Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II, so sídlom

v Bratislave, Kvetná 13, proti ţalovanému: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, so sídlom

v Bratislave, Šíravská 7, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, so sídlom

v Bratislave, Laurinská 12, za účasti účastníka konania BOD, s.r.o., IČO: 31 361 480,

so sídlom v Bratislave, Ipeľská 4, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Hudekovou,

so sídlom v Bratislave, Heyrovského 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

ţalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19. decembra 2008, konajúc o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k -58 zo dňa 9. decembra 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -58 zo dňa 9. decembra 2011 v časti výroku o zamietnutí ţaloby ţalobcu

p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -58 zo dňa 9. decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania

m e n í tak, ţe žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -58 zo dňa

9. decembra 2011 podľa ustanovenia zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia

ţalovaného č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19. decembra 2008, ktorým bolo vydané

stavebné povolenie na stavbu „BOD, s.r.o. Administratívno-prevádzkový objekt“ v členení na

stavebné objekty SO.01 Administratívno-prevádzkový objekt, SO.03 Prípojka plynu, SO.04

Prípojka vody, SO.06 VN prípojka, SO.07 NN rozvod, SO.08 Vonkajšie areálové osvetlenie

pre stavebníka BOD, s.r.o.; stavba má byť umiestnená v Bratislave, na Majerskej ulici,

pozemkoch parc. č. X. a X., s prípojkami inţinierskych sietí na parcele č. X., k.ú. V..

Ţalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 330,98 € do troch dní na účet jeho

právneho zástupcu.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v čase konania o proteste prokurátora je

predmetná stavba v štádiu rozostavanosti, t.j. stavebník sa stal vlastníkom rozostavanej

nehnuteľnosti, prebieha dodatočné stavebné konanie, ktoré by stratilo zrušením stavebného

povolenia význam. Krajský súd nemal zo strany ţalobcu preukázané, ţe práva stavebníka

nadobudnuté dobromyseľne na základe stavebného povolenia by boli vyhovením ţaloby čo

najmenej dotknuté a ţalobca neposudzoval danú vec s prihliadnutím na zákonnú podmienku

vyjadrenú v . Z obsahu spisu je nepochybné, ţe

v čase podania ţaloby boli uţ vykonané stavebné práce. Účelom § 249 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku je zámer, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere bol čo

najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou, v dôsledku čoho je nutné posúdiť,

či v prípade úspechu prokurátora v konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva

smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Tvrdenie prokurátora, ţe práva

nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo

najmenej dotknuté, je podmienkou predstavujúcou osobitnú náleţitosť ţaloby (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z obsahu ţaloby však nie je

zrejmé, ako ţalobca dospel k záveru, ţe v stavebnom konaní boli opomenuté subjekty, ktoré

mali byť účastníkmi stavebného konania. Pre status účastníka stavebného konania nepostačuje

len existencia vlastníctva susednej nehnuteľností (pozemku alebo stavby), ale súčasne aj

moţnosť dotknutia (ovplyvnenia) ich práv. Ţalobca popri konštatovaní porušenia procesných

práv vlastníkov susedných stavieb na pozemkoch, ktoré nehraničia s pozemkom stavebníka,

3

na ktorom sa realizuje stavba, nekonkretizoval, akým spôsobom by stavbou mohli byť

dotknuté práva vlastníkov susedných stavieb a či takáto moţnosť a aká vôbec existuje.

Na základe tohto dôvodu teda nemoţno usúdiť, na základe akých dôvodov ţalobca dospel

k inému určeniu okruhu účastníkov konania ako správny orgán. Jeho tvrdenie v tomto smere

bolo len zovšeobecňujúce, bez konkretizácie porušeného práva.

Krajský súd odôvodnil priznanie náhrady trov konania ţalovanému jeho úspechom

v konaní a ustanovením ; pri výpočte vychádzal

z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku v oboch výrokoch podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom navrhol rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť, rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie, v časti výroku o trovách konania navrhol rozsudok krajského

súdu zmeniť a ţiadnemu z účastníkov nepriznať trovy konania. Ţalobca uviedol, ţe

rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie

síce stanovuje povinnosť prokurátorovi, aby pri

podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona dbal o to, aby práva nadobudnuté

v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, avšak nestanovuje prokurátorovi povinnosť

výslovne uviesť priamo do ţaloby skutočnosť, ţe dbal pri podaní ţaloby o to, aby práva

nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Prokurátorovi bolo

z administratívneho spisu zrejmé, ţe stavba je uţ v štádiu rozostavanosti, ale tieţ mu bolo

zrejmé, ţe stavebník porušil stavebné povolenie, keď namiesto stavby s dvoma nadzemnými

podlaţiami, stavia stavbu s tromi nadzemnými podlaţiami; na stavbe vykonáva aj iné práce,

ktoré nie sú uvedené v stavebnom povolení, rozsahom vykonaných stavebných prác teda

prekročil rozsah stavebného povolenia. Stavebníkovi bolo pri vydávaní ţalobou napádaného

stavebného povolenia zrejmé, ţe stavebné povolenie nevychádza z územného rozhodnutia

a ţe je ním porušený zákon, najmä ,

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

(ďalej len stavebný zákon). Preto uţ len z tohto titulu nemoţno tvrdiť, ţe zo strany stavebníka

došlo k nadobudnutiu práv v dobrej viere. Stavebník vedome a úmyselne nerealizoval

stavebné práce v súlade so stavebným povolením. Teória krajského súdu, ţe vyhovením

ţalobe v prípade, ak stavebník začal so stavbou a vzniká mu k nej vlastnícke právo, by mohlo

dôjsť k zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv aţ k šikanóznemu uplatňovaniu práv,

4

háji stavebníka hrubo potláča verejný záujem. Je všeobecne známe, ţe kaţdý stavebník začne

so stavbou a stavebnými prácami ihneď po právoplatnosti stavebného povolenia. Preto by

nikdy nebolo moţné v stavebných konaniach podať ţalobu zo strany prokurátora, pretoţe

kým by stavebný úrad rozhodol o proteste prokurátora stavba môţe byť aj postavená

a pripravená na kolaudáciu.

Ţalobca v odvolaní súhlasil s krajským súdom, ţe nie kaţdý vlastník susednej

nehnuteľnosti musí byť účastníkom stavebného konania. Na druhej strane ţalobca tvrdí, ţe

v ţalobe popísal a špecifikoval vlastníkov konkrétnych pozemkov označených parcelným

číslom. Do staveného konania boli pojatí vlastníci nehnuteľností ako účastníci, ktorých

nehnuteľnosti sa nachádzajú v oveľa väčšej vzdialenosti ako nehnuteľností vlastníkov, ktorí

neboli účastníkmi konania. Prokurátor však nevie a nemôţe konkretizovať presne, ako môţu

byť dotknuté práva vlastníkov nehnuteľností, ktorí neboli pojatí medzi účastníkov konania.

Dopad sa zisťuje aţ v stavebnom konaní, v ktorom takýto vlastník uplatní svoje námietky

s navrhovanou stavbou. Ďalej argumentoval, ţe stavebné povolenie nevychádza

z predchádzajúceho územného rozhodnutia – rozhodnutia o umiestnení stavby

č. ÚR/79/2008/2/JF-77 zo dňa 10. apríla 2008.

