Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/53/2013

Potvrdené rozhodnutím 7Sžp/10/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7013200396 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200396.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Márie Usačevovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II., so sídlom v Košiciach, Mojmírova ulica č. 5, proti žalovanému Mestu Košice, Stavebný úrad, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, za účasti G. V. Costruzioni, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 24, zastúpeného JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. februára 2011, č.j. A/2011/07377-04/II/Ber, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. septembra 2013, č.k. 6S/53/2013-58, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. septembra 2013, č. k. 6S/53/2013-58, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, Mojmírova ulica 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice - Stavebný úrad, Trieda SNP č. 48/A, Košice, za účasti do konania pribratého účastníka G.V. Costruzioni, s.r.o., Hlavná 24, Košice, právne zast. JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom, Floriánska 19, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu a postupu žalovaného zo dňa 24.02.2011 č. k. -04/II/Ber takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ust. vyhl. a ust. o správnom konaní (ďalej „“) povolil umiestnenie reklamného zariadenia billboard o rozmeroch 5100 x 2400 mm, vo výške (spodná hrana) cca 3 m nad terénom, umiestnený na pozemku parc. č. 4718/100, parcela registra „C“, kat. územia V., H. F. - B. pre stavebníka spoločnosť G.V. Construzioni s.r.o., Hlavná č. 24, Košice za tam stanovených podmienok s tým, že povolenie sa vydáva na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.

Proti žalovanému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.12.2012 protest prokurátora pod č. Pd 103/2012, ktorému žalovaný oznámením zo dňa 23.01.2013 č. k. -02/II/Ber nevyhovel a vec predložil Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie.

Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 č. k. ObU-KE- OVBP2-1/2013/00172 protestu prokurátora nevyhovel.

Včas podanou žalobou zo dňa 21.03.2013 doručenou tunajšiemu súdu osobne dňa 26.03.2013 sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví tohoto rozsudku označeného žalovaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe žalobca argumentoval tým, že podľa ust. o Policajnom zbore, Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí

pri jej riadení. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Policajný zbor plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej argumentoval ust. , podľa ktorého Policajný zbor sa člení okrem iného na službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície. Na základe citovaných zákonných ustanovení tvrdil, že v zmysle ust. stavebného dotknutým orgánom v konaní podľa druhej časti, oddielu V upravujúceho povolenie terénnych úprav, prác a zariadení je dotknutým orgánom aj Policajný zbor, ktorý vo svojom stanovisku ako stanovisku Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice č. k. KRPZ-KE-DI-54/020/2011 vyjadril nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia stavebníkovi (do konania pribratému účastníkovi), lebo reklamné zariadenie by bolo umiestnené v rozhľadnom poli križovatky. Ďalej žalobca argumentoval, že v zmysle platnej legislatívy práve Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom osobitné predpisy upravujú podmienky umiestňovania alebo zakazujú umiestňovať informačné, reklamné a propagačné zariadenia. Nakoniec argumentujúc ust. o pozemných komunikáciách, ust. vyhl. č. a najmä ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež ust. o reklame, tvrdil, že žalovaný nerešpektoval nesúhlasné stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu s umiestnením požadovaného reklamného zariadenia a tým porušil . V závere vytýkal žalovanému, že nepostupoval podľa zásad správneho konania, nesprávne vyhodnotil všetky jemu prístupné dôkazy, nezadovážil a nedocenil bezpečnosť cestnej premávky žalovaným rozhodnutím, a preto porušil citované ustanovenia právnych predpisov, lebo nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ktoré zároveň poukazoval.

Žalovaný zotrvajúc na zákonnosti svojho rozhodnutia a z dôvodov uvedených v rozhodnutí navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom na pojednávaní súdu 26.09.2013 dodal, že aj doteraz je priestor, kde je umiestnené reklamné zariadenie staveniskom a dodnes nebolo toto stavenisko skolaudované.

Do konania pribratý účastník navrhol žalobu zamietnuť pre jej neopodstatnenosť a s poukazom na časové obmedzenie rozhodnutia žalovaného, na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.

Súd na základe ust. a nasl. , podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, súd zistil, že žalovaný vydal dňa 24.02.2011 rozhodnutie č. A/2011/07377-04/II/Ber, ktorým povolil umiestnenie reklamného zariadenia typu billboard o rozmeroch 5100 x 2400 mm vo výške cca 3 m nad terénom na parc. č. 4718/100 v katastrálnom území F. - V. pre stavebníka, ktorý bol do súdneho preskúmacieho konania pribratý účastník konania, a to za tam v rozhodnutí stanovených podmienok na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu. Ďalej z rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že v obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nachádza aj stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011, v ktorom tento vyjadril nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia do preskúmacieho konania pribratého účastníka konania z dôvodu, že toto reklamné zariadenie bolo umiestnené v rozhľadovom poli križovatky.

Proti horeoznačenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca protest prokurátora, pričom žalovaný tomuto protestu nevyhovel a protest predložil Obvodnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie o proteste.

Obvodný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 č. k. ObU-KE- OVBP2-1/2013/00172 protestu žalobcu nevyhovel.

Následne bola včas podaná žaloba žalobcu v zmysle ust. .

