Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-53-2013.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, Mojmírova ulica 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice - Stavebný úrad, Trieda SNP č. 48/A, Košice, za účasti do konania pribratého účastníka G.V. Costruzioni, s.r.o., Hlavná 24, Košice, právne zast. JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom, Floriánska 19, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu a postupu žalovaného zo dňa 24.02.2011 č. k. A/2011/07377-04/II/Ber takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalovaný žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v spojení s ust. § 16 vyhl. 453/2000 Z. z. a ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) povolil umiestnenie reklamného zariadenia billboard o rozmeroch 5100 x 2400 mm, vo výške (spodná hrana) cca 3 m nad terénom, umiestnený na pozemku parc. č. 4718/100, parcela registra „C“, kat. územia V., H. F. - B. pre stavebníka spoločnosť G.V. Construzioni s.r.o., Hlavná č. 24, Košice za tam stanovených podmienok s tým, že povolenie sa vydáva na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.
Proti žalovanému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.12.2012 protest prokurátora pod č. Pd 103/2012, ktorému žalovaný oznámením zo dňa 23.01.2013 č. k. A/2013/09152-02/II/Ber nevyhovel a vec predložil Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie.
Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 č. k. ObU-KE- OVBP2-1/2013/00172 protestu prokurátora nevyhovel.
Včas podanou žalobou zo dňa 21.03.2013 doručenou tunajšiemu súdu osobne dňa 26.03.2013 sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví tohoto rozsudku označeného žalovaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
V žalobe žalobca argumentoval tým, že podľa ust. § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí
pri jej riadení. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Policajný zbor plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej argumentoval ust. § 4 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., podľa ktorého Policajný zbor sa člení okrem iného na službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície. Na základe citovaných zákonných ustanovení tvrdil, že v zmysle ust. § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom v konaní podľa druhej časti, oddielu V upravujúceho povolenie terénnych úprav, prác a zariadení je dotknutým orgánom aj Policajný zbor, ktorý vo svojom stanovisku ako stanovisku Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice č. k. KRPZ-KE-DI-54/020/2011 vyjadril nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia stavebníkovi (do konania pribratému účastníkovi), lebo reklamné zariadenie by bolo umiestnené v rozhľadnom poli križovatky. Ďalej žalobca argumentoval, že v zmysle platnej legislatívy práve Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom osobitné predpisy upravujú podmienky umiestňovania alebo zakazujú umiestňovať informačné, reklamné a propagačné zariadenia. Nakoniec argumentujúc ust. § 8 ods. 12 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ust. § 55 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a najmä ust. § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2011 Z.z. o reklame, tvrdil, že žalovaný nerešpektoval nesúhlasné stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu s umiestnením požadovaného reklamného zariadenia a tým porušil zákon. V závere vytýkal žalovanému, že nepostupoval podľa zásad správneho konania, nesprávne vyhodnotil všetky jemu prístupné dôkazy, nezadovážil a nedocenil bezpečnosť cestnej premávky žalovaným rozhodnutím, a preto porušil citované ustanovenia právnych predpisov, lebo nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ktoré zároveň poukazoval.
Žalovaný zotrvajúc na zákonnosti svojho rozhodnutia a z dôvodov uvedených v rozhodnutí navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom na pojednávaní súdu 26.09.2013 dodal, že aj doteraz je priestor, kde je umiestnené reklamné zariadenie staveniskom a dodnes nebolo toto stavenisko skolaudované.
Do konania pribratý účastník navrhol žalobu zamietnuť pre jej neopodstatnenosť a s poukazom na časové obmedzenie rozhodnutia žalovaného, na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, súd zistil, že žalovaný vydal dňa 24.02.2011 rozhodnutie č. A/2011/07377-04/II/Ber, ktorým povolil umiestnenie reklamného zariadenia typu billboard o rozmeroch 5100 x 2400 mm vo výške cca 3 m nad terénom na parc. č. 4718/100 v katastrálnom území F. - V. pre stavebníka, ktorý bol do súdneho preskúmacieho konania pribratý účastník konania, a to za tam v rozhodnutí stanovených podmienok na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu. Ďalej z rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že v obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nachádza aj stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011, v ktorom tento vyjadril nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia do preskúmacieho konania pribratého účastníka konania z dôvodu, že toto reklamné zariadenie bolo umiestnené v rozhľadovom poli križovatky.
Proti horeoznačenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca protest prokurátora, pričom žalovaný tomuto protestu nevyhovel a protest predložil Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie o proteste.
Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 č. k. ObU-KE- OVBP2-1/2013/00172 protestu žalobcu nevyhovel.
Následne bola včas podaná žaloba žalobcu v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Z ust. § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom správneho konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho zákon prostredníctvom ust. § 35 a § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle zásady proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Preto rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k neproporcionálnemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Zo zaradenia odseku 3 do ust. § 249 Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho začatie konania (ods. 1) a osobitné náležitosti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (ods. 2), vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovené v ods. 3, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom podľa § 35 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Prvá podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. návrh prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b) už nemusí obsahovať odôvodnenie verejného záujmu na podaní správnej žaloby. Požiadavka, že pri podávaní takéhoto návrhu prokurátor dbá o minimálnu mieru zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, zostáva zachovaná.
Právo stavebníka realizovať stavbu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým v dobrej viere. V danom prípade stavba predmetného billboardu v čase podania protestu prokurátora bola realizovaná, pričom priestor, kde je umiestnené reklamné zariadenie je staveniskom, ktorý dodnes nebol skolaudovaný.
Podľa ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.
Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi, okrem iného o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 140b ods. 1 zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona (§ 140b ods. 2 zákona).
Zo žaloby žalobcu vyplynulo, že tento namietal voči žalovanému rozhodnutiu predovšetkým to, že ak nerešpektoval stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011 č. k. KRPZ-KE-DI-54-020/2011, ktorý vyjadril nesúhlas s umiestnením predmetného reklamného zariadenia stavebníkovi, t.j. do konania pribratému účastníkovi, tak porušil ust. § 140a ods. 1 stavebného zákona, pretože podľa žalobcu dotknutým orgánom je tento Policajný zbor.
Na pojednávaní súdu dňa 26.09.2013 žalobca zotrval na obsahu svojej žaloby a nemal čo viac uviesť.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného sa pridržala svojho vyjadrenia z 30.04.2013 a dodala, že doteraz je priestor, kde umiestnené reklamné zariadenie staveniskom a dodnes nebolo toto stavenisko skolaudované.
Splnomocnená zástupkyňa do konania pribratého účastníka zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2013 a viac nemala vo veci čo uviesť.
Sporným medzi účastníkmi teda bolo či horeoznačené stanovisko bolo pre žalovaného smerodajným záväzným stanoviskom, a teda či toto stanovisko vydal dotknutý orgán v zmysle ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona a či toto stanovisko je záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise v zmysle § 140b ods. 1 zákona.
Podľa ust. § 3 ods. 1 cestného zákona orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie sú: a) ministerstvo, b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
Pôsobnosť týchto cestných správnych orgánov je upravená v § 3 ods. 3 pre ministerstvo, v § 3 ods. 2 pre krajské úrady dopravy a v § 3 ods. 5 pre obvodné úrady dopravy. Ustanovenie § 3 ods. 4 a 5 cestného zákona, ktoré upravujú pôsobnosť obvodných a krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, neobsahujú právo ani povinnosť týchto orgánov vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení, dodatočnom povolení alebo odstránení reklamných informačných a propagačných zariadení v zastavanom území obce na súkromnom pozemku, neupravujú v takýchto prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská. Stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu (v tomto prípade cestného správneho orgánu) by mohol byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tohto stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, ktorým je v tomto prípade cestný zákon. Cestný správny orgán má však podľa osobitného predpisu (cestného zákona) postavenie dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ust. § 3b cestného zákona, v zmysle ktorého ak konanie podľa ods. 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa § 3b ods. 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. a) zákona, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom v zmysle § 140b zákona.
Cestný zákon vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 140b zákona upravuje v ust. § 11 ods. 2 cestného zákona. V zmysle cit. ust. v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.
Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo zastavaného územia alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma.
V preskúmavanom prípade sa však reklamné zariadenia nachádzajú v zastavanom území obce, v ktorom sa v zmysle § 11 ods. 1 cit. cestného zákona ochranné pásma nezriaďujú a príslušný cestný správny orgán preto v danom prípade nedisponuje právomocou vydávať záväzné stanovisko v zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona.
V preskúmavanom prípade zo stanoviska vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011 č. k. KRPZ-KE-DI-54-020/2011 navyše ani nevyplýva, na základe ktorého zákonného ustanovenia ktorého právneho predpisu tomuto správnemu orgánu vyplynulo oprávnenie, resp. povinnosť vydať záväzné stanovisko.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenie žalobcu o tom, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Košice ako policajný orgán je „dotknutým orgánom“ s oprávnením vydávať záväzné stanovisko súd považoval za tvrdenie, ktoré nie je súladné s ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona v spojení s § 126 ods. 1 zákona.
Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, aplikujúc ich na predmetné preskúmavané rozhodnutie žalovaného uzatvára, že stanovisko Policajného zboru nemá charakter dotknutého orgánu v zmysle § 140b zákona, a preto toto stanovisko pre žalovaného nebolo záväzné, a preto rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, ak povolil umiestnenie predmetného reklamného zariadenia za v rozhodnutí žalovaným stanovených podmienok pre do konania pribratého účastníka na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.
Preto z vyššie uvedeného záveru a dôvodu, ktorý bol pre rozhodnutie súdu rozhodný, súd žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Pretože v správnom súdnictve zásada úspechu sa vzťahuje len na žalobcu, súd úspešnému do konania pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.