Ţalobca v odvolaní namietal aj správnosť výroku o náhrade trov konania, keď ţalobcu

v postavení prokurátora zaviazal uhradiť trovy konania ţalovanému. Zásada úspešnosti sa

v správnom súdnictve nevzťahuje na ţalovaného, ale len na ţalobcu. Krajský súd mal

postupovať podľa , podľa ktorého ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie začalo

na návrhu prokurátora. Navyše, ţalovanému neúčelne a zbytočne vznikli trovy konania, keď

vyuţil sluţby advokáta, pričom zamestnáva na svojom úrade právnika.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, ak rozhodnutie, ktorým je povolená

stavba, nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, stavebník nadobúda na základe

individuálneho správneho aktu subjektívne právo realizovať stavbu. Ţaloba prokurátora

neobsahuje tvrdenie o tom, z akých dôvodov verejný záujem vyţaduje preskúmanie

rozhodnutia ţalovaného s poukazom na práva nadobudnuté v dobrej viere stavebníkom. Preto

podľa názoru ţalovaného nebol prokurátor oprávnený podať ţalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/

.

5

Ďalší účastník konania spoločnosť BOD, s.r.o. navrhol rozsudok krajského súdu

potvrdiť. Stotoţnil sa s právnym názorom krajského súdu, najmä s tým, ţe v ţalobe absentujú

náleţitosti ţaloby podanej prokurátorom. Podľa jeho názoru ţalobca v odvolaní neuviedol

ţiadne relevantné skutočnosti a nepredloţil ţiadne dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v zamietajúcej časti

rozsudku krajského súdu nie je dôvodné, odvolanie voči výroku o náhrade trov konania

je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2,

s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

www.nsud.sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je

aj administratívny spis ţalovaného, zistil, ţe stavebný úrad Mestská časť Bratislava –

Vrakuňa rozhodnutím č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19. decembra 2008 vydal stavebné

povolenie na stavbu „BOD, s.r.o. Administratívno-prevádzkový objekt“ v členení na stavebné

objekty SO.01 Administratívno-prevádzkový objekt, SO.03 Prípojka plynu, SO.04 Prípojka

vody, SO.06 VN prípojka, SO.07 NN rozvod, SO.08 Vonkajšie areálové osvetlenie pre

stavebníka BOD, s.r.o.; stavba má byť umiestnená v Bratislave, na Majerskej ulici,

pozemkoch parc. č. X. a X., s prípojkami inţinierskych sietí na parcele č. X., k.ú. V. spolu

s podmienkami pre realizáciu stavby uvedenými na stranách 2-5 stavebného povolenia.

Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2009.

Stavebník stavebnému úradu dňa 9. marca 2009 oznámil začatie stavebných prác odo

dňa 11. februára 2009.

Proti stavebnému povoleniu č. SP/2285/2008/27/JF-66 zo dňa 19. decembra 2008

podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II protest č. Pd 36/10 zo dňa 3. mája 2010.

V proteste citoval ustanovenia § 39, § 39a, § 59, § 60, § 61, § 62, § 66, § 139 ods. 2 písm. d/

stavebného zákona, § 3 ods. 1 aţ ods. 4 Správneho poriadku. Podľa názoru prokurátora

sa stavebný úrad citovanými ustanoveniami neriadil. Stavebný úrad bol povinný v stavebnom

6

konaní skúmať, či predloţená dokumentácia spĺňa podmienky o umiestnení stavby, najmä

dĺţka administratívno-prevádzkového objektu je vo výmere 92,4 m, ale v projektovej

2

dokumentácii je uţ 93,38 m. Stavbou má byť zastavaná plocha 1823 mavšak podľa

projektovej dokumentácie predloţenej v stavebnom konaní má byť stavbou zastavaná plocha

2

vo výmere 1862 m. Podobne sa líši aj obstavaný priestor, keď podľa rozhodnutia

2

o umiestnení stavby má mať 17430 ma podľa projektovej dokumentácie predloţenej

2

v stavenom konaní uţ má mať 17587 m. Ďalšou námietkou prokurátora bol okruh účastníkov

stavebného konania. Stavebný úrad sa neriadil ustanovením § 59 ods. 1 stavebného zákona –

ako účastníkov konania označil vlastníkov len tých pozemkov, ktoré majú spoločnú hranicu

s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený. Stavebný úrad však nezobral do úvahy

aj vlastníkov pozemkov a susediacich stavieb, ktorí síce nemajú spoločnú hranicu

s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený, ktorých práva však môţu byť stavebným

povolením priamo dotknuté – špecifikoval ich ako vlastníkov pozemkov a stavieb na

pozemkoch s parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. a X. v k.ú. V..

Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-2010/1829-MIK zo dňa

3. augusta 2010 nevyhovel protestu prokurátora. Prokurátor následne podal ţalobu v zmysle

ustanovenia .

Podľa ustanovenia prokurátor

môţe podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych

orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok

uvedených v tomto zákone. Následne z ustanovenia § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku vyplýva, ţe prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby

práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Ţaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, ţe sám účastník sa necíti ukrátený na svojich

právach a takúto ţalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom stavebného konania a ani

osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto

ho zákon prostredníctvom ustanovení a

striktne obmedzuje pri podaní ţaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol

do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní ţaloby

je nutné, aby prokurátor kaţdý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle

7

proporcionality výsledku zamýšľaného ţalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej

viere. Na základe toho rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť

čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným ţalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade

úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k šikanóznemu uplatňovaniu práva smerom

k dotknutému účastníkovi správneho konania.

Zo systematického zaradenia odseku 3 do ustanovenia § 249 Občianskeho súdneho

poriadku, upravujúceho začatie konania (odsek 1) a osobitné náleţitosti ţaloby o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (odsek 2), vyplýva, ţe povinnosť

prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté,

ustanovenú v odseku 3, je potrebné povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby podanej

prokurátorom podľa (napríklad

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júla 2011,

sp. zn. z 3. apríla 2012, sp. zn. z 22. júna 2010, sp. zn.

z 18. marca 2010).

Prvá podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi

prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum

rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane.

Na základe novely návrh

prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ uţ nemusí obsahovať odôvodnenie verejného záujmu

na podaní správnej ţaloby. Poţiadavka, ţe pri podávaní takéhoto návrhu prokurátor dbá

na minimálnu mieru zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, zostáva zachovaná.

Právo stavebníka stavbu realizovať na základe právoplatného a vykonateľného

stavebného povolenia a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým

v dobrej viere. V predmetnej veci aj s ohľadom na to, ţe stavba sa v čase podania protestu

prokurátora uţ realizovala. Námietka ţalobcu, ţe stavebník realizoval stavbu v rozpore so

stavebným povolením, je v tomto preskúmavacom konaní bez zásadného významu, pretoţe

stavebník je za realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením sankcionovateľný

v osobitnom konaní o správnom delikte v zmysle ustanovenia § 106 stavebného zákona a nie

v konaní o vydanie stavebného povolenia. Nemoţno tieţ dospieť k záveru, ţe porušovanie

podmienok stavebného povolenia stavebníkom, predstavuje dôvod zrušenia samotného

stavebného povolenia. Zrušením stavebného povolenia by došlo k zásahu do práv stavebníka

8

nadobudnutých v dobrej viere na základe právoplatného a vykonateľného stavebného

povolenia.

Stavebný úrad má v stavebnom konaní pri preskúmavaní súladu predloţenej

dokumentácie a územného rozhodnutia voľnú úvahu (§ 62 ods. 1 písm. a/ stavebného

zákona). Ak by sa dokumentácia čo aj len v minimálnych častiach odlišovala od územného

rozhodnutia stavebný úrad postupom podľa ustanovenia § 62 ods. 4 staveného zákona

je povinný preskúmať, či táto skutočnosť neohrozuje verejné záujmy chránené stavebným

zákonom alebo osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedzuje či ohrozuje práva

a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, neţ sa počítalo v územnom rozhodnutí.

Ak stavebný úrad zistí, ţe dochádza k ohrozeniu verejného záujmu alebo práv a oprávnených

záujmov účastníkov vo väčšom rozsahu, potom ţiadosť o stavebné povolenie zamietne (§ 62

ods. 4 staveného zákona). Ak takéto ohrozenie nezistí, môţe vydať stavebné povolenie.

Tak tomu bolo aj v predmetnej právnej veci. Stavebný úrad preto nepochybil, keď vydal

ţalobou napadnuté stavebné povolenie.

Pri určovaní okruhu účastníkov stavebného konania je potrebné postupovať podľa

§ 59 v spojení s § 139 stavebného zákona. Účastníkmi stavebného konania boli stavebník

(BOD, s.r.o.) a vlastníci susedných pozemkov a stavieb na nich, ktoré majú spoločnú hranicu

s pozemkami, na ktorých má byť objekt umiestnený (AVE Bratislava, s.r.o., Istrometal DM,

s.r.o., I.. L. K., Hlavné mesto SR Bratislava), projektant (I.. A.. P. S.), Mestská časť Bratislava

– Vrakuňa. Prokurátorom namietaný okruh subjektov, ktorí mali byť podľa jeho názoru

účastníkmi stavebného konania, však v stavebnom konaní svoju absenciu ničím nenamietali,

v stavebnom konaní neboli aktívni, nedomáhali sa svojich práv, ktoré by im ako moţným

účastníkom stavebného konania stavebný zákon poskytoval. Odvolací súd z kópie katastrálnej

mapy zistil, ţe medzi pozemkami, na ktorých sa má stavba realizovať, a pozemkami, na ktoré

poukazuje prokurátor a ktorých vlastníci mali byť podľa jeho názoru účastníkmi stavebného

konania, sa nachádza ďalší pozemok s parc. č. X.. Prokurátor si navyše v podanom proteste

a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu protirečí, keď v proteste uviedol, ţe účastníkmi

stavebného konania boli okrem stavebníka a projektanta len vlastníci bezprostredne

susediacich pozemkov a stavieb, a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, ţe

účastníkmi stavebného konania boli okrem stavebníka a projektanta aj vlastníci parciel, ktoré

sú vo väčšej vzdialenosti ako parcely, ktorých vlastníci mali byť podľa jeho názoru

účastníkmi stavebného konania.

9

Ak podmienka dobrej viery pri nadobudnutí práv vyplývajúcich z právoplatného

a vykonateľného stavebného povolenia nebola ţalobcom hodnoverne spochybnená a tí,

ktorých sa ţalobcom tvrdené porušenie zákona týka, na porušenie nepoukazujú, nepovaţujú

sa za účastníkov stavebného konania, potom pokus prokuratúry o zrušenie stavebného

povolenia nespĺňa podmienky zákona ( ).

Krajský súd preto nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -58 zo dňa 9. decembra 2011 v časti výroku

o zamietnutí ţaloby ţalobcu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku.

Odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -58

zo dňa 9. decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania je však dôvodné. Krajský súd

pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne aplikoval zásadu úspechu, pretoţe mal

postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta

, a mal zohľadniť, ţe konanie sa začalo na návrh prokurátora.

O náhrade trov konania mal rozhodnúť tak, ţe ţiadnemu z účastníkov neprizná právo na

náhradu trov konania. Na margo zásady úspechu v správnom súdnictve Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza, ţe sa vzťahuje len na ţalobcu (§ 250k Občianskeho súdneho

poriadku); ţalovanému, a to ani vtedy, keby mal úspech v konaní, náhrada trov konania

neprináleţí ( ). Krajský súd aj v tomto aspekte

nesprávne aplikoval zásadu úspechu v konaní. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

postupom podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta a § 146 ods. 1 písm. d/

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -58

zo dňa 9. decembra 2011 v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa § 146 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho

súdneho poriadku tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

10

konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora, pričom

prvostupňové a druhostupňové súdne preskúmavacie konanie tvoria jeden celok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská