Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/440/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : O. P. v P. – O. P. v P., Š. 11, P. proti žalovanému :

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v P., Okresný dopravný inšpektorát, Nižná

brána č. 6, Kežmarok, zastúpený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove,

Pionierska č. 33, Prešov, za účasti : J. O., S. č. 222/7, V. L. v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-504/DI-SK-2007 zo dňa 27. novembra

2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

– 20 zo dňa 16. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. – 20 zo dňa 16. júna 2009 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove č. k. – 20 zo dňa

16. júna 2009 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. novembra 2007 č. p.

ORP-504/DI-SK-2007 podľa

(ďalej v texte rozsudku len „“) a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, že je nepochybné, že

blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupkoch a uplatňuje sa pri

menej závažných priestupkoch, je neformálne a jeho účelom je najmä zvýšiť výchovný

účinok tým, že páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku postihnutý blokovou

pokutou. Blokové konanie možno uskutočniť, ak priestupok bol spoľahlivo zistený, na

vybavenie veci nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.

Samotné reálne zaplatenie pokuty zákon nevyžaduje, musí však z príslušného

administratívneho spisu vyplývať, že obvinený je ochotný pokutu zaplatiť, ktorú môže

zaplatiť aj dodatočne. V predmetnej veci je nepochybne preukázané, že obvinený

z priestupku nebol ochotný pokutu na mieste zaplatiť a teda ak bol žalovaným dňa

04. februára 2008 vyzvaný, aby pokutu zaplatil, tento postup bol v rozpore

s ustanovením § 84 ods. 1 v spojení s ustanovením § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch.

Ďalej v odôvodnení krajský súd poukázal na stanovisko Občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. októbra 2001 sp. zn.

, ktorý okrem iného uviedol, že v blokovom konaní možno priestupok

prejednať uložením pokuty, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 84 ods. 1,

4 o priestupkoch a to, že priestupok je spoľahlivo zistený

(predpokladom by malo byť spoľahlivé skutkové zistenie z objektívneho i subjektívneho

hľadiska, ako aj náležité právne posúdenie protiprávneho konania), obvinený

z priestupku je ochotný uloženú blokovú pokutu zaplatiť (musí tu teda existovať jednak

prejav vôle správneho orgánu alebo poverenej osoby, ktorá blokovú pokutu ukladá,

jednak súhlasný prejav vôle občana zaplatiť uloženú blokovú pokutu).

Je na občanovi, aby prejavil vôľu zaplatiť (nezaplatiť) blokovú pokutu a aby

zvážil vlastnú možnosť zaplatiť pokutu na mieste. Ak jeho úvaha vyústi do záveru, že je

ochotný uloženú pokutu zaplatiť, ale ju nemôže zaplatiť na mieste, lebo nemá napr.

dostatok finančných prostriedkov, podlieha zákonnému režimu ustanovenia § 85 ods. 3

o priestupkoch v tom zmysle, že je povinný potvrdiť prevzatie

bloku od pokutujúceho na pokutu na mieste o nezaplatení.

Krajský súd taktiež uviedol, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že

obvinený z priestupku bol žalovaným vyzvaný na spísanie zápisnice, pretože takéto

dôkazy pripojené nie sú. V rozpore so zákonom teda postupoval žalovaný, ak

vedľajšiemu účastníkovi uložil pokutu v blokovom konaní, pretože aj keď priestupok

bol spoľahlivo zistený, obvinený z priestupku nebol ochotný zaplatiť pokutu na mieste.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 05. novembra 2008 žalovaný

odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že pri aplikácii blokového konania v napadnutom

priestupku prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán vychádzali z výkladu

ustanovenia o priestupkoch, podľa ktorého za

priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí

dohováranie a obvinený je ochotný pokutu zaplatiť. Blokové konanie je zjednodušenou

formou konania o priestupkoch, ktoré sa využíva pri menej závažných priestupkoch

a umožňuje vybaviť priestupky podstatne rýchlejšie a neformálnejšie, za splnenia

zákonodarcom ustanovených podmienok. Z uvedených podmienok, ktorých splnenie

zákon o priestupkoch predpokladá na vykonanie skráteného blokového konania,

nevyplýva žiaden iný predpoklad, ktorý uvádza P.. Časová ani miestna súvislosť skutku

a samotného blokového konania z vyššie uvedených troch zákonných podmienok

nevyplýva. Z citovaného ustanovenia tiež nevyplýva, že by zákonodarca vyžadoval, aby

bol páchateľ priestupku pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní a aby sa toto

konanie postihlo len na mieste.