Podľa ust. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto . Z ust. vyplýva, že prokurátor pri podaní návrhu podľa dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nepodal. Prokurátor teda nie je účastníkom správneho konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá. Preto ho prostredníctvom ust. a striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Pri podávaní žaloby je nutné, aby prokurátor každý prípad posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti a v zmysle zásady proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Preto rozsah zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere musí byť čo najmenší v porovnaní s výsledkom zamýšľaným žalobou. Treba preto posúdiť, či v prípade úspechu prokurátora v súdnom konaní nedôjde k neproporcionálnemu uplatňovaniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Zo zaradenia odseku 3 do ust. upravujúceho začatie konania (ods. 1) a osobitné náležitosti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu (ods. 2), vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, ustanovené v ods. 3, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom podľa . Prvá podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Novelou návrh prokurátora podľa už nemusí obsahovať odôvodnenie verejného záujmu na podaní správnej žaloby. Požiadavka, že pri podávaní takéhoto návrhu prokurátor dbá o minimálnu mieru zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, zostáva zachovaná.

Právo stavebníka realizovať stavbu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým v dobrej viere. V danom prípade stavba predmetného billboardu v čase podania protestu prokurátora bola realizovaná, pričom priestor, kde je umiestnené reklamné zariadenie je staveniskom, ktorý dodnes nebol skolaudovaný.

Podľa ust. , dotknutým orgánom podľa tohto je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v ust. stavebného , ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto , má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.

Podľa ust. , ak sa konanie podľa tohto dotýka záujmov chránených predpismi, okrem iného o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto ( ).

Zo žaloby žalobcu vyplynulo, že tento namietal voči žalovanému rozhodnutiu predovšetkým to, že ak nerešpektoval stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011 č. k. KRPZ-KE-DI-54-020/2011, ktorý vyjadril nesúhlas s umiestnením predmetného reklamného zariadenia stavebníkovi, t.j. do konania pribratému účastníkovi, tak porušil ust. stavebného , pretože podľa žalobcu dotknutým orgánom je tento Policajný zbor.

Na pojednávaní súdu dňa 26.09.2013 žalobca zotrval na obsahu svojej žaloby a nemal čo viac uviesť.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného sa pridržala svojho vyjadrenia z 30.04.2013 a dodala, že doteraz je priestor, kde umiestnené reklamné zariadenie staveniskom a dodnes nebolo toto stavenisko skolaudované.

Splnomocnená zástupkyňa do konania pribratého účastníka zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2013 a viac nemala vo veci čo uviesť.

Sporným medzi účastníkmi teda bolo či horeoznačené stanovisko bolo pre žalovaného smerodajným záväzným stanoviskom, a teda či toto stanovisko vydal dotknutý orgán v zmysle ust. a či toto stanovisko je záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise v zmysle .

Podľa ust. cestného orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie sú: a) ministerstvo, b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.

Pôsobnosť týchto cestných správnych orgánov je upravená v pre ministerstvo, v pre krajské úrady dopravy a v pre obvodné úrady dopravy. Ustanovenie a cestného , ktoré upravujú pôsobnosť obvodných a krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, neobsahujú právo ani povinnosť týchto orgánov vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení, dodatočnom povolení alebo odstránení reklamných informačných a propagačných zariadení v zastavanom území obce na súkromnom pozemku, neupravujú v takýchto prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská. Stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu (v tomto prípade cestného správneho orgánu) by mohol byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tohto stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, ktorým je v tomto prípade cestný . Cestný správny orgán má však podľa osobitného predpisu (cestného ) postavenie dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ust. cestného , v zmysle ktorého ak konanie podľa ods. 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa , ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom v zmysle .

Cestný vydanie záväzného stanoviska v zmysle upravuje v ust. cestného . V zmysle cit. ust. v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.

Podľa cestného na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo zastavaného územia alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma.

V preskúmavanom prípade sa však reklamné zariadenia nachádzajú v zastavanom území obce, v ktorom sa v zmysle cit. cestného ochranné pásma nezriaďujú a príslušný cestný správny orgán preto v danom prípade nedisponuje právomocou vydávať záväzné stanovisko v zmysle cestného .

V preskúmavanom prípade zo stanoviska vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice zo dňa 10.02.2011 č. k. KRPZ-KE-DI-54-020/2011 navyše ani nevyplýva, na základe ktorého zákonného ustanovenia ktorého právneho predpisu tomuto správnemu orgánu vyplynulo oprávnenie, resp. povinnosť vydať záväzné stanovisko.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenie žalobcu o tom, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Košice ako policajný orgán je „dotknutým orgánom“ s oprávnením vydávať záväzné stanovisko súd považoval za tvrdenie, ktoré nie je súladné s ust. v spojení s .

Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, aplikujúc ich na predmetné preskúmavané rozhodnutie žalovaného uzatvára, že stanovisko Policajného zboru nemá charakter dotknutého orgánu v zmysle , a preto toto stanovisko pre žalovaného nebolo záväzné, a preto rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so , ak povolil umiestnenie predmetného reklamného zariadenia za v rozhodnutí žalovaným stanovených podmienok pre do konania pribratého účastníka na dobu do odovzdania komunikácie cestnému správnemu orgánu.

Preto z vyššie uvedeného záveru a dôvodu, ktorý bol pre rozhodnutie súdu rozhodný, súd žalobu žalobcu podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

Pretože v správnom súdnictve zásada úspechu sa vzťahuje len na žalobcu, súd úspešnému do konania pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania neprináleží ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.