

7. Vyššie označené vyjadrenie ďalší účastník v rade 1/ doplnil svojim podaním doručeným súdu 19.1.2017, v ktorom poukázal na to, že Mesto Bytča, ako príslušný stavebný úrad, vydalo dňa 17.8.2016 rozhodnutie o povolení užívania dotknutej stavby - „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN 3020/281, k. ú. Q. W.. Rozhodnutie o povolení stavby č. nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2016. Následne Mesto Bytča pridelilo dňa 3.10.2016 jeho rodinnému domu súpisné číslo XXXX a orientačné číslo 12D (Oznámenie o pridelení súpisného čísla č. j. ). Vzhľadom na to, že som splnil všetky zákonné podmienky pre užívanie dotknutej stavby, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení užívania stavby sa s manželkou do rodinného domu nasťahoval, keď tento riadne užíva už viac ako 5 mesiacov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa jeho názoru žaloba na preskúmanie právoplatného stavebného povolenia na výstavbu jeho rodinného domu toho času bezpredmetná a v prípade jej vyhovenia by išlo o neprimeraný zásah do garantovaného vlastníckeho práva a jeho základnej zložky - predmet vlastníctva užívať. Zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR - konkrétne Rozsudok zo dňa 20.01.2016, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR zdôrazňuje potrebu postupovať v rámci prieskumného konania citlivo a pri rozhodovaní rešpektovať princíp proporcionality, ktorý je vyjadrený v článku 5 bodu 2 odporúčania CM/Rec (2007), ktorý ukladá povinnosť vykonávateľom verejnej správy ovplyvňovať práva alebo záujmy súkromných osôb len tam, kde je to nevyhnutné a to len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. V rámci súdneho prieskumu princíp proporcionality znamená pri rozhodovaní súdu hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Právny význam princípu proporcionality tkvie v tom, že slúži ako vodidlo v prípade ak verejná správa v rámci výkonu svojej právomoci zasahuje do subjektívneho práva alebo slobody súkromnej osoby. Princíp súčasne nepriamo odpovedá na otázku, čo možno považovať za rozumnú a ospravedlniteľnú mieru verejno-mocenského zásahu podmieneného verejným záujmom. Obsahom naplnenia princípu proporcionality je teda, aby súd v rámci prieskumnej činnosti rozhodol tak, aby jeho rozhodnutie ktorým vyhovie žalobe a zruší rozhodnutie správneho orgánu nespôsobilo ešte horší následok aký nastal vydaním rozhodnutia správneho orgánu, ktorým boli porušené, resp. obmedzené práva súkromnej osoby. Vydaním napadnutého rozhodnutia Mesta Bytča č. zo dňa 02.06.2013 neboli porušené ani obmedzené práva žiadnej inej súkromnej osoby a už vôbec nemohol byť dotknutý verejný záujem. V prípade zrušenia napadnutého právoplatného stavebného rozhodnutia by bol závažným spôsobom porušený princíp právnej istoty, keďže ako stavebník realizoval stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia a počas realizácie samotnej stavby oprávnene očakával, že pokiaľ dodrží podmienky vyplývajúce zo stavebného povolenia, nebude

jeho právo užívať nehnuteľnosť nikým a ničím obmedzované a spochybňované. Následky spôsobené prípadným zrušením predmetného rozhodnutia by výrazne zasiahli do jeho súkromného života, keďže rodinný dom s manželkou dlhšiu dobu obývajú.

8. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.2.2017 tak, že zotrváva na dôvodoch žaloby. K tvrdeniam ďalšieho účastníka konania 1/ uviedol, že vydanie rozhodnutia č. zo dňa 17.8.2016 neodstraňuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým vydalo povolenie na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 3020/263 v k. ú. Q. W. pre stavebníka U.. P. L., ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora.

9. Následne tunajší súd uznesením č.k. -74 z 27.6.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. -90 z 18.9.2017, konanie zastavil a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , ; a ; v podstate nesplnením podmienok konania vo veci žaloby podanej prokurátorom podľa v spojení s Mal za to, že v predmetnej veci bola podaná žaloba za účinnosti , ktorý neumožňoval prokurátorovi napadnúť prvostupňové správne rozhodnutie, z ktorého dôvodu musel súd analogicky aplikovať ust. , v zmysle ktorého ustanovenia nemožno uplatňovať na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti , ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba, v opačnom prípade by aplikácia nového právneho predpisu retroaktívne zasiahla do práv a povinností stavebníka - účastníka súdneho konania ex lege. Zároveň sa súd stotožnil s tým, že žaloba prokurátora bola podaná bez toho, aby dbala na zachovanie práv nadobudnutých účastníkmi - stavebníkmi v dobrej viere.

10. Proti vyššie označenému právoplatnému rozhodnutiu tunajšieho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, na podklade ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. z 24.10.2018 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -74 z 27.6.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. -90 z 18.9.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vysloviac záväzný právny názor, v zmysle ktorého ak žaloba prokurátora bola podaná za účinnosti , podmienky, za ktorých môže správny súd konať, je potrebné skúmať v zmysle ustanovení , a to najmä pokiaľ sa jedná o označenie účastníkov konania, v danom prípade žalovaného. Žaloba prokurátora nespadá pod ustanovenie . Povinnosť využiť opravné prostriedky má výlučne účastník konania, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Žaloba podaná prokurátorom súvisí s konaním o proteste prokurátora, preto žalovaným orgánom je orgán verejnej správy, ktorý protestu prokurátora nevyhovel, čo je v danom prípade žalovaný označený v návrhu Mesto Bytča. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť, pričom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle .

11. Následne tunajší súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 29.1.2020, ktoré bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty žalobcovi na doplnenie účastníkov správneho konania do žaloby.

12. Na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 9.4.2020 žalobca doplnil žalobu o nasledujúcich účastníkov administratívneho konania: U.. P. L., S. XXX/XX, XXX XX W., U.. O. P. L., S. XXX/XX, XXX XX W., G.. U. P., A., XXX XX W., L.. XX/XX, XXX XX D..

13. S výnimkou ďalšieho účastníka v rade 1/ ostatní ďalší účastníci konania v rade 2/ až 4/ právo na vyjadrenie sa k žalobe v predmetnom správnom súdnom konaní nevyužili.

14. Vzhľadom na to, že vec je súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od 1.7.2016 ( - ďalej len „SSP“), súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex ( ) s tým, že účinky doterajších procesných úkonov ostali zachované ( ), pričom v súlade s procesnou terminológiou nového civilného kódexu označil navrhovateľa ako žalobcu a odporcu ako žalovaného.

15. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario v spojení s . Nezistil ani dôvody

na nariadenie pojednávania v zmysle ostatných písmen ust. . Rozsudok bol vyhlásený verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

16. Po preskúmaní vec a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu správny súd aj v súlade s vysloveným záväzným názorom kasačného súdu ohľadne aplikácie právnej úpravy, podľa ktorej sa majú skúmať podmienky, za ktorých môže správny súd konať, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, čo je dôvodom pre jej zamietnutie.

17. Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

18. V prvom rade považuje správny uviesť, že žaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu nepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení , chráni objektívne právo, pričom prokurátor do prijatia nového (žaloba bola podaná za účinnosti - ), v zmysle pri podaní žaloby mal dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. obdobné ustanovenie neobsahuje, avšak nebolo možné odhliadnuť od toho, že protest prokurátora i žaloba boli podané za účinnosti , ktorý takýto imperatív obsahoval. Bez ohľadu na skutočnosť, že otázku čo najmenšieho dotyku práv nadobudnutých v dobrej viere, ktorú predstavovalo v pôvodnej právnej úprave ustanovenie ako určitý materiálny korektív spojený so žalobnou ingerenciou prokurátora súčasné znenie ustanovenia (oprávnenie prokurátora) už neobsahuje, nič to nemení na veci, že ustanovenie ukladá prokuratúre chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

19. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza v súdnom prieskume do úvahy až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. Ak správny súd dospeje k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom, potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté.

20. Žalobca bližšie nekonkretizoval, aké konkrétne práva a právom chránené záujmy boli porušené, resp. do ochrany akého verejného záujmu bolo zasiahnuté. Verejný záujem je všeobecný pojem a v konkrétnej veci musí byť výslovne formulovaný vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej záležitosti. Podľa názoru správneho súdu nemožno trvať len na dodržaní prísne formálneho zákonného postupu bez toho, aby to bolo zdôvodnené naplnením ochrany konkrétneho verejného záujmu, teda bez toho, aby záujem na zachovaní zákonnosti bol zhmotnený do konkrétneho obsahu. Navyše je potrebné dbať na rešpektovanie ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, zárukou

čoho je aj princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu. V prejednávanej veci došlo podaním správnej žaloby ku kolízii dvoch princípov právneho štátu, a to princípu zákonnosti (legality) a princípu právnej istoty.

21. Správny súd konštatuje, že postup stavebného úradu nemožno považovať za súladný so zákonom, keď na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia oznámil iba začatie územného konania, hoci o stavbe rozhodoval v spojenom územnom a stavebnom konaní. Správny súd považuje za oprávnené aj tie námietky prokurátora týkajúce sa toho, že predmet rozhodovanie žalovaného nekorešponduje s výrokovou časťou rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vágne neposkytuje skutkovú ani právnu oporu výroku rozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevykazuje procesné požiadavky rozhodnutia požadované ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku a možno ho považovať za vágne a čisto formalistické. Taktiež nebolo v súlade so zákonom, ak stavebný úrad uskutočnil ústne pojednávanie a nevyhotovil o ňom zápisnicu podľa § 22 Správneho poriadku, a to aj v tom prípade, ak sa ústneho konania nikto nezúčastnil. Takéto pochybenia stavebného úradu, majúce výlučne procesný charakter, však ani správny súd nepovažuje za dostatočný dôvod, aby došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a tým k neprimeranému zásahu do práv stavebníka, ktorý tieto práva týmto rozhodnutím v dobrej viere nadobudol, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného do vydania tohto rozsudku už uplynulo cca 7,5 roka.

22. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky: „K imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. , Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. ). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. , Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04).V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. , nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne , nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). „Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007).Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.

23. Je pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré sa nepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak správny súd chcel týmto nálezom demonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné každý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho osobitosti). Tam, kde nastane kolízia princípu ústavnosti a zákonnosti a princípu právnej istoty (ktoré sú v zásade dva rovnocenné princípy, vyžadujúce si rovnakú mieru ochrany), je na mieste spravidla

uprednostniť princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.

24. Správny súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.3.2010, v ktorom Najvyšší súd SR vychádzajúc z ustanovenia dospel k záveru, že: „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“

25. Práve s ohľadom na vyššie uvedené bolo pre správny súd v danej veci rozhodujúce posúdiť nielen relevantnosť námietok žalobcu, ale aj mieru zavinenia žalovaného, na výsledku, ktoré hodnotil žalobca ako vady konania, ktoré vyústili do napadnutého rozhodnutia, teda proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou od výsledku tohto posúdenia. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní oprávnení prokurátora, ako je protest či žaloba ustúpiť iba výnimočne a to za účelom zaistenia nápravy nezákonných rozhodnutí, a teda opravy podstatnejších či základných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu akejkoľvek snahy o právnu čistotu ako to bolo v predmetnej veci.

26. Pri posudzovaní existencie tejto osobitnej podmienky, nevyhnutne potrebnej k úspešnosti žaloby prokurátora, správny súd vychádzal jednak, ako bolo už vyššie uvedené, z eventuality porušenia práv a právom chránených záujmov účastníkov neuskutočneného stavebného konania, ako aj z možného výsledku konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného by sa v súlade s uskutočnilo konanie o dodatočnom povolení stavby, keďže podľa faktického stavu je stavba stavebníkov skolaudovaná.

27. Predmetné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2013, proti ktorému podal protest Okresný prokurátor v Žiline až dňa 2.9.2015 (po 2 rokoch a 3 mesiacoch) žaloba bola podaná 27.1.2016. Z vyjadrenia jedného zo stavebníkov (ďalšieho účastníka v rade 1/) je zrejmé, že predmetná stavba je v súčasnosti už skolaudovaná a z toho vyplýva, že nie je možné technicky dosiahnuť jej zmenu (iné vonkajšie ani vnútorné priestorové usporiadanie), žalovaný pridelil dňa 3.10.2016 predmetnému rodinnému domu súpisné číslo XXXX a orientačné číslo 12D (Oznámenie o pridelení súpisného čísla č. j. ). V prípade zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia by stavebný úrad rozhodoval o predmetnej stavbe v súlade s len v stavebnom konaní primerane podľa ust. až 66 a nie v územnom konaní, pretože nemožno rozhodovať o umiestení stavby, ktorá je už uskutočnená. Zrušenie rozhodnutia z týchto dôvodov nemá význam, pretože vada rozhodnutia sa zrušením a vydaním nového stavebného povolenia už neodstráni. Práve tieto vyššie uvedené skutočnosti boli pre rozhodnutie správneho súdu určujúce a preto v danom prípade uprednostnil princíp právnej istoty pred princípom legality, ktorý bol konaním žalovaného správneho orgánu v podobe vydania napadnutého rozhodnutia skutočne dotknutý, avšak len formálne uskutočnenie riadneho stavebného konania, ktoré by sa uskutočnilo v prípade, ak by správny súd žalobe vyhovel, sa javí v danom prípade ako nehospodárne a neúčelne.

28. Záverom správny súd prihliadal aj na to, že žalobca ani nedôvodil podanie žaloby tým, že by samotná stavba zasahovala, či už do subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb alebo, že by zasahovala do verejného záujmu.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná. Aj v zmysle vyššie uvedených záverov považoval v prejednávanej veci za dôvodné poskytnúť ochranu dlhšiu dobu trvajúcemu a účastníkmi administratívneho konania rešpektovanému faktickému stavu (ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere), pred prísnym trvaním na formálne dodržanom zákonnom postupe, a preto žalobu podľa zamietol.

30. O náhrade trov celého konania (vrátane kasačného) bolo rozhodnuté podľa ust. , v zmysle ktorého ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.