Ďalej žalovaný poukázal, že z ustanovenia § 84 zákona o priestupkoch

nevyplýva, že ak bola spracovaná správa o výsledku objasňovania, nie je možné

aplikovať blokové konanie resp. ak niečo predchádza blokovému konaniu tak, ako je to

napr. pri aplikácii § 87 citovaného zákona, že podaním odporu sa rozkaz zrušuje. Resp.

ak aj bolo začaté blokové konanie, ale nebolo ukončené, t. j. napr. nebol priestupca

ochotný zaplatiť pokutu, tak teda sa vo veci nekonalo, nerozhodlo. Z dikcie ustanovenia

§ 84 ods. 1 zákona o priestupkoch nevyplýva, že páchateľ priestupku musí byť pri

protiprávnom konaní pristihnutý. Na druhej strane však nestačí ochota obvineného

zaplatiť za priestupok bez toho, aby správny orgán nezistil, či vlastne k spáchaniu

priestupku došlo. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že ak aj správny orgán obdŕžal

správu o výsledku objasňovania priestupku, je na ňom, aby zistil, či je v prvom rade

splnená 1. zákonom stanovená podmienka pre aplikáciu § 84, t. j. spoľahlivo zistený

priestupok.

Žalovaný vychádzal z názoru podporeného aj stanoviskom Odboru dopravnej

polície Prezídia PZ v Bratislave, že v blokovom konaní možno vybaviť priestupkovú vec

kedykoľvek, teda aj po začatí neskráteného priestupkového konania, ak sú splnené

vyššie uvedené zákonné podmienky, pričom v danom prípade splnené boli, lebo účelom

blokového konania je aj zrýchlenie konania, kde príslušný správny orgán v prípadoch, že

to považuje za dostatočný postih, bude prejednávať (za dodržania ustanovených

podmienok) priestupky v blokovom konaní bez toho, aby musel administratívne prácne

dokončiť správne konanie. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho

teda aj administratívneho rozhodnutia.

Taktiež žalovaný uviedol, s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 3 zákona

o priestupkoch, že je na správnom orgáne pre aký postup sa rozhodne, či blokové

konanie, či rozkaz či riadne konanie. Pri menej závažných priestupkoch sa aplikuje

blokové konanie. Páchateľ priestupku často na mieste priestupku je v inom psychickom

stave, ako pred správnym orgánom, ktorý mu to odborne vysvetlí, čoho sa dopustil,

predloží mu listinné dôkazy a páchateľ si sám uzná vinu. K tvrdeniu žalobcu, že vec

dodatočne vybavil uložením blokovej pokuty, žalovaný uviedol, že nešlo o dodatočné

blokové konanie, pretože orgán mestskej polície oprávnený ukladať pokuty v blokovom

konaní žiadnu pokutu neuložil, t. j. nezačal a ani riadne neukončil blokové konanie, ale

spracoval správu o výsledku objasňovania a až správny orgán uložil blokovú pokutu.

Záverom žalovaný uviedol, že jeho postup, po zvážení, že konanie

obvineného je menej závažným priestupkom a za dodržania ustanovených podmienok

v blokovom konaní (priestupok bol spoľahlivo zistený, nestačilo dohováranie a obvinený

z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť a následne ju zaplatil – súhlasný prejav vôle

občana zaplatiť uloženú blokovú pokutu), uložil mu blokovú pokutu (súčasťou

priestupkového spisu je aj zápis o uložení blokovej pokuty 500 Sk, blok č. 8839537

zo dňa 04. februára 2008) bol v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi, preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní

o odvolaní proti rozsudku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil súdu

prvého stupňa.

Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že považuje napadnutý rozsudok

krajského súdu za zákonný a odôvodnený. V podrobnostiach poukázal na obsah žaloby

a vyjadrenia zachytené v zápisnici z pojednávania zo dňa 16. júna 2009.

Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie zamietnuť a napádaný rozsudok

krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( §246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo ( podľa veta prvá v spojení s a nasl. )

a dospel k záveru, že sú tu dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, avšak z iných

dôvodov, ako sú uvedené v odvolaní žalovaného.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 vety prvej , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

18. marca 2010 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť.

Z obsahu priložených spisov vyplýva, že dňa 27. novembra 2007 vedľajší

účastník obvinený z priestupku, parkoval osobné motorové vozidlo na mieste, kde mu to

D. s dodatkovou tabuľou nedovoľovala. Týmto konaním sa dopustil priestupku v zmysle

ustanovenia o priestupkoch, keď iným

konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, konkrétne povinnosť účastníka cestnej premávky dbať na dopravné značky a

dopravné zariadenia ustanovenú v

o premávke na pozemných komunikáciách.

Vedľajší účastník bol na mieste spáchania priestupku prichytený Mestskou

políciou v Poprade, blokovú pokutu odmietol zaplatiť, preto Mestská polícia v Poprade

predložila vec spolu so správou o výsledku vyšetrovania priestupku na ďalšie konanie

žalovanému.

Tento vec neprejednal vo formálnom administratívnom konaní, ale vedľajšiemu

účastníkovi po predvolaní (ako to vyplýva z vyjadrení žalovaného ako aj vedľajšieho

účastníka na pojednávaní konanom dňa 16. júna 2009 pred Krajským súdom v Prešove)

vydal bloky na pokutu vo výške 500,00 Sk, ktorú tento uhradil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 04. augusta 2008 O. P. v P. protest, dôvodiac,

že priestupok mal byť, namiesto dodatočného vybavenia uložením blokovej pokuty,

prejednaný.

Žalovaný protestu nevyhovel a dňa 18. septembra 2008 ho predložil na

rozhodnutie nadriadenému orgánu – Krajskému riaditeľstvu PZ, Krajskému dopravnému

inšpektorátu v Prešove, tomuto orgánu bol protest doručený dňa 23. septembra 2008.

Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát v Prešove protestu

nevyhovelo postupom v zmysle ustanovenia

o prokuratúre, keď bola použitá právna fikcia vydania rozhodnutia o nevyhovení

protestu v zákonom stanovenej lehote 30 dní.

O. P. v P dňa 17. decembra 2008 podal na Krajský súd v Prešove žalobu

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. ORP-504/DI-SK-2007 zo dňa 27. novembra

2007.

Podľa o prokuratúre prokuratúra chráni práva

a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa prokuratúra je v rozsahu svojej

pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu

zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv

a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je

prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek

vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa o prokuratúre ak bezprostredne

nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie

protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti

tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa

(ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo

najmenej dotknuté.

Je nesporné, že vedľajší účastník dňa 27. novembra 2007 sa dopustil priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, taktiež je nesporné, že za tento mu bola

uložená sankcia – pokuta vo výške 500,00 Sk.

Žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti

ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Žaloba podaná prokurátorom slúži

k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení o prokuratúre.

Prokurátor pri podaní žaloby postupuje v súlade s ustanovením tak,

aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, táto podmienka

predstavuje osobitnú náležitosť žaloby.

V preskúmavanom prípade nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobným

dôvodom prokurátora vyhovieť, keďže práva vedľajšieho účastníka by boli dotknuté vo

väčšom rozsahu než predpokladá citované ustanovenie .

Je dôležité poukázať, že pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý

prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku

zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.

Vedľajší účastník v preskúmavanej veci postupoval v súlade s pokynmi

a vlastnou činnosťou správneho orgánu. Výsledok sledovaný prokurátorom – formálne

administratívne prejednanie priestupku nemožno považovať, s poukazom na závažnosť

priestupku a taktiež rovnakú výšku pokuty pri prejednaní v skrátenom blokovom konaní

a administratívnom prejednaní priestupku, za primeraný vo vzťahu k rozsahu zásahu do

práv vedľajšieho účastníka. Formalistický výklad

o priestupkoch v znení neskorších predpisov by účastníkovi konania bol na ujmu bez

toho, aby táto mala pôvod vo vlastnom zavinenom konaní tohto účastníka konania.

Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je

potrebné aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré

sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska

judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri

rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv

a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality.

Účastník konania postupoval v súlade s pokynmi správneho orgánu, preto by bolo

v rozpore s týmito princípmi dobrej správy v tomto konkrétnom prípade, ak by bolo

vyhovené dôvodom uvedeným v žalobe.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zhrnúť, že

1) pri plnení úloh vyplývajúcich zo o prokuratúre

je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak protestu podanému proti

tomuto rozhodnutiu nebolo vyhovené,

2) pri podávaní žaloby však musí v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/

v spojení s ustanovením dbať na to, aby práva

nadobudnuté v dobrej viere boli dotknuté čo najmenej,

3) rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo

najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Teda je nutné

posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde

k šikanóznemu uplatňovania práva smerom k dotknutému účastníkovi

správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnutý

rozsudok zmenil v zmysle v spojení s ustanovením vety prvej

, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zrušenie.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety

prvej , keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal

a žalovaný nárok na náhradu trov nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská